Slobodne k hrobom apoštolov

Na posledné júnové dni tohto roka pripadlo tridsiate výročie návštevy Svätej stolice ad limina apostolorum, na ktorej sa zúčastnili všetci slovenskí diecézni biskupi. Išlo o prvú slobodnú postkomunistickú a zároveň poslednú spoločnú česko-slovenskú návštevu Svätej stolice.
Peter Sokol 19.07.2022
Slobodne k hrobom apoštolov

Spišský biskup a predseda Biskupskej konferencie ČSFR František Tondra v príhovore pápežovi Jánovi Pavlovi II. okrem iného povedal: „V dejinách našich miestnych cirkví je to veľká udalosť. Po štyridsiatich rokoch komunistického totalitarizmu sú všetky naše diecézy obsadené sídelnými biskupmi okrem Olomouckej arcidiecézy, ktorú po smrti arcibiskupa Františka Vaňáka dočasne spravuje diecézny administrátor. Spolu s pomocnými biskupmi má naša biskupská konferencia 24 členov. Všetci sú tu prítomní na návšteve ad limina.“ Reprofoto: Erika Litváková

Biskupi, ktorí boli združení v Biskupskej konferencii Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, prišli osobne 19. až 27. júna 1992 do Ríma, aby sa stretli s pápežom Jánom Pavlom II. a jeho spolupracovníkmi a pri tejto príležitosti navštívili aj hroby svätých apoštolov Petra a Pavla. Latinský výraz ad limina sa prekladá ako „k prahom dverí“ či „k vchodom“. Cirkev však tento výraz dáva do súvislosti s hrobmi svätých Petra a Pavla, ktoré sa nachádzajú v Ríme, preto ad limina apostolorum chápeme ako „k hrobom apoštolov“.

Z DEJÍN NÁVŠTEV

Za zakladateľa zvyku návštev sa považuje už samotný svätý Pavol, ktorý v Liste Galaťanom píše o svojej návšteve u svätého Petra: „Po troch rokoch som šiel do Jeruzalema, aby som videl Kéfasa, a zostal som uňho pätnásť dní“ (Gal 1, 18).

V súčasnosti – od roku 1911 – sú biskupi povinní absolvovať ad limina každých päť rokov, no v priebehu storočí sa tento údaj menil. V 6. storočí, keď sa zvyk návštev vzťahoval na obdobie troch rokov, svätý Gregor Veľký zmenil zvyk na povinnosť a po prvý raz zaviedol interval piatich rokov.

Za čias pápeža Pavla III. sa tieto návštevy konali každý rok. Pápež Sixtus V. v 16. storočí stanovil pohyblivý interval a „uložil biskupom povinnosť pravidelne informovať pápeža o hmotnom a duchovnom stave partikulárnych cirkví“ (Vladimír Filo, Duchovný pastier, 1992, s. 267).

PRÍPRAVA NA NÁVŠTEVU

Direktórium pre návštevy ad limina, ktoré 29. júna 1988 vydala Kongregácia pre biskupov a podľa ktorého sa organizujú až doteraz, delí prípravu na vzdialenú a blízku.

Do kategórie vzdialenej prípravy sa zaraďuje predovšetkým duchovná príprava, ktorá je najdôležitejšia, pretože „biskup koná návštevu pre dobro svojej diecézy a celej Cirkvi, aby podporil jednotu, lásku a solidaritu vo viere a v apoštoláte“ (tamže, s. 273).

Dôležité je aj vypracovanie správy o stave diecézy za uplynulých päť rokov, ktorá musí byť hotová šesť mesiacov pred samotnou návštevou, aby mal Svätý Otec čas na jej preštudovanie.

Dohodnutie dátumu a podrobností návštevy medzi Kongregáciou pre biskupov a sekretariátom konferencie biskupov sa už odohráva v rámci blízkej prípravy.

Pre všetkých biskupov tej istej cirkevnej provincie sa určuje spoločný dátum, takže na návšteve sa zúčastňujú spoločne. Počas celej prípravy musia biskupi spolupracovať s miestnym pápežským reprezentantom – apoštolským nunciom.

ŠTRUKTÚRA NÁVŠTEVY

Návšteva ad limina prebieha v troch základných bodoch. Prvým, vyplývajúcim aj zo samotného pomenovania návštevy, je putovanie k hrobom apoštolov. Biskupi si ich uctia počas liturgických slávností, na ktorých sú obvykle prítomní aj veriaci z ich diecéz.

Nasleduje stretnutie so Svätým Otcom, najprv súkromné, potom spoločné na svätej omši a audiencii. Tretím bodom sú návštevy úradov rímskej kúrie, na ktorých jednotliví biskupi môžu predkladať svoje problémy a žiadať potrebné informácie.

Odporúča sa aj stretnutie s predstaviteľmi Rímskej diecézy na vzájomné obohatenie a nadviazanie spolupráce.

ZDROJ: VLADIMÍR FILO, NÁVŠTEVA BISKUPOV AD LIMINA APOSTOLORUM IN: DUCHOVNÝ PASTIER, 1992, R. 73, Č. 6, S. 266 – 274