Srdce kňaza bije pre duchovnú rodinu

Vlastné deti síce nemajú, no ich rodina je aj tak košatá. Rehoľníci či kňazi vo farnostiach sa vo svojej službe duchovne starajú o mnohé deti.
Anna Stankayová 14.06.2023
Srdce kňaza bije pre duchovnú rodinu

Hoci kňazi nie sú biologickými otcami, dobrí duchovní otcovia majú so svojimi farskými deťmi radostné vzťahy. Ilustračná snímka: Člověk a víra/Zuzana Kostková

Tretiu júnovú nedeľu myslíme počas Dňa otcov najmä na našich biologických otcov. Vďačíme im za dar života, základy výchovy, viery aj vzor muža.

Pocítili sme ich láskavosť, blízkosť, odpustenie, obetovanie sa, ale možno aj ich prísnosť či tvrdšiu výchovu.

Po rokoch si však uvedomujeme, ako veľmi nás ovplyvnili a formovali, a ďakujeme za nich. Jún je však aj mesiac kňazských vysviacok.

Z mladých mužov sa stávajú duchovní otcovia a začínajú čeliť náročnej úlohe. Namiesto niekoľkých detí majú na starosti desiatky či stovky farníkov – od najmenších až po tých najzrelších.

MAŤ RÁD SVOJE DETI

Kňaz Dušan Pecko, farár farnosti Dobrého pastiera v Žiline-Solinkách hovorí, že „tak ako byť biologickým otcom ešte neznamená byť pre dieťa skutočným otcom, tak, žiaľ, ani byť kňazom neznamená automaticky byť pre svojich veriacich duchovným otcom“.

Za prioritu duchovného otca považuje, aby mal kňaz svoje zverené deti rád. „Musia cítiť, že sú pre mňa dôležité a že mi na nich záleží. Chcem, aby vedeli, že môžu za mnou kedykoľvek prísť a rozobrať akýkoľvek problém.“ A spolu s kaplánmi zbierajú aj ovocie.

„Do farnosti prichádzajú mnohí mladí. Modlíme sa s nimi, pracujeme aj sa zabávame. Často vidím, že prichádzajú zranení, či už zo školy, alebo z rodiny.“

Vtedy je to náročnejšie a pri osobných rozhovoroch sa snažia hľadať na ich problémy riešenia. Často sa to podarí, no „stalo sa už aj to, že zranenie bolo také hlboké, že sa dotyčný mladý človek radšej z farnosti vzdialil“.

RADOSŤ AJ ZÁVÄZOK

Poslanie duchovného otca si naplno uvedomuje aj kežmarský farár František Trstenský. Je to podmienka, bez ktorej by vraj nebol skutočný kňaz, ale len vysvätený úradník.

A je to radosť i záväzok zároveň. Podobne ako pri biologickom otcovstve. „Už navždy bude na tejto planéte človek, ktorý mu bude synom a on mu bude otcom.“

Otec dáva život, ale to pre naplnenie otcovstva nestačí. „Je prítomný v rodine, v živote svojich detí, ktorým poskytuje starostlivosť a výchovu.“

Ani úloha kňaza sa preto nemôže obmedziť iba na ohlásenie viery a sprostredkovanie sviatostí. „Je takisto ďalej prítomný v rodine svojich veriacich, sprevádza ich na ceste viery, formuje ich slovom a príkladom.“

DUCHOVNÁ RODINA

Biblista a kežmarský farár František Trstenský vie, že kňazskou vysviackou sa aj on stal zo dňa na deň otcom.

„Dennodenne zažívam blízkosť mojej farskej rodiny, modlitby a podporu farníkov. Som s nimi pri založení manželstva, narodení dieťaťa, ale aj strate zamestnania, rozpade vzťahov, smrti blízkeho.“

Zverenú farskú rodinu chce František Trstenský viesť takým spôsobom, aby všetci v nej dosiahli zrelosť viery.

„Avšak ani potom úloha kňaza neprestáva. Je nevyhnutné, aby bol svojim farníkom blízko, no nie ako kamarát či kolega. Tých majú vo svojom okolí dosť. Ale aby im bol blízko ako duchovný otec.“

Pri chápaní duchovného otcovstva si pomáha príkladom apoštola Pavla. „Vo väzení píše krátky list svojmu priateľovi Filemonovi o otrokovi Onezimovi, ktorého ,splodil v okovách‘, čím má na mysli, že ho napriek väzneniu získal pre vieru v Krista.“

Je to podľa neho krásny obraz svätého Pavla ako duchovného otca. Keď totiž Onezima posiela naspäť, píše Filemonovi: „Poslal som ti ho naspäť; jeho, to jest moje srdce“ (Flm 12).

Takto vidí František Trstenský aj svoje duchovné otcovstvo. „Je to moje srdce, ktoré denne bije pre moju duchovnú rodinu v radostiach aj bolestiach.“

Úloha kňaza sa neobmedzuje iba na ohlásenie viery a sprostredkovanie sviatostí. Je ďalej prítomný v rodine svojich veriacich, sprevádza ich na ceste viery, formuje ich slovom aj príkladom. Ilustračná snímka: Člověk a víra/Petr Synek

ABY STRETLI KRISTA

Pre Juraja Pigulu, OSA, rehoľného kňaza Rehole sv. Augustína, je duchovné otcovstvo dar. Uvedomuje si, že nie je dokonalý otec.

„To si musím priznať a uznať autoritu nebeského Otca. On je najlepší Otec všetkých.“ Vzýva a modlí sa k Duchu Svätému, aby jeho duchovné poslanie dopĺňal svojou milosťou.

„Aby ma viedol a doplnil to, čo ja neviem, nemôžem ponúknuť, v čom som slabý a robím chyby.“ Váži si dôveru ľudí, ktorí za ním prichádzajú, preto sa ich snaží prijať takých, akí sú.

„Niekedy je im ťažko aj vysloviť svoje hriechy či ťažkosti. Ale keď cítia Božie prijatie odo mňa ako duchovného otca, môžu plakať, byť sami sebou a pomaly sa učia hľadieť Ježišovými očami, odpúšťať sebe i druhým... Takéto veci zažiť dáva silu, pokoru a radosť z povolania.“

Juraja Pigulu inšpiruje Serafim zo Sarov, ktorý ľudí pozdravoval slovami: „Radosť moja, Kristus vstal z mŕtvych!“

Týmto pozdravom sa ľudia hneď otvorili a zložili bremeno svojich hriechov. „Snažím sa mať srdce počúvajúce, pozorné, aby Boh mohol dať nádej do života každému, kto prichádza. A moje želanie je, nech odchádza s radosťou ako učeníci a ženy, ktorí stretli zmŕtvychvstalého Krista.“

HLAVA FARNOSTI

Kňaza ako duchovného otca vníma iniciátor hnutia Modlitby za kňazov Samuel Brečka cez jeho správcovstvo vo farnosti.

„Tak ako rodina či ktorékoľvek iné spoločenstvo, aj farnosť má svoju hlavu. Ak sa na farnosť pozerám ako na spoločenstvo bratov a sestier v Kristovi, ako na rodinu, jej hlavou je potom Kristus.“

V osobe Krista koná vysvätený kňaz, ktorý je otcom farskej rodiny. Podobnosť s biologickým otcom vidí v  jeho ľudskom rozmere, v hriešnosti, s ktorou zápasíme všetci.

„Navyše tým, že je kňaz, je viac pokúšaný ako my. Diabol si dobre uvedomuje, že ak ,udrie pastiera, stádo sa rozpŕchne‘.“

Apeluje preto podopierať ho modlitbami. Na to vyzýva pri každej príležitosti aj Svätý Otec.

„Ak sa budeme za nich modliť, budú láskavými duchovnými otcami, ktorí vedia pohladiť, ale aj napomenúť. Budú úprimní, so schopnosťou priznať si vlastné zlyhania. A bude ich zdobiť predovšetkým milosrdenstvo.“

Pápež František tiež pripomína, že bez modlitieb nebudú mať silu zo zlyhaní povstať.

„Tak ako Izraeliti, keď bojovali proti Amalekovi a Hur s Áronom podopierali modliacemu sa Mojžišovi unavené ruky, a len vtedy víťazili. Aj my by sme tak mali stáť pri našich duchovných otcoch a modlitbou im podopierať ruky zdvihnuté k Bohu.“

DOBRÝ OTEC POCHVÁLI

Dôležité je podľa rehoľníka Juraja Pigulu, OSA, človeka povzbudzovať, oceniť, usmerniť. Na to vyzýva rodičov aj žilinský duchovný správca farnosti Dobrého pastiera Dušan Pecko: „Často vidím, že mladým tento aspekt v rodinách veľmi chýba. Stretávajú sa skôr s kritikou ako s pozitívnou spätnou väzbou. Keď mladých za niečo pochválim, úplne sa rozžiaria.“

Nemenej potrebná je skutočná prítomnosť rodiča, ktorá si vyžaduje venovať dieťaťu dosť času.

„V mnohých rodinách dnes chýba prítomnosť otca, prípadne mužských vzorov. A práve to je priestor, do ktorého môže vstúpiť kňaz ako duchovný otec a  pomáhať tak k zdravému vývoju dieťaťa.“

Na záver dodáva, že každý biologický otec by mal byť do určitej miery duchovným otcom, „ktorý vlastným príkladom vedie svoje dieťa k Bohu a k ľudskosti“. K tomu aj všetkých rodičov pozýva.