Na stole čistý, nepopísaný list papiera. Sedíme pri ňom a premýšľame, ako začať. Vôbec to nie je jednoduché. Možno si spomenieme na niektorú slohovú úlohu zo školských čias, na maturitnú písomku alebo dôležitý list. Ako začať?

 „Keď všade vládlo hlboké ticho a noc v svojom behu prešla polovicu cesty, tvoje všemohúce slovo, Pane, zostúpilo z neba, z kráľovského trónu.“

Na sviatok Svätej rodiny sa začína v našich diecézach svätý rok. Ako pútnici nádeje chceme kráčať naším životom s dôverou v Božiu pomoc a ochranu podľa vzoru nazaretskej rodiny.

Vianociam dávame rôzne prívlastky – sviatky pokoja, sviatky lásky, sviatky rodiny, sviatky radosti alebo aj kresťanské sviatky. Všetko, čo tým chceme vyjadriť, je pravdivé a dôležité. Ale to všetko je vlastne iba ovocie Vianoc, nie samotné posolstvo. 

Advent sa chýli ku koncu. Celý čas sme sa chystali na stretnutie s Pánom, na stretnutie s Bohom, ktorý sa stal človekom. Čakanie na stretnutie je aj v živote našich rodín. Vianoce sú predsa časom návštev.