Veľký teológ, ale aj jeden z nás

V kondolenčnej knihe ľudia zanechali odkazy v rôznych jazykoch. Dominovala slovenčina, no našli sa aj prejavy v latinskom, talianskom či španielskom jazyku. Veriaci ďakovali najmä za jeho veľké dielo.

Zazneli tiež slová úcty, obdivu, ale i  osobné momenty, napríklad láskavá spomienka na stretnutie v letnom sídle pápežov v Castel Gandolfo.

Jeden z duchovných priateľov Benedikta XVI. mu ďakoval za to, že mu pomohol „byť lepším kresťanom“, a zo srdca dodal želanie, aby svoj mimozemský život strávil v objatí Pána, Panny Márie a svojich rodičov. „Prišli sme, lebo sme ho uznávali. Bol veľmi múdry, sčítaný.

Vážili sme si ho pre jeho vzdelanosť a pragmatickosť,“ podelila sa s nami pani Blažena z Bratislavy, ktorá prišla do sídla apoštolského nuncia aj s príbuznými.

Katolícka cirkev ju podľa jej slov ovplyvňuje odmalička a každý pápež, ktorého si pamätá, bol odlišný. Súčasného Petrovho nástupcu vníma ako ľudovejšieho a  modernejšieho, zatiaľ čo zosnulý pápež bol podľa nej rezervovanejší.

MÚDROSŤ A VIERA

Pán Ján vyjadril v kondolenčnej knihe hlboký smútok nad skonom jedného z najväčších a najhlbších mysliteľov. Ďalší mu vďačili za jeho múdrosť, vieru a prínos pre Cirkev.

Objavili sa tiež prísľuby modlitieb za zosnulého Pánovho syna, želania o prijatie a oslávenie jeho duše a prosby o orodovanie u Najvyššieho. Pani Johanna zanechala v španielčine ďakovný odkaz pápežovi, ktorý sprevádzal jej mladosť múdrosťou, inteligenciou a jasným svetlom.

„Nie nás, Pane, nie nás, ale svoje meno osláv pre svoje milosrdenstvo a pre svoju vernosť,“ citoval úryvok Žalmu 115 jeden z kondolujúcich.

Nezabudneme na opravdivú vieru, svedectvo a lásku k Bohu nášho drahého otca a učiteľa Benedikta, dočítali sme sa na ďalších stránkach kondolenčnej knihy sprístupnenej na Veľvyslanectve Svätej stolice v Slovenskej republike.

Nuncius Nicola Girasoli, ktorého emeritný pápež vymenoval v roku 2006 za biskupa, vo svojej kondolencii nadviazal na prvú encykliku Benedikta XVI. Deus caritas est – Boh je láska. Snímka: Erika Litváková

DOBRO V SKRYTOSTI

Ľudia si okrem hĺbky slov vážili aj ľudskosť a pokoru emeritného pápeža. Pre pani Moniku zo Senca mala osobnosť Josepha Ratzingera aj špeciálny význam.

„Keď začujem meno Benedikt XVI., vždy sa pousmejem. Jednak preto, že jeho Eschatológiu som po päťdesiatich stranách musela začať čítať odznova, čo sa zopakovalo dvakrát. A potom preto, lebo mi bol sympatický jeho zvyk písať ceruzkou. Vravel, že to má výhodu, lebo sa dá gumovať. Tuha sa postupne míňa, ale stopy ostávajú. Benedikt XVI. ostane pre mňa stopou pokory. V skrytosti vypísal tuhu svojho života a posledné, čo napísal, bolo najkrajšie: Pane, milujem ťa.“

Jozefovi z Trnavy, ktorý celý život pracoval v poľnohospodárstve, bol zase blízky vďaka jeho vzťahu k prírode a Božiemu stvorenstvu.

„Ako sám tvrdil, táto láska pochádzala z detstva, keď v domovskom mestečku chodieval na turistiku a hrával sa s viacerými zvieratami zo susedstva. Dokonca som sa dopočul, že ako mládenec pásol kravy. Takže je pre mňa veľmi sympatické, že bol na jednej strane veľký učenec a teológ, ale na strane druhej úplne jednoduchý a pokorný človek. Jeden z nás.“