Spomínajme radšej duchovne ako materiálne

Cintoríny sa posledné dni odeli do farieb. Od tých jesenných až po pestré fialové či modré. Niektorí volili prírodné materiály, iní stavili na veľkolepé umelé vence. Vieme však ako neživé ozdoby končia po ich doslúžení?
Anna Stankayová 05.11.2019
Spomínajme radšej duchovne ako materiálne

Voľme radšej prírodné materiály ako umelé. Snímka: KN/Anna Stankayová

Ľudia sa už tradične v období Dušičiek vychystajú na posledné miesta odpočinku príbuzných s výbavou sviečok, kahancov a kvetov. So zvyškom žijúcej rodiny sa dohadujú na preferovanej farebnosti, tvare alebo materiáli.

V mnohých prípadoch sa riadia heslom: čím viac, tým lepšie; čím väčšie, tým krajšie. A tak na hroboch badáme polmetrové kahance, niektoré pripomínajúce skôr diskogule, i obrovské plastové vence. 

Eko katastrofy

Sýtomodré, fialové, zelené či ružové. Kvety, kytice, vence i LEDkahance, ktoré netreba zapaľovať. Samozrejme, proti gustu žiaden dišputát. 

Zosnulí však namiesto okázalej parády na kuse kameňa, pod ktorým odpočívajú ich telá, určite viac ocenia tichú modlitbu za ich krehkú dušu a aspoň krátku spomienku (najlepšie nielen v deň Spomienky na všetkých verných zosnulých).

Zástancovia umelých výzdob tvrdia, že vydržia dlhšie. Po čase však aj tie pod vplyvom poveternostných podmienok strácajú farbu a končia v odpade.

Okrem toho, väčšina pestrých ozdôb sa skladá z rôznych druhov neekologických a nerozložiteľných látok. Do triedeného zberu nepatria, a tak spolu s haldou zmesového odpadu končia na skládkach, kde prežívajú a pomaly sa rozkladajú stovky rokov.

Často sa stáva, že človek za celý život nevyprodukuje toľko plastového odpadu, ako potom dostane na svoj hrob.

Veľkým trendom sú aj kahance s LED žiarovkou, ktoré vraj vydržia „horieť“ dlhšie ako obyčajná sviečka. Všimli ste si však, že po pár hodinách vonku akosi „nehoria“? A keď ich vezmete domov opraviť, zrazu vnútri zázračne ožijú? Pod plastovým obalom je totiž malá baterka a tá, ako každá iná baterka, nemá rada chlad.

Skúste nechať na chvíľu mobil či notebook vo vonkajšom prostredí a reagovať bude podobne. Tieto moderné kahance sú teda neekologické, vonku nefunkčné a na cintoríny absolútne nevhodné.

Ale, dá sa to aj inak.

Eko kamaráti

Ihličnaté vetvičky, jesenné plody, farebné listy, mach, sušené kvety, šišky, rôzne dreviny, trávy i črepníkové chryzantémy vydržia čerstvé niekedy rovnako dlho ako ich umelé atrapy. Slnko ich nevyťahá, dážď z nich krásu nevymyje. Na vonkajšie, i chladné prostredie sú zvyknuté. Nehýria cirkusovými farbami, na jesenný cintorín však zapadnú o čosi viac. 
  

Červené šípky, tmavozelené ihličie, hnedé šišky, gaštany, orechy či jemné sušené kvety vytvárajú príjemnú farebnú harmóniu. Dbajú na životné prostredie i na naše zdravie. 

Nemusíme ich naháňať v obchodoch, stačí sa za nimi prejsť do prírody a urobiť tak niečo aj pre seba. A keď po čase doslúžia, na kompostovisku sa jednoducho rozložia a vrátia sa naspäť, odkiaľ prišli. 

A miesta posledného odpočinku našich blízkych nevyzerajú ako kolotočové námestia počas hodových slávností, ale ako dôstojné pietne miesta. Miesta, na ktorých nejde o honosnosť materiálnych, ale duchovných spomienok.