Sláva Bohu na výsostiach – tešme sa a odložme strach

Boh prichádza v  ústrety človeku v tele človeka. Zo vzdialeného Boha sa stáva Boh náš; stáva sa z neho Emanuel – Boh s nami. Boží príchod na svet je vyjadrením povzbudenia, ktoré možno vyjadriť slovami: Nebojte sa! Túto výzvu na odloženie strachu možno okúsiť z viacerých okolností vianočnej noci.

Prvé slovo spevu anjelov z neba je glória – sláva. Kde sa niečo slávi, oslavuje, tam nemôže byť strach. Ďalšou okolnosťou je spev. Kde sa spieva, tam sa vytesňuje strach. Kde sa spieva na oslavu Boha, tam sa umocňujú pozitívne emócie, najmä radosť.

Veľkí majstri cirkevnej hudby stvárňovali tajomstvo Božieho príchodu na svet vždy takým spôsobom, ktorý presahuje všetko vyjadriteľné slovami.

V liturgickom slávení pri speve Nicejsko-carihradského vyznania viery sú slová „a mocou Ducha Svätého vzal si telo z Márie Panny a stal sa človekom“ sprevádzané pokľaknutím na obe kolená, pretože pri tomto tajomstve sa opona Božej skrytosti otvorila a Božie tajomstvo sa nás od tej chvíle už bezprostredne dotýka. Svätý Irenej z Lyonu (2. storočie) píše: „Boh sa stal Dieťaťom človeka, aby sa človek stal dieťaťom Boha.“

K tomu anjeli pripájajú výzvu, aby sa vzmáhal pokoj na zemi. A to je ďalšia okolnosť, ktorá nás pobáda zbaviť sa strachu. Pokoj je nielen výsledok naplnenej túžby. Pokoj je Boží dar daný v Božom Synovi, ktorého prorok Izaiáš nazval Knieža pokoja (Iz 9, 5).

Otvorme svoje srdcia a objavme v nich Boha

Na Vianoce nám Boh odkrýva svoje veľké tajomstvo. Prostredníctvom svojho Slova nám dáva nahliadnuť do svojho vnútra a cez narodenie svojho Syna sa nám dáva spoznať celý. Ľudia neradi odkrývajú pred inými svoje vnútro, neradi dávajú spoznať seba samých, svoje srdce.

Bojíme sa, aby našu otvorenosť niekto nezneužil. Toto odkrývanie svojho vnútra je prejavom veľkej lásky. A Boh sa napriek tomu rozhodol, že sa nám daruje. Napriek tomu, že sme ho už mnohokrát zradili a sklamali.

Chce, aby sme pochopili jeho otvorenosť. Aby sme mohli otvoriť svoje srdcia a objaviť ho v nich. Je potrebné, aby sa i v našich srdciach narodil Boh. Aby sa v nás narodil Boh ako Slovo a Svetlo.

To Slovo, ktoré sa nám prihovára: pokoj vám zanechávam, svoj pokoj vám dávam. A to Svetlo, ktoré vyháňa tmu a s ňou aj akýkoľvek strach. Vykupiteľ po uskutočnení vykupiteľského diela nahlas vyslovuje slová pobádajúce k pokoju, keď sa po svojom zmŕtvychvstaní zjavuje Dvanástim vo večeradle.

Odôvodnene. Veď apoštoli na vlastné oči vidia živého Majstra a Učiteľa, ktorý bol ešte pred niekoľkými dňami mŕtvy. Pokoj vám! Nebojte sa! – toto je veľký odkaz Božieho príchodu na svet. Slovo sa stáva telom a prebýva medzi nami.

Aj ako Bohočlovek vo všetkom nám podobný okrem hriechu. Aj ako živý chlieb, ktorý zostúpil z neba. Aj ako mystický Kristus, ktorého súčasťou sme sa stali pri svojom krste. Fyzické Kristovo telo svoje prebývanie na zemi ukončilo, keď Ježiš vystúpil do neba.

Slovo, ktoré sa stalo naším pokrmom v spôsobe chleba, prebýva ďalej medzi nami v Eucharistii. V dejinách Cirkvi sa tak napĺňa proroctvo vyjadrené slovami: Dajú mu meno Emanuel – Boh s nami.

Dovoľuje nám nielen priblížiť sa k nemu, ale nám káže, aby sme ho jedli, prijímali, žili z neho. Takto v nás prúdi Boží život: v Ježišovi Kristovi sme jedno tajomné telo – Cirkev.

Boh nás chce zbaviť strachu

Žijeme v dobe moderných výdobytkov vedy a techniky. Ale napriek tomu koľkí ľudia žijú v strachu! História potvrdzuje, že strach môže byť niekedy ovocím klamstva.

Vieme, čo v minulosti spôsobila ideológia postavená na tvrdení o „nadčloveku“. Klamstvo o „nadnárode“, ktorý je vraj nad všetkými ostatnými, spôsobilo zabíjanie miliónov ľudí v čase druhej svetovej vojny.

Klamstvá komunizmu o pravde, o slobode, o blahobyte, ku ktorému Pána Boha vôbec nepotrebujeme, priniesli so sebou atmosféru strachu, z ktorého bolo veľmi náročné dostať sa von.

Klamstvá o chorobe COVID-19, klamstvá o testovaní, klamstvá o očkovaní, ako aj iné klamstvá dnešnej doby vnášajú chaos a strach do našich vzťahov. Napokon strach je súčasťou dejín človeka od prvotného hriechu. A ten je vlastne tiež dôsledkom klamstva.

Takto už v raji Adam odpovedá Pánu Bohu: „Počul som tvoj hlas v záhrade, nuž bál som sa, lebo som nahý, a preto som sa skryl“ (Gn 3, 10). Dobrý Boh nenechá človeka napospas a chce ho zbaviť strachu.

V plnosti času mu ide v ústrety ako človek. Ako bezbranný človiečik. To je azda najhlasnejší výkrik nášho Boha adresovaný ľuďom: Nebojte sa!

Žiadny darček sa nevyrovná Božiemu daru

Je tragédiou, ak my, nositelia Kristovho mena, svojím správaním spôsobujeme niekomu strach. Pozrime sa na tajomstvo Božieho narodenia očami viery. Určite sa to oplatí.

Lebo ani jeden z darčekov Vianoc sa nevyrovná tomu Božiemu daru – Slovu, ktoré sa stalo telom a prebýva medzi nami. Kto prijíma tento dar, prijíma do svojho života radosť a pokoj.

V Jánovom evanjeliu nájdeme slová: „A slávu, ktorú si ty dal mne, ja som dal im, aby boli jedno, ako sme my jedno – ja v nich a ty vo mne. Nech sú tak dokonale jedno, aby svet spoznal, že si ma ty poslal a že ich miluješ tak, ako miluješ mňa“ (Jn 17, 22 – 23) – tak sa modlil Ježiš pred zavŕšením svojej misie tu na zemi.

Táto Božia sláva je sám Duch Svätý, ktorý nás uschopňuje k jednote a láske. A v láske nieto strachu (porov. 1 Jn 4, 16). Sláva Bohu na výsostiach – tešme sa a odložme strach.