Advent je náš požehnaný čas

Stres zo zháňania darčekov a prílišná starosť o materiálne veci sú im cudzie. Mladí manželia Katka a Andrej sú praktizujúci kresťania a všetky obdobia cirkevného roka prežívajú s Bohom. Advent nevynímajúc. Vládne u nich radosť z očakávania narodenia Pána.

VYTÚŽENÉ DETI

Katka a Andrej sa poznajú sedemnásť rokov, z toho pätnásť sú manželia. Do oka si padli počas vysokej školy v Nitre, obaja sú vyštudovaní učitelia. Prvé roky manželstva žili a pracovali v Komunite Kráľovnej pokoja v Močenku, kde sa starali najmä o mládež z detských domovov a postihnutých ľudí.

Tu sa narodila aj prvá dcéra Alžbetka, ktorá má dnes štrnásť rokov. Neskôr sa presťahovali do manželovho rodiska na Orave. Tu prišli postupne na svet ďalšie štyri vytúžené deti – Juditka (12), Agátka (10), Jakub (7) a Johanka (2).

„Janko, ktorý by dnes mal päť rokov, sa na nás pozerá z neba. Narodil sa, ale nebilo mu srdiečko. Modlíme sa však za ďalšieho súrodenca,“ hovorí Katka.

Cíti, že jej poslanie je práve pri deťoch. Ako učiteľka výtvarnej výchovy je kreatívna a vynaliezavá. Spolu s Andrejom sa snažia všetky obdobia cirkevného roka priblížiť deťom pútavým, veku primeraným spôsobom. Niečím ojedinelým ich ozvláštniť, zdôrazniť ich význam a dôležitosť.

ŽIVOT VIERY

Vieru začala Katka hlbšie praktizovať ako stredoškoláčka. Dostala sa do spoločenstva mladých ľudí v Kremnici, kde študovala na strednej umeleckej škole.

„V kresťanskom spoločenstve som ucítila hlad po Bohu. Odvtedy sa na neho obraciam každý deň. Poznala som a pochopila, že to nemôže byť jednorazové. Tak sa to snažíme prenášať aj s manželom aj do našej rodiny.“

Andrej bol k viere vedený odmalička. Dokonca ako malý chlapec miništroval. „Ako deti sme bývali v bytovke. Predtým než sme šli do školy, sme sa zastavili v dome u starých rodičov, kde sme sa vždy pomodlili. Z nás, štyroch súrodencov, nám najviac pomáhal ísť hlbšie a bližšie k Bohu brat Janko, ktorý je kňaz,“ vysvetľuje hlava rodiny.

Manželia Bystrianski ešte pred svadbou intenzívne pracovali pre mládež. Katka viedla skupinky pre birmovancov, Andrej bol vedúci mládežníckeho spoločenstva. Záležalo im na tom, aby mladí poznali Boha, a robili pre to maximum.

DO HĹBKY

Rovnako intenzívne sa snažia žiť vieru vo svojej rodine. Nielen počas sviatkov, ale aj počas všedných dní. Ako všade, aj oni majú z času na čas na vec rozdielne názory. Občas sa aj pohádajú.

„Tieto veci nás však posúvajú do ešte väčšej hĺbky nášho vzťahu. Tam si musíme odpúšťať a pracovať na sebe. Nehádame sa však vo veľkom hneve a cholericky. Najprv si dôkladne premyslíme, čo vlastne chceme, a potom si vymeníme názory. Každý z nás chce byť tým lepším rečníkom,“ hovorí s úsmevom Andrej.

Otec rodiny pracuje ako vychovávateľ v Komunite Kráľovnej pokoja v Radošine. Spolu s manželkou zvažujú, že by sa v budúcnosti práve cez ňu zamestnali ako profesionálni rodičia.

Katka hovorí, že aj deti túto myšlienku odsúhlasili s tým, že ktorékoľvek dieťa, ktoré príde do rodiny, môže u nich ostať navždy. Keďže Andrej chodí na týždňovky, Katka často ostáva s deťmi sama.

No smutno za manželom jej vraj nemá byť kedy. Treba sa postarať o deti, domácnosť i malé hospodárstvo. Ovce, kačky, králiky, v lete záhradka... Na nudu a zaháľanie nie je čas.

Mama Katka sa snaží každý čas v cirkevnom roku oživiť niečím zaujímavým. S najmladšou Johankou si hrávajú v Advente divadlo s vlastnoručne vyrobenými biblickými postavičkami. Snímka: Lívia Dvorská

PRI STOLE

Staršie deti mame rady pomáhajú, hoci len v maličkostiach. Práce majú v rodine podelené. Niekto vykladá umývačku, ďalší vynesie smeti... Všetky školopovinné navštevujú základnú cirkevnú školu v Dolnom Kubíne. Okrem najmladšej Johanky, s ktorou je Katka na rodičovskej dovolenke.

Rodina sa podvečer zíde pri stole a všetci sa spolu pozhovárajú o prežitom dni. „Máme zaužívané modlitby, učíme sa Božie slovo, čítame a  rozoberáme si žalmy,“ hovorí Andrej.

K tomu každý pridá niečo svoje, aby to neboli len naučené modlitby. Napríklad prosbu či poďakovanie za prežitý deň. Spoločnú modlitbu berú aj deti ako niečo prirodzené. Aj staršie dcéry, hoci sú už v puberte, sa na tieto chvíle stíšenia a vzácneho spoločenstva tešia. Nevedia si predstaviť, že by sa na ňom nezúčastnili.

NIEČO NOVÉ

Bystrianski sa na Advent a Vianoce vždy veľmi tešia. Rodičia, ktorí sú aj členmi karmelitánskeho škapuliara, vymyslia každý rok niečo nové, čím by deťom priblížili vzácne sviatočné chvíle. Katka sa rada inšpiruje katechézami Dobrého pastiera.

Minulý rok vyrobila jednoduchý domček z kartónu, ktorý predstavuje kostol, a rekvizity biblických postáv. S  drevenými figúrkami, ktoré symbolizujú Alžbetu, Zachariáša a Máriu, si hrávajú divadielko. To sa páči hlavne najmenšej Johanke.

„Hovoríme si pritom príbehy, urobili sme si vlastné čítania, ktoré sa viažu k čakaniu na príchod Pána Ježiša. Má to pre nás veľkú hĺbku a silu.“ Minulý rok sa u nich adventné dni niesli v duchu Jesseho stromu.

„Symbolizuje rodokmeň Ježiša Krista. Každý deň sme si rozobrali niekoho konkrétneho z jeho predkov.“ Vždy si pritom prečítali o jednej biblickej postave, rozprávali sa o nej a napokon na strom zavesili ozdobu, ktorá postavu charakterizovala.

„Napríklad rebrík, keď sme čítali o Jakubovi. Alebo sme si urobili malú pílku, keď sme čítali o svätom Jozefovi. A na Štedrý večer sme si s tým stromom urobili procesiu,“ hovorí usmiata mama.

ADVENT V SRDCI

Tento rok Katka vyrobila postavičku Panny Márie, čakajúcej Dieťa Ježiša. „Advent v srdci a mysli som prirovnala k tehotnej Panne Márii. Tehotenstvo ženy mi evokuje radostnú udalosť, že Ježiš sa opäť zrodí v nás všetkých.“

Advent je Katkin obľúbený čas, jedno z najkrajších období roka. „Snažíme sa, aby to bolo pre celú rodinu hĺbavé, rozjímavé obdobie. Požehnaný čas. Napríklad ja mám vtedy oveľa citlivejší duchovný sluch, som akoby viac otvorená pre Boha,“ vysvetľuje.

BOH UPROSTRED

Adventné a  sviatočné dni spríjemňuje rodinke aj hudba. Staršie dievčatá navštevujú základnú umeleckú školu. Flauta, klavír či klarinet dodávajú ich spoločným chvíľam slávnostný charakter.

Za najdôležitejšie považujú Bystrianski postaviť Boha doprostred svojho života. „Keď sa obrátime k Bohu, naučí nás, ako máme fungovať a dávať príklad aj svojim deťom. On musí byť na prvom mieste,“ uzatvára rozprávanie Andrej.