Stefan Wyszyński bol odvážnym hierarchom

Odborník na dejiny Cirkvi v Poľsku Mirosław Szumiłohneď na úvod rozprávania vysvetľuje: „Stefan Wyszyński bol vodca poľského národa v období, keď ho zotročoval komunistický režim. Bol to jeden z najvýznamnejších Poliakov dvadsiateho storočia.“

Odvážny hierarcha

„Postoj kardinála Wyszyńského voči komunistickému režimu v Poľsku bol postojom odvážneho hierarchu, ktorý si uvedomoval presilu vládnej moci kolaborujúcej so Stalinovým vedením v Moskve.

Svojím vytrvalým a zásadným odporom si postupne získal nespochybniteľnú autoritu v očiach poľských veriacich, Svätej stolice a napokon i režimu.

Na druhej strane sa však nesnažil situáciu zbytočne eskalovať a hľadal kompromisy, ak to považoval za vhodné na záchranu cirkevného života. Stefan Wyszyński bol tiež horlivým mariánskym ctiteľom,“ zdôrazňuje Mirosław Szumiło.

Nezákonné väznenie

Keď Cirkev vo východnej časti Európy bojovala za zachovanie vernosti Petrovmu nástupcovi, mnohé z jeho činov mali zásadný význam. „V roku 1953 Štátna rada vydala dekrét o obsadzovaní cirkevných funkcií, na základe ktorého duchovní boli povinní skladať sľub vernosti Poľskej ľudovej republike.

Stefan Wyszyński uverejnil pastiersky list Non possumus, v ktorom sa domáhal zachovávania zákonov a náboženskej slobody. Z toho dôvodu 25. septembra 1953 Štátna bezpečnosť zatkla kardinála vo Varšave a odviedla ho na miesto internácie do kláštora v Rywałde.

Nezákonné väznenie trvalo tri roky. V dôsledku politického odmäku a robotníckych protestov v roku 1956 došlo v Poľsku k zmenám vo vedení komunistickej strany a aj dočasne k zmene politiky voči Cirkvi. Stefan Wyszyński bol prepustený a vrátil sa do varšavského sídla, kde ho nadšene privítali poľskí veriaci.

Mal veľkú autoritu v celej spoločnosti. Vďaka jeho postoju Cirkev získala čiastočné akceptovanie činnosti, ktorú jej komunistické orgány dosiaľ nedovoľovali vykonávať – ako najdôležitejšie sa ukázalo zrušenie dekrétu o obsadzovaní cirkevných funkcií,“ objasňuje historik.

Vždy stál na strane ľudí

Po návrate z väzenia sa usiloval prehĺbiť vieru a jednotu národa. „V roku 1957 kardinál Wyszyński inicioval viacročný pastoračný program obnovy duchovného života v Poľsku, nazvaný Veľká novéna.

Medzi ďalšími dôležitými udalosťami v živote Stefana Wyszyńského treba spomenúť jeho aktívnu účasť na Druhom vatikánskom koncile. Miléniové oslavy christianizácie Poľska viedli k veľkej mobilizácii veriacich.

V čase rozsiahlych robotníckych štrajkov v lete 1980 podporoval vznik nezávislých odborov a dokonca vydal vyhlásenie podporujúce požiadavky štrajkujúcich,“ dodáva Mirosław Szumiło. Zdá sa, že zásluhou Stefana Wyszyńského si Cirkev v Poľsku vydobyla väčšie ústupky ako napríklad v Československu.

Mirosław Szumiło hovorí: „Od roku 1946 bol biskup Wyszyński vystavený ustavičnému stupňujúcemu sa sledovaniu zo strany komunistického bezpečnostného aparátu. Počas väznenia v kláštore v rokoch 1953 – 1956 mu znemožnili akýkoľvek kontakt s inými biskupmi.

Po celý čas si viedol zápisky, ktoré vyšli aj v slovenčine. Sú dôkazom jeho nezlomnej vôle, jasného úsudku a hlbokej viery. Čo sa týka ústupkov, prispela k tomu predovšetkým sila Cirkvi v Poľsku, no významnú úlohu zohrala aj múdra stratégia prímasa.

V roku 1956 sa v prospech Cirkvi pričinil o dohodu s vládou. Oslava tisícročia krstu Poľska, ktorú plánoval, bola veľkým úspechom. Komunisti pochopili, že nad Stefanom Wyszyńským a Cirkvou nevyhrajú.“

Tajná spolupráca

Biskup Pavol Hnilica naznačil, že kardinál Wyszyński a pápež Ján Pavol II. boli priateľmi Slovákov. Historik na margo tejto skutočnosti hovorí: „Stefan Wyszyński zohral dôležitú úlohu v aktivitách pomoci prenasledovanej Katolíckej cirkvi na Slovensku.

Od roku 1957 sa pod prímasovým patronátom začala tajná spolupráca poľských a slovenských katolíkov. Týkala sa najmä mužských reholí. Podstatnou formou pomoci pre podzemnú Cirkev na Slovensku boli tajné kňazské vysviacky udeľované v Poľsku. Do roku 1989 poľskí biskupi tajne vysvätili 48 Slovákov, z toho dvoch osobne kardinál Wyszyński.