Číslo 28/2023

Najnovšie Katolícke noviny uvažujú nad tým, ako sa má kresťan správať na cestách. Profesor a odborník na dogmatickú teológiu Anton Adam odporúča uvedomiť si podstatu dovolenky: „Môj čas je časom mojich blízkych a som tu pre nich práve tak, ako sú tu oni pre mňa. Takto sa vytratí pokušenie egoizmu a vzrastá radosť zo spoločných záujmov.“

S motoristickým novinárom a otcom šiestich detí Michalom Karpatom sa zhovárajú o jeho automobilovej vášni, testovaní áut aj bezpečnej jazde. „Treba vnímať, čo sa deje okolo mňa, ako iní reagujú, a myslieť dopredu. Vedieť odhadnúť, ako druhý zareaguje. V prvom rade ísť sám podľa svojho svedomia, bezpečne podľa predpisov. To je základ.“

Pozývajú spoznávať ostrov Mozia v severozápadnom kúte Sicílie, ktorý je stredomorským skvostom fenickej kultúry. „Takmer každý kameň má nevyčísliteľnú historickú hodnotu a na ostrove, kde sa darí aj viniču, je vyčlenená miestnosť, kam môžu návštevníci prinášať artefakty a úlomky, ktoré nájdu.“ Okrem pamiatok si nedajte ujsť ani miestne špeciality – arancine či ľadovú kávu v podobe granity.

Namiesto tradičnej stredajšej generálnej audiencie, ktorú v júli Svätý Otec vynecháva, ponúkame pohľad na Mliečnu cestu cez kupolu Vatikánskeho observatória. Dejiny jednej z najstarších hvezdární Specola Vaticana siahajú do 16. storočia a dnes v nej pracuje asi desiatka astronómov a fyzikov. „Jedna polovica je v Taliansku, druhá v Amerike a tretia polovica niekde uprostred, vo vzduchu. Je skutočne ťažké ustriehnuť, kde kto je, lebo veľa cestujeme,“ vtipne poznamenáva jezuita a astrofyzik Pavol Gábor.

Katolícke noviny sa v rubrike Duchovná obnova zamýšľajú nad dôvodmi cestovania. Salezián František Kubovič pripomína, že krása cestovania spočíva v tom, že nás vždy obohacuje. No upozorňuje aj na  iný rozmer nášho cestovania – cestu naším životom, ktorej cieľom je nebo. „Okolo nás je vždy veľmi veľa pekných miest, nemôžeme ich však navštíviť všetky naraz. Ak sa zastavíme pri jednom, nestihneme druhé, dokonca ani nemusíme doraziť do cieľa. To platí aj pre cestu nášho života.“

Rozprávajú sa so spisovateľom Pavlom Rankovom o knižnej novinke z vydavateľstva Spolok svätého Vojtecha Normálny Peter, veľmi tehotná mama a dobrý samaritán, ale aj o čítaní samotnom. „Máločo je také arogantné, ako keď spisovateľ povie, že on sám už nečíta. Pre mňa z toho vyplýva, že by už nemal ani písať.“

Predstavujú dobrodružnú dovolenku Kristíny a Tadeáša Suchých na štyroch kolesách po Slovensku. Svoj študentský sen si splnili aj spolu s ich malými synmi. „Užívali sme si samotu a intenzívne spoločenstvo rodiny, najmä v noci na jednom matraci.“

Hľadajú odpoveď na otázku, či je slávenie svätej omše v prírode dôstojné. Liturgista Štefan Fábry pripomína, že slávenie „má byť usporiadané tak, aby zúčastnení mohli z neho prijať čo najhojnejšie ovocie“.