Salezián nikdy nenarieka

Saleziánska rodina na Slovensku oslavuje tento rok storočnicu. „Začiatok saleziánskeho diela sa datuje od 8. septembra 1924. V ten deň prišli na Slovensko prví dvaja kňazi, Slováci, ktorí sa stali saleziánmi v Taliansku,“ vovádza do témy don Pavol Grach, SDB.
Monika Šimoničová 12.01.2024
Salezián nikdy nenarieka

Zakladateľ saleziánov don Bosco si prial, aby ľudia pochopili, že kresťanský život nie je nudný. Snímka: wikimedia commons/ voľné dielo

Božie kráľovstvo sa podobá malému zrnku, z ktorého vyrastie veľký strom. „Ak je zrnko Božie, nevadí, že je maličké, Boh mu dáva vzrast,“ hovorí ďalej don Pavol o raste saleziánskeho diela u nás. Za jeho rozšírením vidí najmä odvahu a jednoduchosť saleziánov a tiež to, že dokázali udrieť na strunu modernému svetu.

NAJPOSLEDNEJŠÍ SLUŽOBNÍK

V čom tkvie príťažlivosť saleziánskej rodiny? Kardinál Lucido Parocchi v roku 1884 napísal: „Salezián je človek sebazaprenia a pokory, ktorý robí dobro, hoci sa mu zdá, že nič mimoriadne nerobí.

Obetuje sa bez toho, aby si to uvedomil, ba čo viac, takmer si to ani nevšíma. Keďže prišiel len teraz, považuje sa za najposlednejšieho služobníka Cirkvi.“ Saleziáni sú otvorení Božím pozvaniam. Idú tam, kam ich pošlú, a prijímajú všetko tak, ako to je.

„Salezián si buduje svoje hniezdo či na konároch kvetnatých stromov, alebo na tvrdej skale. Jeho charakteristikou je, že nikdy nenarieka, aj keď všetko ide proti nemu, dúfajúc v Božiu prozreteľnosť.“

KONKRÉTNA LÁSKA

Zdá sa, že v jednej veci sa súčasný svet vôbec nelíši od toho v 19. storočí – zaujíma sa o materiálne veci a nechce vedieť nič o duchovných.

„Ignoruje krásy viery, dištancuje sa od veľkosti náboženstva, odmieta nádeje budúceho života, popiera samotného Boha,“ cituje don Pavol slová Marcela Spínolu y Maestra z roku 1884. Našťastie, toto nie je koniec.

„Saleziáni prichádzajú ako tí, ktorí uverili v lásku a vedia touto láskou osloviť súčasný svet.“ Presne v tomto vidí don Pavol základ – príťažlivým spôsobom ponúknuť priateľstvo a prejaviť lásku. Tak sa utvára rodinné prostredie, kde „sa všetci cítia nielen prijatí, ale v ktorom majú možnosť sa aj rozvíjať“.

VIERA NIE JE NUDNÁ

Nuda je veľký fenomén. Pociťujeme ju nielen v bežnom chode, ale i vo viere. Don Bosco si veľmi prial, aby mladí pochopili, že kresťanský život nie je nudný. Saleziánski nasledovatelia preto mládeži ukazujú, že život viery je pestrý, dobrodružný a neustále sa obnovuje.

Obzvlášť dnes, keď sa aj doba mení veľmi rýchlo, „je viac ako inokedy potrebný ,refresh‘, obnova, je potrebné vnímať situáciu, ohrozenie a druh chudoby, ktorou trpí naša mládež na Slovensku dnes“, upozorňuje don Pavol, ktorý sa počas korony pokúšal priblížiť mladým aj ako youtuber a teraz buduje svoju webstránku.

ŽIVIŤ SA BOHOM

Podstatu všetkého približuje aj slovami dona Luigiho Orioneho, ktorý vyrastal u dona Bosca: „Don Bosco sa stal svätým, pretože živil svoj život Bohom... nenapĺňal naše hlavy nezmyslami, ale kŕmil nás Bohom a živil sa Božím Duchom... a tak nasmeroval naše kroky do neba.“

Toto je recept a návod (nielen) pre saleziánsku rodinu. „Láska je vynaliezavá, ľahko nájde vhodné spôsoby, ale nové štýly bez lásky, ktorá z Boha pramení a k Bohu vedie, nemá zmysel,“ pointuje na záver don Pavol Grach.