Božie slovo sa prihovára v obraze

Výtvarník a sochár Jaroslav Halmo, kontemplatívna rehoľná sestra redemptoristka Lucia Česáková a mních Jozef Brodňanský spojili svoje talenty, aby ľuďom priniesli krásu a modlitbu v jednom.

Vznikla tak trilógia 53 obrazov, novodobých ikon, zamyslení, komentárov a modlitbových básní vyvierajúcich z  Božieho slova. Pretavila sa aj do hodnotnej knihy Slovo v obraze, ktorá je sama osebe umeleckým dielom.

Z NEZBEDNÍKA KŇAZ

Hoci prví dvaja z autorov už vo svojej práci nemôžu pokračovať – Jaroslav Halmo pred rokom nečakane zomrel a sestra Lucia má vážne zdravotné ťažkosti – , v ich línii stále v Sampore pokračuje brat Jozef.

Vo svojej pracovni, kde visia originály Halmových osemdesiatich novodobých ikon, nám porozprával o ich spolupráci, ale i o svojom poslaní a životnej ceste. Začiatok jeho života bol vraj „malý a nevýrazný“. Na svet prišiel v roku 1968 ako jedno z dvojčiat. Bez ultrazvuku nevedeli lekári určiť, že matka čaká okrem brata Martina ešte aj druhé dieťa.

Pri narodení vážil sotva 1,30 kilogramu a  nikto nevedel, či chlapec prežije, a ak áno, ako na tom bude zdravotne. Ale Pán Boh ho požehnával a rodičia u malého Jožka skoro objavili umelecké sklony, najmä k hudbe a kresleniu. Aby podporili a rozvíjali jeho talent a cit pre krásno, prihlásili ho do základnej umeleckej školy.

„Hoci som bol malý, bol som taký výmyselník, neposedný nezbedník. Za dobrého bol skôr brat. Moja triedna učiteľka sa dodnes čuduje, ako som skončil. Že som kňaz a mních súčasne. Keď som končil základnú školu, dala mi veľmi zlý posudok. Pri nástupe na učilište čakali na jeho základe nejaké monštrum,“ hovorí s úsmevom rehoľný brat Jozef.

PO ŤAŽŠEJ CESTE

Rodina Brodňanských bola v komunistickom režime pre katolícku vieru zaznávaná, takže Jozef o strednej škole s maturitou nemohol uvažovať. Keď sa obzerá späť, konštatuje, že mu to nijako neuškodilo. Veď každá ideológia nám vraj škodí len natoľko, nakoľko sa ňou dáme ovplyvniť a ovládnuť. Boh si ho aj po ťažšej ceste priviedol tam, kde ho chcel mať.

Ako sa pripravoval na povolanie nástrojára, triedny učiteľ vycítil, že je šikovný, a odporučil mu urobiť si maturitu. Hoci sa najprv tejto myšlienke bránil, napokon pristal. Po nej zvažoval vysokoškolské štúdium filozofie. Ale keďže sa všade vyučovala marxistická ideológia, zvolil si radšej teológiu.

Prihlásil sa teda na štúdiá a formáciu do kňazského seminára v Bratislave. Posledné vysokoškolské roky strávil rodák z Dolného Kubína v Spišskej Kapitule, kde ho pred tridsiatimi rokmi aj vysvätili. Prvým miestom Jozefovej pastorácie bola Spišská Nová Ves, neskôr ho ustanovili za správcu farnosti v Zázrivej.

„Boli to najkrajšie, ale zároveň najťažšie roky môjho kňazského života. No postupne som tu začal vnímať vnútornú potrebu výtvarného prejavu.“

VOLANIE DO KLÁŠTORA

Po ôsmich rokoch pôsobenia vo farnostiach pocítil povolanie do kláštora a požiadal o vstup k benediktínom. Zaujala ho ich usporiadanosť života, vzťah k Svätému písmu, manuálnej práci, ich komunitný život a hlavne čistota liturgie.

„Ešte ako kňaz som bol u benediktínov v poľskom Tynci na duchovných cvičeniach, ale netušil som, že sa mi stanú materským kláštorom po celú dobu mníšskej formácie.“ Dokončil si ju spolu s dvoma spolubratmi na Slovensku, v kláštore v Bacúrove. Neskôr sa jeho pôsobiskom stal Sampor.

HALMOVSKÝ KONCEPT

Keď benediktíni dokončievali stavbu tamojšieho Kláštora Premenenia Pána, hľadali niekoho, kto im navrhne a zrealizuje interiér, najmä kostol.

„Vyhlásili sme konkurz s tým, že chceme riešiť aj umelecké stvárnenie. Mal som na starosti jeho organizáciu a komunikáciu s umelcami. Vyhral Jaroslav Halmo. Ostatní umelci, ktorí sa na konkurze zúčastnili, boli síce zruční vo svojom remesle, ale neboli zrelí v teológii. Aby zaujali, predvádzali skôr svoju emocionalitu, čo mi pripadalo plytké a prvoplánové.“

Halmo však podľa neho nechával vo svojom diele určité tajomstvo. „Od začiatku ma zaujala jeho argumentácia, že v diele treba zanechať niečo jednoznačné a zároveň niečo nedokončené, nevysvetlené, aby sa človek nad dielom trpezlivo zamýšľal, premeditoval ho. Mal zdravú formu vyjadrenia myšlienky a figuratívny koncept, ktorý ponúkal v celkovej kompozícii.“

VEĽKÉ DIELO

Tak sa začalo priateľstvo brata Jozefa so známym výtvarníkom, ktoré ho ovplyvnilo duchovne i umelecky. Z pôvodných konzultácií na kláštorných prvkoch sa zrodila hlboká spolupráca na dlhšie obdobie, z ktorej čerpali silu a energiu.

Jaroslav Halmo začal maľovať novodobé ikony, Jozef Brodňanský mal za úlohu určiť, kedy je každá ukončená, pripájal k nim komentáre a názov a sestra Lucia prispela vlastnou modlitbou. Prvým obrazom bolo Zoslanie Ducha Svätého.

„Na biele šepsované plátno sa nanášajú farebné tóny a  vrstvy striktne podľa ikonického obsahu a postupne, ich vyšmirgľovaním, vzniká koláž. Umelec v nej odhaľuje prvky, symboly či postavy, ktoré sa postupne dotvárajú aj maľbou. Často sa nám takýmto spôsobom ukázal symbol Kristových rán či figúra Panny Márie. Treba sa však modliť, aby sme im porozumeli a dali im zmysel,“ vysvetľuje proces vzniku ikon brat Jozef.

SLOVO V OBRAZE

Jedinečné dielo si všimol režisér Televízie Lux Marek Poláček a chcel ho predstaviť verejnosti. Vznikla tak relácia Slovo v obraze, ktorá má dodnes veľký ohlas. Pôvodne malo ísť len o minútové vyplnenie času medzi dvoma reláciami. Napokon vzniklo 53 častí na každý týždeň v roku, jedna v trvaní siedmich minút.

„Predstavoval som jednotlivé ikony a k nim pripájal svoj výklad a  zamyslenia. Nemal som nič pripravené dopredu. Išlo o voľný výklad, nechal som na Pána Boha, aby viedol moje myšlienky.“ Hoci sa brat Jozef nepovažuje za umelca, určite má v sebe cit pre krásu. Je presvedčený, že hlboký duchovný život sa prejavuje práve krásou, ktorú treba cez umenie šíriť ďalej.

PUTOVNÁ LECTIO DIVINA

A tak jedného dňa dostal nápad, že hlboké posolstvo ikon by sa mohlo priblížiť ľuďom, ktorí by o ne mali záujem. Ukázať ich tým, ktorí nemôžu vidieť originály v kláštore. „Hľadal som formu, ktorá by bola trvácnejšia a vyhovujúcejšia ako obrázky v modlitebných knižkách alebo nálepky a ktorá by v sebe zároveň niesla kombináciu obrazu a slova. Nechcel som, aby to bol gýč bez hodnoty.“ 

Brat Jozef napokon vymyslel zaujímavý koncept – modlitbové drevá, na ktorých je obraz Halmovej ikony reinterpretovaný spolu s modlitbovou básňou sestry Lucie. Výsledok sa podobá na zmenšený koncept ikonostasu a  gotického krídlového oltára, ktorý možno otvoriť. Stred tvorí obraz ikony, do bočných častí je laserom vypálená modlitba. Nie je určený len na pozeranie a obdiv nad talentmi umelcov, slúži najmä na modlitbu a meditáciu. Sťaby fázy lectio divina – čítaj, pozeraj, modli sa a aplikuj.

„Premýšľali sme o možnostiach, ako dostať ikony na drevo. Keďže Jaro nevedel ručne vytvoriť identickú kópiu ikony a pre ich veľké množstvo by to bolo aj časovo nemožné, museli sme ich tam dostať inou cestou. Napokon som zvolil techniku autorizovanej tlače, ktorú dozlacujem klasickou reštaurátorskou technológiou a  retušujem. Modlitba je prenesená laserovým vypaľovaním.“

Dodnes ich takto vzniklo vyše tisíc. K najžiadanejším patrí Panna Mária pred krížom, Trojica, Žalm 40, ale aj mnohé iné v závislosti od jednotlivých rokov a tém, ktoré hýbu ľuďmi zo sekulárneho prostredia. „Je zaujímavé sledovať ‚diagnostiku‘ ľudí, ktorí si vyberajú pre svoj vnútorný stav konkrétnu ikonu. Niektoré im pomáhajú k modlitbe špecificky pre ich psychické rozpoloženie,“ dodáva rehoľník.

KNIHA SA RÝCHLO VYPREDALA

Po ukončení televízneho projektu navrhli bratovi Jozefovi urobiť knihu – bibliofíliu s rovnomenným názvom. Hoci najskôr nebol s touto myšlienkou stotožnený, pretože už aj s modlitbovými drevami mal veľa práce, napokon sa do nej pustil.

Hodnotná publikácia uzrela svetlo sveta v roku 2020 v náklade tisíc kusov. Vypredala sa veľmi rýchlo a ľudia si ju stále žiadajú. Jozef Brodňanský teda pripravuje ďalšiu, kde okrem už publikovaných ikon budú aj tie, ktoré ešte verejnosť nepozná. Má veľký záujem, aby vyšla tento rok na Vianoce. Kým bude hotová, čaká ho však ešte veľa práce.

Kláštor opúšťa brat Jozef len veľmi zriedka. Na otázku, čo je pre neho na živote mnícha najťažšie, odpovedá: „Dozvedať sa denne pravdu o sebe v pravdivom podaní spolubratov. Najľahšie je rátať pri svojej osobnej biede, že na konci sa nepočíta bieda našich skutkov, ale stupeň lásky.“