Slovo ohlásilo pravdu o Otcovi

Na počiatku bolo Slovo a Slovo bolo u Boha a to Slovo bolo Boh. Týmto veršom sa začína prológ k Evanjeliu podľa Jána. „Ten tvorí akoby ouvertúru k hudobnému dielu. Poskytuje kľúč k pochopeniu tohto evanjelia i osoby Ježiša Krista, Božieho Syna. On je v prológu nazvaný Slovo, po grécky Logos,“ hovorí biblický teológ Branislav Kľuska.

SLOVO ZJAVUJE I KONÁ

Vysvetľuje, že v starovekej gréckej filozofii bol termín Logos ponímaný ako princíp a prapočiatok sveta. „Viacerí odborníci preto predpokladali, že v pozadí tohto evanjelia je grécke myslenie. Dnes však už môžeme povedať, že je oveľa bližšie židovskému mysleniu i Starému zákonu než gréckej filozofii.“

V hebrejskom Starom zákone má termín dabar, ktorý prekladáme ako slovo, význam nielen vypovedanej myšlienky, ale aj jej zreálnenia – udalosti, skutku. V Biblii je tým najdôležitejším „slovo Jahve“ (hebrejsky dabar YHWH), ktoré sa v Starom zákone objavuje 242-krát.

„Spočiatku malo význam hlavne konkrétnej výpovede, ale v Knihe Exodus je i Desatoro nazvané ,slovami‘. V takom zmysle je Božie slovo predstavené ako zákon a norma života.“ Neskôr označuje pojem slovo dokonca celok zjavených právd – Božie zjavenie. Božie slovo nie je však len informáciou či doktrínou, ale najmä udalosťou. „Božie slovo je tak potrebné vnímať v jeho rôznych aspektoch, z ktorých najdôležitejšie sú dva: slovo zjavuje i koná.“

NADVÄZNOSŤ NA GENEZIS

Slovo u Jána má blízko k hebrejskému dabar, je to slovo – udalosť, ktorá ďalej tvorí a pretvára. Jeho pochopenie však súvisí aj s celkovým chápaním Evanjelia podľa Jána. Svätý Klement Alexandrijský ho nazval duchovným evanjeliom, ktoré sa nezameriava len na to vonkajšie, ale vedie do hlbšieho, duchovného významu.

Slovo mohlo odkryť pravdu o Bohu Otcovi, ktorého nikto nikdy nevidel. Ono prinieslo o Bohu zvesť, doslova prišlo, aby ho vysvetlilo.

Prvou charakteristikou Slova je jeho bytie na počiatku a od počiatku. „Evanjelium podľa Jána svojím prvým veršom jasne nadväzuje na prvú knihu Svätého písma Knihu Genezis, ktorá sa začína rovnakým vyjadrením Na počiatku... Prostredníctvom toho evanjelista ukazuje, že všetko, čo sa stalo od počiatku, je možné pochopiť vo vzťahu k tomuto Slovu. Zároveň naznačuje, že vtelením Slova nastáva nový počiatok.“

Druhým znakom tohto Slova je jeho božský pôvod a charakter. Nie je to teda obyčajné ľudské slovo, a preto má stvoriteľskú moc, ktorá je jeho tretím znakom.

„Ján ukazuje, že stvorenie prostredníctvom slova netreba chápať len ako dôsledok Božieho príkazu k vzniku života. Slovo, o ktorom hovorí prológ, je samo nositeľom života, je to životodarné slovo,“ vykresľuje Branislav Kľuska.

KĽÚČOVÉ JE VTELENIE

Hlavnou funkciou každého slova je komunikácia. „Pre Slovo – jednorodeného Syna Božieho – sa kľúčovým momentom na plnenie tejto funkcie stalo vtelenie. Vďaka tomu mohlo Slovo priniesť komunikáciu tým pre človeka najprirodzenejším spôsobom a mohlo odkryť pravdu o Bohu Otcovi, ktorého nikto nikdy nevidel. Ono prinieslo o Bohu zvesť, doslova prišlo, aby ho vysvetlilo, urobilo výklad.“

Nejde však len o jednoduchú komunikáciu, ale činnú, konajúcu. Tým, ktorí prijímajú Slovo, dáva totiž možnosť stať sa pravými Božími deťmi (Jn 1, 12).

„Takáto hodnota a význam slova nás upozorňujú na jeho sakrálnosť a moc, čo je veľmi dôležité zvýrazňovať najmä v súčasnej dobe, ktorá slovo oberá o jeho význam a hodnotu,“ prízvukuje biblista.

V SLUŽBE MESIÁŠA

V prológu evanjelista Ján spomína aj svojho menovca Jána Krstiteľa, ktorý „prišiel ako svedok vydať svedectvo“ (Jn 1, 6).

„Komunikácia Jána Krstiteľa je vo veľkej miere v službe Mesiáša. V Evanjeliu podľa Jána je to slovo svedectva v  súdnom, právnom rozmere, čiže ide o rolu svedka, ktorý pomáha odkryť a definovať skutočnosť. Ján Krstiteľ v tomto štvrtom novozákonnom evanjeliu pomáha čitateľa priviesť k pravde, že to Ježiš z Nazareta je pravým Mesiášom, Božím Baránkom a Ženíchom.“

Druhý rozmer svedectva spočíva v jeho zjavujúcej sile. „Ján Krstiteľ je ten, kto zjavuje pravdu o Ježišovi, o tom najväčšom zjavení Otca.“

V Evanjeliu podľa Matúša, Marka a Lukáša má slovo Jána Krstiteľa iný dôraz. „Je to slovo prorocké, teda také, ktoré odhaľuje Božiu vôľu a súlad života s ňou. Pre prorocké biblické slovo je charakteristické, že má razanciu, udiera do živého.“

JEŽIŠOVA PEDAGÓGIA

Ak sa zameriavame na pojem slova v kontexte všetkých štyroch evanjelií, kľúčová otázka by mala znieť: Ako nás vlastne Pán Ježiš pozýva používať slová? „Na prvom mieste od nás chce, aby sme boli autentickí, úprimní a jednoznační. Každý si určite pripomenie výzvu: Vaša reč nech je áno – áno, nie – nie,“ zdôrazňuje Branislav Kľuska.

Ježiš vystríha aj pred vyrieknutím uponáhľaných súdov o  druhých: „Nesúďte, aby ste neboli súdení“ (Mk 7, 1). O slove adresovanom Bohu, teda modlitbe, hovorí, aby sme v nej neboli urozprávaní a plytkí: „Keď sa modlíte, nehovorte veľa...“ (Mt 6, 7).

Slovo nemá len ľudský charakter, ale súvisí aj s naším náboženským prežívaním. Má božský pôvod a charakter, má silu a moc tvorenia i rúcania

Kristus nás zároveň nielen slovami, ale aj svojím príkladom učí, ako sa máme rozprávať. „Je to Ježišova pedagógia, fenomenológia slova. Môžeme si všimnúť, že keď sa rozpráva s druhým, venuje mu svoju pozornosť,“ poukazuje Kľuska.

„V  evanjeliách neraz čítame o tom, že Ježiš sa otočí k človeku, skôr než ho osloví. Napríklad k žene chorej na krvotok sa ,obrátil, zbadal ju a povedal: Dúfaj, dcéra! Tvoja viera ťa uzdravila‘ (Mt 9, 22). Ježišove slová sú tak obohatené o spôsob neverbálnej komunikácie, vďaka ktorej človek vidí, že je preňho dôležitý.“

Aj Ježišov dialóg s bohatým mládencom je dopĺňaný pohľadom plným lásky: „Vtedy sa Ježiš naňho s láskou zahľadel a povedal mu...“ (Mk 10, 21).

POCHOPITEĽNÉ METAFORY

Pedagóg na Katolíckej univerzite v  Ružomberku poukazuje aj na to, ako Ježiš využíva slovo pri vyučovaní. „Má ťažkú úlohu hovoriť o nadprirodzených skutočnostiach uchopiteľným spôsobom. Preto používa podobenstvá a približuje tak tajomstvo Božieho kráľovstva symbolickými obrazmi z každodenného života.“

Ježiš teda nepoužíva teologickú, odbornú terminológiu, ale metafory a slová, ktoré boli jeho adresátom ľahko pochopiteľné. „Také má byť aj naše slovo náboženskej katechézy v rodinách i v škole.“

ZVAŽOVAŤ NAŠE SLOVÁ

K slovu treba pristupovať s úctou a rešpektom, každé vypovedané či napísané by sme preto mali dôsledne zvážiť.

„Práve z dôvodu, že to nie je len obyčajný prostriedok šírenia informácií. Nemá len ľudský charakter, ale súvisí aj s naším náboženským prežívaním. Môžeme smelo povedať, že slovo má božský pôvod a charakter. Má silu a moc tvorenia i rúcania. Môže vytvárať mosty medzi ľuďmi, ale mať aj deštrukčný charakter.“

Branislav Kľuska pripomína slová veľkého slovenského básnika Milana Rúfusa: „Len schody chrámové, len schody chrámové sú slová, ty moja lotéria, môj hazard každodenný.“ Básnik vnímal, že slová ho môžu priviesť do Božej prítomnosti, no zároveň si uvedomoval ich krehkosť.

„Mali by sme preto naše slová naozaj zvažovať a svoj prejav zveľaďovať, čistiť, kultivovať. Aby bol schodmi do chrámu a nie zašpinenou cestou na skládku,“ dodáva biblický teológ.