Prostredníctvom prirodzeného smädu Samaritánky Ježiš ukázal na najhlbší smäd duše po Bohu a po láske. Pokáním duša môže načerpať z prameňa, ktorý tento smäd uhasí.   

Ježišovo premenenie je odpoveďou na najhlbšie ľudské túžby po zmene. V túžbe po šťastí sa človek často usiluje o zmenu svojej situácie. Naše skutky motivuje nádej na vyššiu kvalitu života.   

Pôstne obdobie každoročne upriamuje našu pozornosť na fakt, že človek patrí Bohu nielen dušou, ale i telom. Aj preto by sme ho mali cítiť i telesne. Slová svätého Bazila Veľkého: „Je však zbytočné postiť sa od jedla, a pritom mať záľubu v krutom kritizovaní a urážaní: ,Neješ mäso, ale požieraš svojho brata'“ však jasne naznačili, v čom spočíva podstata pôstu.   

Pri návšteve Baziliky sv. Petra v Ríme si určite každý všimne za pápežským oltárom v apside pozlátený drevený trón. Podľa náboženskej tradície patril prvému pápežovi sv. Petrovi a označuje sa ako Katedra sv. Petra.  

 

„Nikdy ti to neodpustím!“ Takéto hnevlivé až zúfalé výroky často vychádzajú z úst a sŕdc zasiahnutých bolesťou nespravodlivého útoku od iných, či už ohováračnými slovami, zákernými činmi, alebo „osudom“. Čo s tým môžeme robiť?