Detské srdiečka sledoval až do dospelosti

Laureát viacerých prestížnych ocenení, ako Krištáľové krídlo, Rad Ľudovíta Štúra I. triedy či ocenenie za celoživotnú prácu od Nadácie Detského kardiocentra, má najväčšiu radosť z každého uzdraveného pacienta s vrodenou chybou srdiečka. Jozef Mašura hovorí, že vrodené chyby srdca vznikajú počas vývoja plodu v maternici matky.

„Vývoj srdca je zložitý, keďže z embryonálnej trubice sa musí vytvoriť štvordutinové srdiečko so štyrmi chlopňami a veľkými cievami. Preto môžu pri poruche vývoja srdca na každej uvedenej časti vzniknúť rôzne malformácie,“ vysvetľuje a dodáva: „Tieto anomálie srdiečka majú rôzny stupeň a charakter. Práve od toho sa odvíja aj perspektíva malého pacienta.“

Nie vždy sa však dá vrodená chyba srdca kompletne napraviť. „Tie najzávažnejšie potrebujú aj viaceré zákroky vrátane špeciálnej diagnostiky a operačnej liečby, výnimočne aj transplantáciu srdca. U ťažkých chýb je potrebné celoživotné sledovanie. Našťastie, väčšina vrodených chýb srdca sa v dnešnej dobe dá liečiť.“

NEOCENITEĽNÍ RODIČIA

Pri náročnej liečbe sú veľmi dôležití rodičia dieťaťa. „Riešenie a liečba vrodenej chyby srdca u detí si vyžaduje starostlivé sledovanie z našej strany a úzku spoluprácu zo strany rodičov.“

Rodina je preto podľa profesora pre úspešnú liečbu kardiologických detských pacientov základ. Pre lekárov je zasa základ citlivý prístup k celej rodine s chorým dieťaťom.

„Vzhľadom na to, že často ide o dlhodobú liečbu malých pacientov a ich sledovanie, rodič zohráva významnú úlohu.“ Počas svojej praxe sa však renomovaný lekár stretol aj s pacientmi, o ktorých rodičia nejavili záujem.

„Žiaľ, aj to sa stáva. No máme i niekoľko detí po operácii srdca, ktoré majú náhradných rodičov. Tí sa o deti s láskou starajú, a tak významne pomáhajú v liečbe.“

Ak ide o  závažnejšiu vrodenú chybu srdca, pacient musí byť sledovaný po celý život. „V Národnom ústave srdcových a cievnych chorôb – rovnako ako je to dnes v celom vyspelom svete – máme špeciálne oddelenie pre našich pacientov s vrodenou chybou srdca v dospelosti. Tam sú naďalej sledovaní a liečení.“

TRIDSAŤ ROKOV CENTRA

Počas tridsiatich rokov sa v Detskom kardiocentre zrealizovalo okolo 20-tisíc kardiochirurgických operácií a katetrizačných zákrokov. Z  malých pacientov spred troch desaťročí sú dnes dospelí ľudia. Viacerí sú s Jozefom Mašurom stále v kontakte.

„Hoci som tento rok ukončil svoju činnosť v rámci ústavu, ešte aj dnes dostávam e-maily od svojich bývalých pacientov,“ teší sa profesor.

Keď sa ho pýtame, čo ho vlastne pred tridsiatimi rokmi viedlo k tomu, aby Detské kardiocentrum založil, odpovedá osobnou spomienkou: „V prvom rade som mal šťastie, že som sa dostal ako študentská pomocná sila na I. detskú kliniku v Bratislave, ktorá sa tradične zaoberala detskou kardiológiou. Na klinike pod vedením profesora MUDr. Jána Birčáka, CSc., a jeho kolektívu som potom mal možnosť nastúpiť ako začínajúci lekár a vzdelávať sa v detskej kardiológii.“

POKROK POMÁHA ZACHRAŇOVAŤ

Keď Detské kardiocentrum začínalo, prístroje neboli na takej úrovni ako v súčasnosti. Vždy sa však snažili o maximálnu pomoc pre každého pacienta.

„Keď porovnávam obdobie mojich začiatkov s dneškom, zmenila sa diagnostika, katetrizačná intervencia, operačná aj pooperačná starostlivosť. Teda všetko. Pre nás bolo najdôležitejšie, že sme v rámci projektu HOPE získali z amerického veľvyslanectva grant na podporu programu detskej kardiológie a kardiochirurgie, ako aj prístrojového vybavenia.“

Odborníci z Bostonu – vrátane kardiológov, intenzivistov, kardiochirurgov a  sestier – potom našich pracovníkov kardiocentra tri roky zaškoľovali v  špičkovej problematike detskej kardiológie, intenzívnej starostlivosti, ako aj kardiochirurgie.

TRPEZLIVO A S POROZUMENÍM

Keď sa Jozef Mašura obzrie späť na svoju lekársku prax, spokojne a rád konštatuje, že pri liečení detských pacientov nikdy nemal problém napríklad s trpezlivosťou. Ani s porozumením pre veľké rodičovské starosti.

„Moja práca v Detskom kardiocentre bola psychicky aj fyzicky veľmi náročná, ale ako vyškolený detský lekár som mal prácu s deťmi už od ich narodenia veľmi rád.“

Pre náročnú prácu záchrany detských životov je iste potrebné aj pevné rodinné zázemie. Jozef Mašura to potvrdzuje: „Moja manželka bola – tak ako ja – detská lekárka. Takže opora z jej strany bola dvojnásobná. Vďaka jej veľkému porozumeniu som dosiahol všetko to, čo sa nám v rámci kardiocentra podarilo.“