Šestnásta nedeľa pripomenie hneď tri podobenstvá, z ktorých dve sú akoby vložené do známeho podobenstva o pšenici a kúkoli. Pre tých, ktorí ho už počuli viackrát a pamätajú si ho, nie je ničím novým. Napriek tomu žiadne Božie slovo nie je až také poznané, aby nemohlo byť spoznávané ešte viac.

Za bývalých dôb sa počas žatevných prác zvyklo raziť heslo: „Ani zrno nazmar!“ Nie vždy sa to podarilo, a preto niektoré krajnice ciest boli značené rozsýpaným zrnom až do sýpok. Ale ani Ježišov rozsievač z Matúšovho evanjelia nepatril medzi šetrných a už pri siatí si počínal veľmi rozšafne: svoje zrná sial nielen do úrodnej zeme, ale aj na okraje ciest, do skalnatej pôdy a dokonca ich hodil aj do tŕnia. Z ľudského hľadiska si počínal príliš márnotratne, ale z Božieho to bol prejav lásky.

Arcibiskup Fulton Sheen († 1979), ktorý bol vo svojej dobe známy miliónom Američanov najmä z televíznych obrazoviek, v jednom zo svojich vystúpení spomenul, že Boha nie je ťažké nájsť, potrebné je len spustiť naše pyšne zdvihnuté nosy a zbadáme ho pri našich nohách. Preto spomínaní Ježišovi „maličkí“ majú jednu veľkú výhodu: vidia mu priamo do očí, kým „velikáni“ sveta sa musia skláňať, aby si ho všimli.

Súčasný pápežský almužník kardinál Konrád Krajewski počas jednej z peších pútí do Čenstochovej hovoril o tom, že „evanjelium nemá byť švédskym stolom, z ktorého si vyberám iba to, čo mi chutí, a ostatného sa ani nedotknem. Evanjelium musím prijímať celé.“

Kým u Matúša sa predávajú dva vrabce za halier, u Lukáša je to päť vrabcov za dva haliere. Je to síce zanedbateľný rozdiel, ale jasne poukazuje na to, že ak v Božích očiach má cenu aj jeden obyčajný vrabček, o čo skôr človek, ktorému Boh „spočítal aj všetky vlasy na hlave“.