Viac času s rodinou si užíva

Do  povedomia športovej verejnosti sa chodec Matej Tóth dostal už pred vyše dvadsiatimi rokmi, keď v roku 1999 na majstrovstvách sveta do 17 rokov obsadil v chôdzi na 10 kilometrov 8. miesto.

Medzi seniormi sa na svetovom poli prvýkrát výrazne zapísal na majstrovstvách Európy v roku 2006, kde obsadil 6. miesto v pretekoch na 20 kilometrov. Vtedy už patril medzi slovenskú atletickú špičku a okrem odborníkov ho začala vnímať aj širšia verejnosť.

Úspešná kariéra

Čochvíľa 39-ročný chodec (narodil sa 10. februára 1983 v Nitre) začínal so športom vo veku desať rokov v  rámci atletickej triedy na základnej škole. Krátko nato vstúpil v rodnom meste do klubu AC Stavbár Nitra a neskôr, v roku 2003, prestúpil do Dukly Banská Bystrica.

Prvé víťazstvo na 50 kilometrov zaznamenal v roku 2010 na pretekoch svetového pohára v mexickom meste Chihuahua. O  štyri roky neskôr sa stal vicemajstrom Európy, čo bola predzvesť nasledujúcich veľkých triumfov.

Na šampionáte v čínskom Pekingu v roku 2015 vybojoval titul majstra sveta. Rolu favorita potvrdil i na olympijských hrách v Riu de Janeiro, kde v roku 2016 získal zlatú medailu. V roku 2018 sa opäť stal európskym vicemajstrom.

Je rekordérom Dudinskej päťdesiatky, ktorú vyhral štyrikrát, čo sa nikomu doteraz nepodarilo. Sedemkrát ho zvolili za slovenského Atléta roka, v roku 2016 bol vyhlásený za Športovca roka.

Úspešnú kariéru zavŕšil na minuloročnej olympiáde v  Tokiu, ktorá bola už jeho piatou účasťou pod olympijskými kruhmi. V náročných podmienkach pod horúcim japonským slnkom dokončil posledné preteky kariéry na 14. mieste.

Základom je rodina

Keď po návrate z Tokia hodnotil svoju 26-ročnú kariéru, skonštatoval, že bez pomoci desiatok ľudí by jeho úspechy neboli možné. Základom podľa jeho slov bola obrovská podpora rodiny od úplných začiatkov až po koniec kariéry.

„Veľké ďakujem si zaslúžia moji rodičia, brat Michal, manželka Lenka, ktorá mi spolu s deťmi vytvorila doma také zázemie, aby som mohol využiť svoj športový potenciál.“ Matej bol síce vrcholový športovec, no jeho denný režim nebol zameraný iba výhradne na tréning. Svoje miesto v ňom mala aj rodina.

Keď bol doma, ráno zaviezol deti do školy. Potom nasledovalo doobedie venované cvičeniu, trénovaniu a regenerácii. Po obede a oddychu si dal ešte jedno cvičenie, po ktorom išiel vyzdvihnúť deti. Dva-tri razy do týždňa pridal druhú tréningovú fázu a potom sa už venoval iba rodine.

A takýto denný harmonogram mu priniesol majstrovský titul i olympijské zlato. V rozhovore pre KN v roku 2015 po zisku titulu svetového šampióna vyjadril túžbu, aby úspechy jeho život veľmi nezmenili. „Pevne verím, že sa nič nezmení.

Že to budem stále ja, obyčajný Maťo Tóth, otec dvoch krásnych dcér a milujúci manžel. Na druhej strane si uvedomujem, že úspech je spojený s popularitou. Za tým je množstvo akcií, pri ktorých zisťujem, že ľudia sa úprimne tešia, z čoho mám veľkú radosť.

To mi dodáva veľa energie. Tiež ma to však oberá o veľa času, ktorý som v minulosti trávil s rodinkou.“

Úspech aj čistou cestou

Svoje dve dcéry Emmu a Ninu sa Matej snaží motivovať vlastným príkladom. Uvedomuje si však, že deťom nestačí o hodnotách iba rozprávať, dôležitý je aj osobný vzor. A platí to vzájomne.

„Ony ma inšpirujú láskou, ktorú nám s manželkou prejavujú. Potešia ma vždy, keď vidím, že sa snažia, aby z nich vyrástli slušní ľudia. To je pre mňa motivácia byť im neustále dobrým príkladom.“

Z tohto hľadiska zrejme najťažšiu časť života i športovej kariéry prežíval v roku 2017, keď ho krivo obvinili, že si pomáha dopingom. Matej však trpezlivo bojoval o svoju športovú i ľudskú česť.

A nakoniec svoje meno očistil. Sám ako člen komisie športovcov IAAF bojoval proti dopingu. „Veď tých pár jedincov kazí meno celému športu,“ povedal v rozhovore pre KN v roku 2015 na margo odhalených dopingových škandálov atletických hviezd.

Na otázku, čo týchto športovcov viedlo k podvodu, odpovedal: „Dva veľmi silné motívy – sláva a peniaze. Pre niektorých je to silnejšia motivácia ako zdravie a fair play.

Pre mňa je to ťažko pochopiteľné, hlavne keď vidím, že úspechy sa dajú dosiahnuť aj čistou cestou.“ A k tomu chce viesť nielen svoje dcéry, ale i športovcov, pre ktorých sa stal vzorom.

Viera mu pomáha povzniesť sa

V  ťažkých obdobiach Matejovi pomáha viera. Vďaka nej sa vždy dokázal povzniesť nad nepríjemnosťami. „Všetko, čo sa deje, deje sa pre niečo. A my musíme veriť, že to niečo príde a bude to dobré.

Vďaka viere, ktorú v sebe máme, je to oveľa jednoduchšie. Stále tvrdím, že Pán Boh je múdry a všetko zlé sa deje pre niečo dobré,“ povedal pre KN. A čo pre neho ako veriaceho človeka predstavuje súčasná pandémia?

„Z mojej skúsenosti aj z minulých ťažkých období viem, že netreba hodnotiť situáciu aktuálne. Lebo práve v tejto situácii ju ešte nevieme pochopiť.

Až čas ukáže, načo to bolo dobré. A ja som si istý, že aj z tejto krízy vyjdeme silnejší a s niečím pozitívnym. Teraz som nastavený, že to treba akceptovať tak, ako to je. A treba vydržať.“

Manželka Lenka vytvorila spolu s deťmi Matejovi také zázemie, aby mohol využiť svoj športový potenciál. A to aj počas pandémie. Snímka: profimedia.sk

Vyhli sa ponorkovej chorobe

Pandémia ovplyvnila aj Tóthovcov, no podľa Matejových slov im, paradoxne, priniesla viac pozitív ako negatív. „Boli sme spolu častejšie, život nebol taký uponáhľaný, viac času sme trávili vonku na prechádzkach alebo pri športe v prírode,“ priblížil pre KN úspešný atlét.

Aby dni za múrmi domu neboli úplne fádne, na spestrenie programu využívali záhradku. Takisto ich všetkých „chytilo“ cvičenie a s domácim miláčikom – psíkom si počas lockdownu užívali každodenné venčenie. Aj takýmto spôsobom sa doma vyhli ponorkovej chorobe.

Samozrejme, objavili sa i negatíva. „Deti sa učili na diaľku, čo nebolo vždy najlepšie. Tiež sme nemohli chodiť na návštevu k širšej rodine, ku kamarátom, nechodili sme do kostola, za kultúrou,“ vymenoval niektoré z negatív.

Pandémia zasiahla aj do Matejovej prípravy na vyvrcholenie kariéry. Pred pretekmi v Dudinciach v októbri 2020, na ktorých chcel splniť olympijský limit, sa rozhodol izolovať od okolia. Dokonca aj od najbližšej rodiny, aby čo najviac eliminoval možnosť nakazenia sa koronavírusom.

„Nechcel by som skončiť celoročnú drinu pár hodín pred štartom len preto, lebo budem pozitívny na COVID-19,“ vysvetlil svoju dobrovoľnú karanténu pre portál atletika.sk. S manželkou Lenkou sa smiali, čo všetko sú ochotní urobiť pre naplnenie Matejových cieľov.

„Keďže ona je učiteľka v materskej škôlke a stretáva sa s deťmi i rodičmi, naše dcérky chodia tiež do školy, nechceli sme riskovať, aby som sa nakazil. Preto som sa na pár dní odsťahoval,“ dodal Matej. Aj vďaka tomu mohol do pretekov v Dudinciach nastúpiť a vybojovať si olympijskú miestenku.

Zmena profesie

S Matejom sme sa spojili aj teraz. Spýtali sme sa ho, ako sa pandémia podpísala na vzťahoch v ich rodine. „Veľmi nás to posilnilo. Keď je človek v pracovnom a školskom kolobehu, príde domov podvečer unavený a je rád, že môže vypnúť.

V dnešnej uponáhľanej dobe máme málo času jeden na druhého. A počas lockdownu sme boli spolu takmer stále, viac sme sa rozprávali, mali viac spoločných aktivít. Snažíme sa to takto udržať aj teraz, keď pribúdajú povinnosti.“

Tie teraz už bývalému športovcovi začali pribúdať s jeho novým povolaním. Po skončení športovej kariéry sa dal na funkcionársku dráhu a má za sebou prvé mesiace v pozícii riaditeľa VŠC Dukla.

Priznáva, že prechod do novej profesie bol náročný, no známe prostredie bolo preňho výhodou. „Duklu a ľudí v nej poznám takmer dve desaťročia, takže to bolo o niečo ľahšie.

Navyše aj tu som mal podporu od bývalého riaditeľa, vedenia ministerstva obrany a zamestnancov, takže rýchlo som sa dostal do procesov a zatiaľ to vnímam pozitívne,“ pochvaľuje si.

Olympijská predikcia

O chvíľu sa začína zimná olympiáda a Matej bude mať ako riaditeľ Dukly niekoľko klubových želiezok v  ohni. Čo bude považovať za úspech? „Z  pohľadu Dukly máme cieľ daný – jedno medailové umiestnenie a ďalšie dve do desiateho miesta.

Úspech a splnenie prvého cieľa je, že sa podarilo kvalifikovať pätnástim športovcom Dukly (lyžiari, biatlonisti a sánkari). Na to, že do Pekingu ide jedna z  najmenších výprav v  histórii samostatnosti, je to pekné číslo.

Teraz je na nich, aby splnili svoje osobné ciele, aj hlavné úlohy, ktoré v Dukle majú.“ Na záver pridal aj niekoľko konkrétnych očakávaní: „Myslím, že všetky slovenské oči sa budú upierať na našu Petru Vlhovú.

Je vo výbornej forme, jazdí skvele, a ak sa nič neskomplikuje, bude určite najväčšou kandidátkou na medailu. Verím, že aj Paule Fialkovej sa podarí vygradovať formu, ako to ukázala v posledných pretekoch pred olympiádou, a pridá sa k nej aj sestra Ivona.

Netreba zabúdať ani na bratov Žampovcov. Adam už má skúsenosť s umiestnením v  prvej desiatke na olympiáde i majstrovstvách sveta. Ale držím palce všetkým, aby podali čo najlepšie výkony, aby pretavili náročnú prípravu na pekné umiestnenie a nech sa vracajú domov zdraví a spokojní.“