Dôležitosť kontinuálneho naberania vedomostí o našej kresťanskej viere možno najlepšie pochopiť, ak si uvedomíme, čo kresťanská viera je a čím by mala byť pre nás osobne.

Sväté písmo​ je zbierka kníh preložená najmenej do 3 384 jazykov, aspoň jej niektoré časti. Ak v ktoromkoľvek dejinnom období človek siahne po Knihe kníh, nachádza slová, ktoré nedávajú vždy priamu odpoveď na jeho pragmatické otázky, ale hovoria oveľa viac: učia pravej múdrosti a ceste. Nenechajú v ľahostajnosti nikoho, kto sa s ňou vážne zoznámi, vyrušujú, klopú na dvere srdca, nárokujú si na veľa, ale dávajú oveľa viac, ako požadujú.

Kresťanstvo od prvých krokov na javisku dejín sprevádzajú prenasledovania. Milánsky edikt v roku 313 znamenal prelomový okamih v živote starovekej Cirkvi – umožnil prenasledovaným kresťanom konečne slobodne sa nadýchnuť. Jednou z najvýznamnejších – hoci v dnešnej dobe dosť zanedbávaných – osobností tej doby je svätá Helena (250 – 330).

Každá mariologická úvaha v starovekom kresťanstve bola výslovne kristocentrická. Nejestvovala žiadna reflexia o Márii, ktorá by nevychádzala z kristológie a v nej by sa rovnako aj nekončila. Podobne kristocentrická bola celá mariánska devocionálna tradícia.

Rímska bazilika Santa Maria Maggiore je nerozlučne spojená s históriou mesta Rím, ale zvlášť pre Slovákov aj s dejinami viery našich slovanských predkov, a teda aj nás. V tejto bazilike pápež Hadrián II. schválil liturgické knihy a preklad Svätého písma do slovanskej reči, čím bol zavŕšený jeden z centrálnych projektov cyrilo-metodskej misie.