Umožnime láske narodiť sa v nás

„Už je blízko. Na Vianoce sa pripravujeme vnútorným vyprázdňovaním zo všetkého, čo nie je Ježiš, aby sme ním mohli byť naplnení,“ hovorí na úvod teologička Andrea Mikolášiková.

Podľa pátra Jozefa Šuppu, SJ, Advent dosvedčuje, že Boh a človek patria nerozlučne k sebe. „Až natoľko, že kde niet Boha, niet človeka. Preto sa nás Božie slovo pýta: Kým je Boh pre teba? Vieš, kým si ty pre Boha?“

ADVENTNÉ POMÔCKY

„Advent nás pozýva znova hľadať a nachádzať Boha ako svoju cestu, pravdu, život. Šťastie človeka je iba v láske. Boh nás tak miluje, že sa narodí ako láska, v ktorej je plnosť života.“

Pripravme tejto láske cestu do svojho srdca, do svojej rodiny. Ako? Teologička a mama piatich detí odporúča na začiatok konkrétne nástroje či pomôcky, ktoré nám budú podstatu Adventu sprítomňovať – jednoduchý adventný veniec, fialový obrúsok na stole či v modlitebnom kútiku, prázdny betlehem. 

„Zároveň odporúčam rozhodnúť sa, akým konkrétnym duchovným spôsobom sa chceme pripravovať. Či už to budú roráty, každodenná modlitba radostného ruženca, Jesseho strom.“ Páter Jozef hovorí, že na dobré prežitie Adventu „hľadajme, čo nám pomáha, aby bol Boh v našom živote na prvom mieste“.

A nie je to len záležitosť Adventného obdobia, lebo „celý náš život je jeden veľký advent. Veľmi potrebujeme Boha a ducha Adventu, čiže ducha lásky, nádeje, pokoja, šťastia a radosti.“

Pripraviť Bohu cestu do nášho srdca môžeme životom podľa Božieho slova, účasťou na Eucharistii a svätej spovedi, spoločnou modlitbou a čítaním životopisov svätcov.

„Ďalej tým, že budeme k  sebe milší, pokornejší, trpezlivejší, že budeme mať jeden pre druhého dobré slovo, ale aj porozumenie, úctu, lásku, vzájomnú pomoc, tým, že deti pripravia radosť rodičom a rodičia deťom.“

Neodkladajme tieto vzácne pomôcky a príležitosti. Koľkí hladní čakajú na kúsok chleba, iní na slovo odpustenia, nemilovaní na lásku a smutní na radosť...

PÄŤ MINÚT S JEŽIŠOM

Tento rok je Adventné obdobie špecifické v tom, že bude najkratšie, ako je možné, len tri týždne. Aby nám v zaneprázdnenosti a snahe stihnúť všetky deadlines neutiekli pomedzi prsty, Andrea Mikolášiková za užitočné považuje položiť si otázku, čo môžem pustiť, čo môžem počas tohto Adventu nerobiť, aby som mal čas na to, čo chcem robiť.

„Nato, aby sme niečo také dokázali počas celého Adventného obdobia a nezhasli po treťom dni, však potrebujeme najskôr vedieť, prečo sa vôbec namáhame a zriekame. Po čom túži naše srdce? Po tichu? Spomalení? Zjednotení s Bohom? Dotknúť sa tejto túžby nám môže pomôcť uvedomiť si, čoho sa dokážem, ba dokonca túžim zrieknuť.“

Môže to byť pôst od jedla, sociálnych sietí, televízie. Páter Jozef Šuppa dáva krátky, ale účinný návod, ktorý by sme si mohli osvojiť.

„Skúsme si v Advente každý večer nájsť hoci len päť minút ticha a s Ježišom sa pozrime na uplynulý deň. Učme to aj deti. Pýtajme sa: Ježišu, čo bolo dnes pre mňa najdôležitejšie? Poďakujme za to, čo bolo dobré, odprosme za to, čo bolo zlé, a prosme o lásku na ďalší deň.“

NECHAŤ TO NEUROBENÉ

Asi všetci poznáme ten predvianočný zhon – uzávierky v práci, detské predstavenie v  škôlke, nákupy, pečenie, balenie darčekov... Chytáme sa za hlavu.

„V prípade, že nám na Advent zostane ešte zoznam s nevybavenými položkami, môžeme ich prefiltrovať podľa dvoch kritérií – je toto dôležité urobiť práve teraz? Približuje ma to k Pánovi alebo ma to od neho vzďaľuje?“ radí teologička Andrea.

Totiž nie pre každého je upratovanie stresujúce. Pri umývaní okien či vysávaní si možno poniektorí viac uvedomujú, že treba „vyglancovať“ aj dušu; pri nakupovaní darčekov si zas spomenú na osamotených starkých v bytovom vchode a prekvapia ich pod vianočným stromčekom.

„Tí, ktorých tieto činnosti tešia, nech ich, samozrejme, robia. No tým, ktorých by mali počas Adventu zbytočne stresovať, odporúčam zvážiť nechať ich neurobené. Nie je to ľahké, ale možné.“

MÔJ DRAHOKAM

Skúsme si odpovedať, čo je pre nás v Advente najdôležitejšie. Páter Jozef k tomu pridáva legendu o chudobnej žene s dieťaťom: „Prechádzala okolo jaskyne a začula hlas: Vojdi na štyri minúty a vezmi si, po čom túžiš. Len nezabudni, čo je najdôležitejšie. Keď žena vošla, videla veľa drahokamov. Odložila dieťa a nabrala si z nich čo najviac. Čas plynul, vybehla z jaskyne a dvere sa zabuchli. Až potom si spomenula na dieťa, ktoré tam zostalo. Radosť z bohatstva sa zmenila na veľké zúfalstvo. Zabudla na to najdôležitejšie. Teraz by dala všetko, čo mala. Žiaľ, neskoro.“

Je mojím drahokamom Božie Dieťa v jasliach? Nedajme sa zvábiť svetskými ponukami, aby sme neprišli o to najvzácnejšie a najkrajšie.

„Advent je šanca objaviť a žiť to, čo je najdôležitejšie. A tým je Boh, láska. Umožňujme narodiť sa Bohu, láske v nás a osvojujme si múdrosť, že najdôležitejšia hodina je tá, ktorú prežívame, najdôležitejší človek je ten, ktorého práve stretáme, najdôležitejší skutok je láska, ktorou milujeme Boha, druhých a seba.“

PRAKTICKÉ TIPY

Andrea Mikolášiková so svojou rodinou na efektívne prežívanie Adventu odporúča Jesseho strom. „Máme na ňom radi, že je biblický – každý deň si čítame Sväté písmo; rodinný – celá rodina sa zapája čítaním, hádaním a vyfarbovaním symbolu; liturgický – sprevádza nás dejinami ľudstva, ktoré očakáva príchod Mesiáša.“

V prípade jednotlivcov môže byť účinná napríklad častá modlitba Zdravas’, Mária podľa poézie pátra Jozefa Porubčana, SJ, ktorej slová si vybavuje kňaz Jozef Šuppa: „Advent – to bolo čakanie. Advent – to boli sníčky o anjelovi, čo k Panne prilietol do izbičky a húdol. Ako? – Viem! Ako kolovrat mojej mamy, keď cez adventné večery boli sme doma sami. A spievali sme ako on: Zdravas, Mária, Panna...“