Spomínajme radšej duchovne ako materiálne

Ľudia sa už tradične v období Dušičiek vychystajú na posledné miesta odpočinku príbuzných s výbavou sviečok, kahancov a kvetov. So zvyškom žijúcej rodiny sa dohadujú na preferovanej farebnosti, tvare alebo materiáli.

V mnohých prípadoch sa riadia heslom: čím viac, tým lepšie; čím väčšie, tým krajšie. A tak na hroboch badáme polmetrové kahance, niektoré pripomínajúce skôr diskogule, i obrovské plastové vence. 

Eko katastrofy

Sýtomodré, fialové, zelené či ružové. Kvety, kytice, vence i LEDkahance, ktoré netreba zapaľovať. Samozrejme, proti gustu žiaden dišputát. 

Zosnulí však namiesto okázalej parády na kuse kameňa, pod ktorým odpočívajú ich telá, určite viac ocenia tichú modlitbu za ich krehkú dušu a aspoň krátku spomienku (najlepšie nielen v deň Spomienky na všetkých verných zosnulých).

Zástancovia umelých výzdob tvrdia, že vydržia dlhšie. Po čase však aj tie pod vplyvom poveternostných podmienok strácajú farbu a končia v odpade.

Okrem toho, väčšina pestrých ozdôb sa skladá z rôznych druhov neekologických a nerozložiteľných látok. Do triedeného zberu nepatria, a tak spolu s haldou zmesového odpadu končia na skládkach, kde prežívajú a pomaly sa rozkladajú stovky rokov.

Často sa stáva, že človek za celý život nevyprodukuje toľko plastového odpadu, ako potom dostane na svoj hrob.

Veľkým trendom sú aj kahance s LED žiarovkou, ktoré vraj vydržia „horieť“ dlhšie ako obyčajná sviečka. Všimli ste si však, že po pár hodinách vonku akosi „nehoria“? A keď ich vezmete domov opraviť, zrazu vnútri zázračne ožijú? Pod plastovým obalom je totiž malá baterka a tá, ako každá iná baterka, nemá rada chlad.

Skúste nechať na chvíľu mobil či notebook vo vonkajšom prostredí a reagovať bude podobne. Tieto moderné kahance sú teda neekologické, vonku nefunkčné a na cintoríny absolútne nevhodné.

Ale, dá sa to aj inak.

Eko kamaráti

Ihličnaté vetvičky, jesenné plody, farebné listy, mach, sušené kvety, šišky, rôzne dreviny, trávy i črepníkové chryzantémy vydržia čerstvé niekedy rovnako dlho ako ich umelé atrapy. Slnko ich nevyťahá, dážď z nich krásu nevymyje. Na vonkajšie, i chladné prostredie sú zvyknuté. Nehýria cirkusovými farbami, na jesenný cintorín však zapadnú o čosi viac. 
  

Červené šípky, tmavozelené ihličie, hnedé šišky, gaštany, orechy či jemné sušené kvety vytvárajú príjemnú farebnú harmóniu. Dbajú na životné prostredie i na naše zdravie. 

Nemusíme ich naháňať v obchodoch, stačí sa za nimi prejsť do prírody a urobiť tak niečo aj pre seba. A keď po čase doslúžia, na kompostovisku sa jednoducho rozložia a vrátia sa naspäť, odkiaľ prišli. 

A miesta posledného odpočinku našich blízkych nevyzerajú ako kolotočové námestia počas hodových slávností, ale ako dôstojné pietne miesta. Miesta, na ktorých nejde o honosnosť materiálnych, ale duchovných spomienok.