Vieme, že čo sa za mlada naučíš...

Učebnice majú byť spracované tak, aby svojím obsahom zodpovedali vekovým aj vývinovým schopnostiam žiakov, pričom sú aj iné kritériá – musia byť najmä v súlade so štátnym vzdelávacím programom, musí spĺňať požadované odborné a didaktické kritériá. Prechádzajú procesom schvaľovania, ktorý je daný smernicami. 

UČEBNICOVÁ POLITIKA

„Kritériá na hodnotenie kvality edukačných publikácií vypracúva príslušná, ministerstvom priamo riadená organizácia,“ hovorí odbor komunikácie a marketingu Ministerstva školstva, vedy, výskumu a  športu Slovenskej republiky (MŠVVaŠ SR).

Schvaľovací proces učebníc pre všeobecnovzdelávacie predmety koordinuje Národný inštitút vzdelávania a  mládeže v Bratislave a učebníc pre odborné predmety na stredné odborné školy Štátny inštitút odborného vzdelávania.  

Po schvaľovacom procese ministerstvo rozhoduje, či vydá alebo nevydá doložku pre posudzovanú edukačnú publikáciu. „Edukačné publikácie, ktorým bola vydaná doložka, spĺňajú kritériá na hodnotenie kvality edukačných publikácií.

Učitelia, respektíve školy, majú úplnú voľnosť a môžu si vybrať, ktoré edukačné publikácie budú používať,“ dodáva odbor komunikácie a marketingu MŠVVaŠ SR.

OTVORENÝ TRH

„Od roku 2020 je otvorený trh s učebnicami. Školy dostávajú na obstaranie edukačných publikácií finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu formou príspevku na edukačné publikácie,“ vysvetľuje odbor komunikácie a marketingu MŠVVaŠ SR.

Za tieto príspevky si školy môžu vyberať učebnice s doložkou z určeného zoznamu edukačných publikácií, ktorý je zverejnený na webovej stránke ministerstva školstva.

Pri výbere konkrétnych učebníc a učebnicových pomôcok sa už daná škola riadi podľa vlastných kritérií na ich kvalitu, potrebami žiakov či podľa toho, ktoré jej chýbajú.

Kritériá posudzovania učebníc a učebnicových pomôcok sú podľa ministerstva v súlade s platnými etickými normami. V  spoločnosti však rezonuje téma výchovy a vzdelávania v oblasti sexuálneho správania, ktorá podľa Konferencie biskupov Slovenska nie je adekvátna veku a postupnému rozvoju detskej osobnosti.

REÁLNE OHROZENIE

Jozef Možiešik, kňaz a  riaditeľ Diecézneho katechetického úradu v Žiline, sa zamýšľa nad tým, či túto tému niekto účelovo nepodsúva a či sa ako kresťania cítime ohrození možnosťou ideologickej indoktrinácie detí.

„Domnievam sa, že niektoré pokútne ideologické zámery sú tu neprehliadnuteľné. No aj bez nich máme skutočný problém. Žijeme v zmenenom svete, s možnosťami i ohrozeniami, akých sa predchádzajúce generácie nemuseli obávať.“

Medzi takéto ohrozenia patrí internet. Jozef Možiešik potvrdzuje, že rodičia často nevedia, že ich deti si informácie v tejto oblasti vyhľadávajú na internete samy.

„Ak takéto veci zažívajú starostliví, zodpovední rodičia v kresťanskej rodine a slušne, kresťansky vychované deti, čo potom tí, ktorí zápasia so sexualitou a neistotou v oblasti identity, s neverou a podobne? V tom prípade sa vzdelávanie v oblasti sexuálneho správania stáva čoraz potrebnejším.“

VÝCHOVOU NEUŠKODIŤ

Otázkou zostáva, kde a akým spôsobom sa táto výchova má odohrávať. Prirodzená odpoveď je, že doma, v rodine. Jozef Možiešik si však myslí, že nie všetky rodiny sú na intímne témy pripravené.

„Bojím sa, že väčšina veriacich rodičov žije v nádeji, že im sa niečo také nemôže stať. No tí, ktorí počúvajú sviatostné spovede, vedia, že sa to deje. Očakávame, že rodičia problém vyriešia vo svojich rodinách, lebo tak by to bolo najlepšie. Ale akú podporu a pomoc im v takýchto situáciách poskytujeme?“

Problém vidí aj v tom, že deti žijú v neúplných rodinách, často s rodičmi rozvedenými pre nezhody v sexuálnej oblasti, čo je údajne druhý dôvod rozpadu manželstiev. Škola však zároveň podľa neho nie je pre takéto témy ideálne miesto.

„No obávam sa, že pre mnohých je to miesto jediné.“ Preto je dôležité prispôsobiť výučbu v školách tak, aby to skutočne spĺňalo účel. „Viem si predstaviť, že výchova k prežívaniu intimity môže byť veľkým prínosom. Ale len za predpokladu, že bude kvalitná a veku primeraná. V opačnom prípade môže viac uškodiť,“ konštatuje Jozef Možiešik.

POTREBUJEME PRIESKUM

Konferencia biskupov Slovenska vydala v marci vyhlásenie k škodlivým učeným materiálom sexuálnej výchovy. „... sú nastavené takmer výlučne na sexuálnu aktivitu, vytrhnutú z kontextu zrelých a zodpovedných vzťahov. Zároveň obsahujú obrázky nevhodné aj pre vyššie vekové kategórie, pôsobiace dokonca perverzne,“ píšu biskupi vo vyhlásení.

Na vyriešenie situácie treba najprv určiť, čo je vhodné a nevhodné, aby sa deti učili. „Jedna časť spoločnosti môže byť presvedčená, že potrebujeme predmet predmanželská príprava, iní môžu bojovať za sexuálnu výchovu,“ hovorí Jozef Možiešik.

„Ale aspoň my kresťania by sme si mali dať tú námahu a urobiť seriózny výskum. Preskúmať nielen názory a nápady, ale aj skutočné potreby našich rodín a možnosti, ktoré reálne poskytuje školské prostredie. A až na ich základe sa baviť o obsahu.“

BOJ ZA HODNOTY

Väčšinu škôl zriaďuje a financuje štát, ktorý udáva aj pravidlá. „Z  tohto dôvodu je zrejmé, že žiadna školská sexuálna výchova nebude z pohľadu kresťana dostačujúca a kresťanskí rodičia ju budú v tom či onom dopĺňať,“ konštatuje kňaz.

„Na druhej strane je jasné, že podávané obsahy nebudú vždy ani v úplnom súlade s kresťanským učením, ba môžu s ním byť aj v rozpore. Potom bude úlohou rodičov rozpory korigovať.“

Aké stanovisko teda majú v tejto situácii zaujať kresťania? „Ak dokážeme sekulárnu spoločnosť, v  ktorej žijeme, presvedčiť, že hodnoty, ktoré odovzdávame, sú významným prínosom pre všetkých, môžeme dúfať aj v istú formu ústretovosti. V  opačnom prípade budeme musieť znášať dôsledky toho, že svedectvo nášho života nie je zďaleka také príťažlivé, aby spoločnosť túžila nasledovať náš príklad. Budeme musieť s trpkosťou znášať, že nami bránené hodnoty sa považujú za ohrozujúci prvok,“ dodáva Jozef Možiešik.