Kresťan potrebuje oveľa viac ako mať dobrý pocit z toho, že hádam raz horko-ťažko prelúskal celú Bibliu. Zamyslime sa preto nad tým, ako sa osmeliť a postaviť zoči-voči pravidelnému čítaniu Svätého písma a naznačme si cesty na jeho osožné zvládnutie. 

Po svetových vojnách a viacerých revolúciách, ktoré ťažko ranili ľudstvo v jeho podstate, sa Druhým vatikánskym koncilom začala veľká duchovná obnova Cirkvi. Konciloví otcovia zdôraznili hlbší návrat k prameňom, teda k Svätému písmu a Tradícii. Nadväzujúc na predchodcov, doposiaľ najdlhšie a najobsiahlejšie túto obnovu viedol pápež Ján Pavol II. Keď si pripomíname 100 rokov od jeho narodenia, je príležitosť ukázať na podnety svätého pápeža k dosiahnutiu ľudskejšieho a kresťanskejšieho dozrievania k svätosti. 

V tento deň akosi citlivejšie vyslovujeme našim mamám slovo ďakujem. Či je ešte naša mama tu s nami, alebo nás už predišla do večnosti, zverme ju do rúk tej nebeskej. 

Dnes máme v latinskom obrade Nedeľu Dobrého pastiera, ktorá sa nazýva aj nedeľou duchovných povolaní. Nám veriacim treba hovoriť o dôležitom duchovnom a osobitne kňazskom povolaní, bez ktorého sa nezaobídeme. 

Stroskotanému moreplavcovi sa horko-ťažko podarilo priplávať na neznámy ostrov. Objavil tam domorodca, ako číta pod stromom Bibliu. Bez váhania sa naňho vyrútil: „U nás tú knihu už nikto nečíta. Treba ju zahodiť!“ Domorodec zdvihol zrak a hovorí: „Skôr ako som ju začal čítať, tak som si takých ako ty upiekol. Naozaj si myslíš, že ju mám radšej zahodiť?!“