„Rabboni, aby som videl“ (Mk 10, 51) – to sú prosebné slová slepca vysielané smerom k Ježišovi. Možno náš fyzický zrak je v poriadku, avšak ako je to s tým duchovným? Predostreli sme niekedy aj my tieto slová nebeskému Otcovi?

Pápež František nás nedávno vyzval, aby sme nezabúdali na svoje korene, čo v preklade znamená, že si treba vážiť tých, ktorí nás generačne predchádzajú a Božím rozhodnutím nám odovzdali život i vieru. Môžeme to urobiť aj viacgeneračnou spoločnou modlitbou posvätného ruženca.

Evanjelium 28. nedele v Cezročnom období nás radikálne vyzýva, aby sme sa vzdali všetkého, čo máme. Mnohých tieto slová doslova postavia zo stoličky. No treba si uvedomiť, že Pánu Ježišovi ide predovšetkým o to, aby majetok zostal prostriedkom, nie cieľom nášho života.

Svätú Teréziu od Dieťaťa Ježiša a Svätej tváre (1873 – 1897), karmelitánku, ktorá za deväť rokov svojho zasväteného života prakticky neopustila klauzúru múrov kláštora, pápež Pius XI. vyhlásil 14. decembra 1927 spolu so sv. Františkom Xaverským za patrónku misií.

Žijeme v dobe liekov, ktoré umožňujú rýchlo potlačiť bolesť tela i duše. Sme v pokušení pozerať sa na utrpenie ako na niečo nežiaduce a myslieť si, že čím viac sa nám ho podarí vytesniť z nášho života, tým bude kvalitnejší. Ak Pán neušetril vlastnú Matku pred utrpením, tak bolesť musí mať aj pozitívny rozmer. Je ako horký liek, má síce trpkú chuť, no môže uzdravovať – nás i spoločnosť, stať sa pre všetkých požehnaním.