Editoriál

„K Bohu jestvuje toľko ciest, koľko je ľudí, lebo v rámci rovnakej viery je cesta každého človeka celkom osobná,“ vyjadril sa raz pápež Benedikt XVI. Milí čitatelia, počas letných mesiacov radi cestujete, putujete na posvätné miesta, ale častejšie si sadnete i k zaujímavej knihe. Všetko sú to spôsoby, akými môžeme objavovať Božiu prítomnosť v našom živote. 

Jún by sme mohli nazvať aj mesiacom mladých. Hneď v prvý deň tohto mesiaca si každoročne pripomíname Deň detí. Na konci mesiaca zasa mladí dostávajú ohodnotenie svojho úsilia za uplynulý školský rok v podobne vysvedčení. No a tento rok k udalostiam spojených s mládežou môžeme zaradiť aj vydanie slovenského prekladu exhortácie Christus Vivit (s. 16 – 17).

Ktovie, koľko kňazov mi už zachránilo život – a to nielen večný. Ako často mi práve slová či svedectvo kňaza vrátili chuť a motiváciu, nádej a radosť, pokoj. Azda až vo večnosti naplno pochopíme význam každej svätej spovede, duchovného rozhovoru, homílie. Už tu na zemi však mnohí z nás cítia, že prítomnosť kňazov skvalitňuje život – a často nielen duchovný.

Dvadsiateho deviateho mája zomrel český spisovateľ a bývalý politický väzeň Jiří Stránský. Česká televízia si jeho pamiatku uctila aj reprízou sfilmovanej podoby jeho diel Balada o pilotovi a Zdivočelá země.

V nedeľu som bol na oslave päťdesiatky spolužiaka kňaza v kňazskom seminári. Keď prišli bohoslovci a zaspievali nádherné Mnohaja lit, myseľ mi automaticky zobrazovala srdcu blízke zážitky v tejto inštitúcii. Prešli už viac ako dve desaťročia odvtedy, čo sme sa stali Kristovými kňazmi. Mnohí z tých, ktorí nás pripravovali na našu úlohu, už nie sú medzi nami, ale zostali na nich živé spomienky.