Tradícia rorátov je na Slovensku stále živá

Je pol šiestej ráno a mesto ešte spí. Vo vzduchu poletuje zopár snehových vločiek, ideálny čas si ešte na malú chvíľku poleňošiť v posteli. Napriek tomu sa v uličkách a na námestiach začínajú objavovať ľudia so sviečkami alebo s lampášmi v rukách. Akoby si ani nevšimli, že im mráz úplne vyštípal líca. Kráčajú ku kostolu. Prečo?

Odpoveďou sú rorátne sväté omše, ktoré sa slávia špeciálne len počas Adventného obdobia. Možno o nich počujete prvýkrát, možno sa na nich zúčastňujete pravidelne a možno si už niekoľko rokov hovoríte, že určite prídete, no ranné vstávanie je pre vás zatiaľ nadľudským úsilím.

Roráty sú však neopakovateľným zážitkom, ktorý by mal každý veriaci aspoň raz zažiť na vlastnej koži.

Roráty poznáme už storočia

Možno vás prekvapí, že rorátne votívne sväté omše sú vlastne mariánske. Úcta k Panne Márii sa medzi kresťanmi rozširovala už od štvrtého storočia a súvisela najmä so zvyšujúcim sa záujmom veriacich o Bohorodičku a jej miesto v liturgii.

Čo sa týka samotných rorátov, o ich rozšírenie sa v 16. storočí zaslúžil najmä rímskonemecký cisár Karol V. Najprv sa slávili celoročne ako ranné votívne mariánske sväté omše. Slovo votívne znamená, že sa nemuseli riadiť liturgickými modlitbami daného dňa, ale mali špeciálne vlastné liturgické čítania a texty.

Neskôr sa však rorátne omše stali exkluzívnymi pre obdobie Adventu.

Roráty prišli k svojmu menu podľa antifóny, ktorá sa spieva na začiatku každej rorátnej omše – Rorate caeli desuper, et nubes pluant iustum: aperiatur terra et germinet Salvatorem, v preklade ide o verš z Knihy proroka Izaiáša: „Roste, nebesá, zhora, z oblakov nech prší pravda. Otvor sa, zem, nech urodí sa spása“ (Iz 45, 8).

Roráty sa slávia na prelome noci a dňa – ešte pred východom slnka – v tmavom kostole tradične o šiestej hodine ráno, len za svetla sviečok, pričom postupne aj prirodzené denné svetlo svitania čoraz viac rozjasňuje interiér kostola.

Nesie to v sebe symboliku – ľudstvo kráčalo vo tmách (porov. Iz 9, 1), kým neprišiel na zem Kristus a nepriniesol so sebou svetlo vykúpenia. On je naším svetlom, ktoré nás nakoniec dovedie k radostnej zvesti.

Panna Mária hrá v tejto symbolike tiež významnú rolu. Práve cez ňu, Ježišovu Matku, môžeme omnoho hlbšie precítiť vtelenie a narodenie Božieho Syna.

Na Rozkvete slávia roráty pre deti

Po skončení prenasledovania Cirkvi počas bývalého režimu rorátnu tradíciu obnovili mnohé farnosti. Momentálne sa na Slovensku tešia veľkej popularite. Slávia sa napríklad aj v jednej z najmladších farností na Slovensku – na Rozkvete v Považskej Bystrici, kde sa o duchovnú službu stará misijná rehoľa bratov saletínov.

Zvláštnosťou je, že roráty slávia nielen ráno, ale aj večer. „Rorátna tradícia u nás na Rozkvete trvá už od roku 1992, keď sme ešte neboli samostatnou farnosťou,“ vysvetľuje správca farnosti Wieslaw Krzyszycha, MS.

„Vtedy sme prišli na Rozkvet ako misionári saletíni. Starali sme sa o obnovenú Kaplnku svätej Heleny. Avšak ako to už býva na veľkých sídliskách – je tu veľká anonymita. Ľudia, ktorí mali korene na dedinách, po presťahovaní do mestského paneláku spohodlneli a rýchlo zabúdali na sväté omše.

Preto sme najprv začali s detskými svätými omšami. Deti odovzdali informácie o omšiach ostatným členom rodiny, a tak sme získali rodičov, ktorí začali tiež postupne prichádzať do kostola.

Vedeli sme, že roráty sa majú slúžiť spravidla ešte pred východom slnka, lebo Mária je zornička, ktorá predchádza východ Slnka – Ježiša, ale práve kvôli deťom sme začali rorátne sväté omše sláviť večer, aby mohli prichádzať aj s rodičmi.

Totiž liturgia rorátnych omší vyjadruje naše očakávanie a túžbu po Kristovi, ktorý má prísť. A túto myšlienku chceme odovzdať aj deťom.“

Deti na Rozkvete prichádzajú večer do chrámu za svetla rozsvietených lampášov. Sú pre ne pripravené rôzne predsavzatia a úlohy.

„Na rorátoch je špecifické práve to očakávanie. Deti aj dospelí sú zvedaví na Božie slovo,“ vysvetľuje páter Krzyszycha.

„Okrem toho je pre dospelých obrovská radosť, keď ich deti prežívajú Advent ako čas očakávania Spasiteľa. A ani samotné deti netreba nijako nútiť, aby prišli na svätú omšu. Väčšinou jej dajú prednosť pred rôznymi inými aktivitami či krúžkami.“

Na Rozkvete však myslia nielen na deti, ale i na mladých.

„Každú sobotu o 5.45 slávime rorátne sväté omše pre mladých. Mladí zo spoločenstva radi prijímajú takéto výzvy. Často vstávajú z postele a prichádzajú do kostola vtedy, keď ostatní členovia ich domácností ešte spia.

Pre mňa je to znamenie, že v mladých je Boží Duch. Účasť na rorátoch vyjadruje krásny postoj – chcú očakávať s Máriou príchod Ježiša.“

Pandémia koronavírusu však ovplyvnila aj rorátne sväté omše. Okrem dôsledného dodržiavania protiepidemiologických opatrení – dezinfekcia, rúška, odstupy – sa na Rozkvete nebudú po rorátnych svätých omšiach konať spoločné raňajky, ako bolo zvykom po minulé roky.

Kristus prináša svetlo spásy

Katolícke noviny sa zúčastnili na rorátnej svätej omši v Kostole Zvestovania Pána v Bratislave u bratov františkánov. Atmosféra chrámu v svetle sviec za spevu Rorate caeli nám spôsobila až zimomriavky.

Roráty u františkánov slávia približne od roku 2000. „Svetlá sviečok, ktoré pretrhávajú rannú tmu, sú obrazom toho, ako prichádza Ježiš Kristus - svetlo sveta, ktorý pretŕha temnotu hriechu a prináša nám svetlo spásy,“ vysvetľuje špecifiká rorátnych svätých omší správca kostola Silvester Michal Poliak, OFM.

„Pri slávení rorátnej svätej omše možno badať túto zmenu tmy na svetlo aj reálnym spôsobom. Totiž veriaci so zažatými sviecami prichádzajú za tmy do chrámu. No keď z neho vychádzajú, nesúc si Krista vo svojich srdciach, kráčajú už do nového rána, ktoré osvetľujú lúče denného svetla.

V neposlednom rade špecifickosť rorátnych svätých omší je aj v tom, že v prvej časti Adventného obdobia sú slávené v mariánskom duchu. Tým sa nám chce ukázať, že máme tak ako Mária bdieť a byť pripravení prijať do svojho srdca Krista.“

Roráty sa u františkánov tešia veľkej obľube, ľuďom neprekáža ani skoré ranné vstávanie.

„Všetci, ktorí na tieto rorátne sväté omše prichádzajú, sú šťastní, že sa aj takýmto nádherným spôsobom môžu pripravovať na príchod Pána Ježiša na zem. Atmosféra svetla sviečok, nádherný spev našej schóly a celkovo krása liturgie je to, čo veriacich pozýva prísť na roráty, hoc aj v takú skorú rannú hodinu,“ opisuje brat Silvester.

Aj roráty v Kostole Zvestovania Pána poznačila aktuálna pandémia. Počet ľudí, ktorí sa na rorátnych svätých omšiach môžu zúčastniť, je limitovaný – majú maximálne 120 miest na sedenie, pričom po minulé roky prišlo na roráty aj 400 veriacich.

Preto sa bratia františkáni rozhodli, že okrem tradičných štvrtkových rorátov pridajú ešte jedny – utorkové. Tak sa veriaci môžu rozdeliť a prísť na roráty v utorok a štvrtok o šiestej ráno.

„Okrem toho sme museli tento rok vylúčiť tradičné spoločné raňajky, ktoré boli po rorátoch pre veriacich vždy dobrým telesným, ale aj spoločenským posilnením do pracovného dňa. Aj napriek týmto menovaným obmedzeniam či zmenám sa snažíme veriacim sprostredkovať rorátnu liturgiu tak, aby jej krása bola ako po minulé roky.

Pevne verím, že na budúci rok budeme môcť roráty prežívať bez obmedzení,“ nestráca nádej brat Silvester.

„Aj touto cestou pozývam všetkých bratov a sestry, aby sa spojili s celou Cirkvou v modlitbe k prichádzajúcemu Pánovi; nech jeho narodenie zapáli v našich srdciach oheň viery, aby sa tak s jeho požehnaním odstránila z našich sŕdc temnota hriechu a všetkého zla. My bratia františkáni sa budeme za vás, ako aj za tento úmysel modliť.“

Viac fotografií z rorátnej svätej omše nájdete TU