Už nikdy vojnu

„Cirkev sa vždy pozerá na vojenský konflikt ako na niečo tragické,“ hovorí morálny teológ Vladimír Thurzo. Jasne to vyjadrilo aj niekoľko posledných pápežov.
Anna Stankayová 15.03.2022
Už nikdy vojnu

Každý veriaci by mal cítiť spoluzodpovednosť za prinavrátenie mieru. Snímka: profimedia.sk

„Ten, kto vedie vojnu, zabúda na ľudskosť,“ vyslovil Svätý Otec pri modlitbe Anjel Pána v nedeľu 27. februára. „Spolieha sa na diabolskú a zvrátenú logiku zbraní, ktorá je tou najvzdialenejšou od Božej vôle.“

Ján Pavol II. pri návšteve Hirošimy 25. februára 1981 povedal: „Vojna je dielom človeka. Vojna je ničenie ľudského života. Vojna je smrť... Spravme teraz slávnostné rozhodnutie, že už nikdy nebudeme vojnu tolerovať a považovať za prostriedok riešenia sporov.“

Vladimír Thurzo dodáva: „Odvtedy ubehlo štyridsaťjeden rokov a takmer na deň presne sa začala vojenská invázia na Ukrajinu.“

Pred intervenciou do Iraku 16. marca 2003 Ján Pavol II. počas modlitby Anjel Pána opäť varoval a vyslovil pamätné slová: Mai più la guerra, Už nikdy vojnu. „Odvolal sa na svätého pápeža Pavla VI., ktorý tie isté slová vyslovil už v roku 1965 v sídle OSN v New Yorku.“

POKÁNIE A MODLITBA

Aká je pri vojnových konfliktoch úloha veriacich? „Dovolil by som si opäť použiť slová sv. Jána Pavla II., ktoré povedal v závere príhovoru 16. marca 2003: ‚Musíme urobiť všetko, čo je možné! Vieme, že mier nie je možný za každú cenu. Všetci však vieme, aká veľká je naša zodpovednosť.

A tak modlitba a pokánie!‘“ Každý veriaci by teda mal cítiť spoluzodpovednosť za prinavrátenie mieru. „A použiť na to osvedčené, veľmi jednoduché a v podstate jediné skutočne účinné prostriedky: pokánie a modlitbu,“ zdôrazňuje Vladimír Thurzo.

„Zlo sa dá poraziť jedine robením dobra. Na Popolcovú stredu každý z nás mohol počuť v evanjeliu jasnú výzvu, čo máme robiť: almužna, pôst a modlitba.“ Všetky tieto prvky obsahuje pomoc núdznym.

„Almužna znamená zrieknuť sa niečoho v prospech druhého. Pôst nie je len zdržiavanie sa pokrmu, ale aj prijatie strádania a nepohody, ktorú so sebou prináša služba druhým.“ No a bez modlitby sa to dá len ťažko. „Pretože to buď nebudeme vedieť robiť správne, alebo to nedokážeme robiť s nasadením a dlhodobo.“

NECÍTIŤ NENÁVISŤ

Vášne a emócie sú na oboch stranách konfliktu. K pokoju a mieru, žiaľ, často neprispievajú ani výroky a útoky veriacich ľudí.

„I keď sa v tomto konflikte hlavný vinník javí úplne jasný a proti sebe stoja dve konkrétne krajiny, je za ním mnoho postranných, napríklad ekonomických záujmov, ktoré nevidíme,“ myslí si morálny teológ.

Dodáva, že ten, kto na vojnu dopláca najviac, sú jednoduchí ľudia. A tí si vojnu neželajú. „To je pre mňa dostatočný dôvod, aby som necítil nenávisť ani k jednej zo strán a v modlitbe prosil o mier rovnako pre všetkých.“