Zrod slobody predznamenalo svetlo sviec

V novembri 1987 podpísalo petíciu za náboženskú slobodu v ČSSR takmer 100-tisíc ľudí. V decembri vyzval v zahraničí predseda Svetového kongresu Slovákov Marián Šťastný na manifestácie pred československými veľvyslanectvami a vo februári 1988 i na Slovensku.

SVIEČKOVÁ MANIFESTÁCIA

Oznam o manifestácii za náboženskú slobodu a dodržiavanie ľudských práv v podobe tichej demonštrácie so zapálenými sviecami dostal národný výbor 10. marca. Naplánovali ju na piatok 25. marca na Hviezdoslavovom námestí v Bratislave. O týždeň prišla organizátorom zamietavá odpoveď.

Komunisti v rámci celoslovenskej dopravnej bezpečnostnej akcie obmedzovali príjazd ľudí do Bratislavy. V deň manifestácie od rána zadržiavali aktivistov podzemnej Cirkvi, ktorí akciu organizovali, najmä biskupa Jána Korca, Vladimíra Jukla, Silvestra Krčméryho a ďalších.

Ľudia sa však nenápadne schádzali na námestí a v jeho blízkosti, bolo ich okolo 3 500. Námestie trištvrte hodiny pred akciou uzavreli, asi 6 000 ľudí ostalo v priľahlých uliciach.

O 18. hodine sa po speve štátnej a pápežskej hymny začali veriaci modliť ruženec – za zvuku policajných sirén, obuškov a vodných diel, ktoré rozháňali ľudí. Vyše 200 ľudí polícia zadržala a vypočúvala do neskorej noci. Ešte v ten deň sa v zahraničných médiách objavili správy o proteste.

Veriacich 25. marca 1988 neodradilo chladné upršané počasie ani vyhrážky a zákazy štátnych orgánov. Ľudia prosili za slobodu sviečkami a modlitbami, polícia odpovedala obuškami a vodnými delami. Snímka: Erika Litváková

NEŽNÁ REVOLÚCIA

Sviečková manifestácia u nás bola predzvesťou pádu komunistického režimu v susedných krajinách, ktorý postupne sprevádzalo: odstránenie železnej opony na maďarsko-rakúskych hraniciach v marci 1989, víťazstvo poľskej Solidarity v júni 1989, pád Berlínskeho múru 9. novembra 1989.

Až prišiel 16. november 1989. V predvečer Medzinárodného dňa študentstva sa do bratislavských ulíc vydali stovky študentov a žiadali školskú reformu, demokraciu, slobodu cestovania. Z demonštrácie sa stala verejná diskusia a nasledoval postupný rozchod bez zásahu polície.

Inak to však vyzeralo na druhý deň v Prahe, kde sa zišlo okolo 50 000 ľudí. Polícia reagovala brutálnou bitkou a zatýkaním. Demonštrácia zaznamenala obrovský ohlas. Ďalšie dni nabrali rýchly spád.

Medzi modliacimi sa ľuďmi bol 25. marca 1988 aj tajne vysvätený kňaz a kapucín Jozef Konc (v strede). V pamäti mu zostalo odhodlanie vytrvať. Snímka: archív –JK–

Organizovali sa štrajkové výbory, na námestiach sa zhromažďovali státisíce ľudí, mobilizovali sa študenti, umelci aj disidenti. Demonštrácie sa rozšírili do ďalších slovenských miest, zneli prejavy, skandovali sa revolučné heslá.

Avšak bez násilných zásahov polície. Spoločnosť dosiahla prepustenie politických väzňov, pád dovtedajších komunistických politických predstaviteľov a nástup novej generácie vedúcich štátnych predstaviteľov, slobodu cestovania či vierovyznania. Bez zbraní a krviprelievania.