Dôležití muži veľkého pápeža

Boli najbližšími spolupracovníkmi svätého Jána Pavla II. v čase jeho pôsobenia na Petrovom stolci. Kým dvaja ešte žijú, tretí je už blahoslavený.

STEFAN WYSZYŃSKI

Arcibiskup Varšavy a Gniezna, kardinál a poľský prímas. Duchovný vodca a obranca ľudskej dôstojnosti aj prenasledovaných kresťanov v totalitných časoch v Poľsku i na Slovensku.

Vďaka nemu od roku 1957 až do roku 1989 poľskí biskupi tajne vysvätili 48 Slovákov. Kardinál Stefan Wyszyński (1901 – 1981) bol v rodnom Poľsku hneď po Jánovi Pavlovi II. najvýznamnejšou osobnosťou minulého storočia.

ODMALIČKA S MAMOU

Mal asi desať rokov, keď mu zomrela mama. Jeho ďalšie kroky preto viedla tá nebeská. Už v seminári to nemal jednoduché. Náročné podmienky na konci prvej svetovej vojny spôsobili mnohým bohoslovcom ťažké choroby, dokonca i smrť.

Aj mladý Stefan ochorel na tuberkulózu, neskôr dostal týfus a predstavení rozmýšľali, či sa ho vôbec oplatí vysvätiť. Nebeskú Matku prosil, aby mohol sláviť aspoň jedinú svätú omšu. Vyzdravel a kňazom sa stal v auguste 1924. Viackrát sa vyjadril, že od vysviacky nabral druhý dych, nie však vďaka svojim silám.

VÄZENIE I TRIUMF

Štúdiá kánonického práva ukončil na Katolíckej univerzite v Lubline, doplnil ich študijným pobytom vo viacerých európskych mestách. Počas druhej svetovej vojny sa ukrýval pred gestapom, no staral sa o ranených vojakov v nemocnici. Po vojne sa vrátil do Włocławeku, kde obnovil seminár a stal sa jeho rektorom.

V máji 1946 prijal ako 45-ročný biskupské svätenie z rúk kardinála Augusta Hlonda, ktorý o dva roky neskôr zomrel. Stefan Wyszyński sa tak stal arcibiskupom Gniezna a Varšavy, teda poľským prímasom. Zosnulý kardinál ho navyše určil ako svojho nástupcu.

Boli to pre Cirkev ťažké roky. V rámci zachovania aspoň akej-takej slobody podpísal s vládou dohodu, ktorá však nenašla pochopenie ani medzi veriacimi, ani vo Vatikáne.

V  roku 1953 sa stal kardinálom, no jeho pôsobiskom bola tri roky izolácia a väznenie.  Tam sformuloval Jasnohorské sľuby poľského národa, ktoré po jeho prepustení zložili kňazi aj veriaci poľských farností.

V roku 1957 inicioval niekoľkoročný pastoračný program obnovy duchovného života v Poľsku, nazvaný Veľká novéna, aktívne sa zúčastnil na Druhom vatikánskom koncile, pripravoval oslavu tisícročia kristianizácie Poľska.

PRÍMAS TISÍCROČIA

Keď dovŕšil 75 rokov, požiadal o uvoľnenie z funkcie. Vtedajší pápež Pavol VI. jeho rezignáciu neprijal. Krátko nato sadol na Petrov stolec Ján Pavol II., ktorého oduševnene podporoval. O rok neskôr nasledovala veľkolepá pápežská návšteva Poľska.

Kardinál Wyszyński stál po boku Jána Pavla II., ktorý mu viackrát ďakoval. Koncom mája 1981 prímas tisícročia, ako ho Poliaci nazvali, odišiel do domu Pána. Ešte predtým sa telefonicky spojil s pápežom Jánom Pavlom II., ktorý bol krátko po atentáte. Stefan Wyszyński bol blahorečený v septembri 2021.

STANISŁAW DZIWISZ

Bývalý sekretár pápeža Jána Pavla II. sa narodil v roku 1939. Po maturite vstúpil do seminára v Krakove a v roku 1963 prijal kňazskú vysviacku z rúk vtedajšieho pomocného biskupa Karola Wojtyłu.

O tri roky neskôr ho už ako krakovský arcibiskup vymenoval za svojho osobného tajomníka. Bol ním až do Wojtyłovej smrti v roku 2005.

AKO OTEC A SYN

Okrem povinností osobného tajomníka pôsobil tiež ako profesor liturgie v Krakove, bol členom a tajomníkom Arcidiecéznej liturgickej komisie. Budúceho pápeža sprevádzal na konkláve v auguste 1978, ktoré zvolilo Jána Pavla I. A aj o necelé dva mesiace neskôr, keď sa pápežom stal Ján Pavol II.

Ich vzťah by sa dal prirovnať k vzťahu otca a syna. Stanisław Dziwisz bol s Jánom Pavlom II. takmer každú chvíľu od prebudenia až do noci, keďže aj spálne mali vedľa seba. Stal sa jedným z najvplyvnejších hlasov Vatikánu. V marci 1998 sa stal biskupom a v roku 2003 arcibiskupom.

AŽ DO KONCA

Hoci Vatikán spočiatku popieral, žeby sa pápežov stav zhoršoval, jeho tajomník kňazov prosil, aby sa za Jána Pavla II. modlili. Koncom marca 2005 mu udelil pomazanie chorých. Ján Pavol II. však ani s podlomeným zdravím neodstúpil.

Jeho sekretár neskôr vysvetlil, že podľa slov pápeža sa z kríža nezostupuje. Aj 2. apríla 2005 bol Dziwisz pri pápežovom lôžku. Posledným aktom jeho služby bolo položenie hodvábneho závoja na tvár zosnulého pápeža počas zádušnej omše.

Snímka z októbra 1980 zachytáva kardinála Stefana Wyszyńského s pápežom Jánom Pavlom II., ktorý mu vzdal hold na jednej audiencii, keď vyhlásil, že by nebolo pápeža Poliaka, keby nebolo Wyszyńského viery, hrdinskej nádeje, úplného zverenia Matke Cirkvi, Jasnej Hory „i tohto historického obdobia Cirkvi v našej vlasti, ktoré je spojené s tvojou službou biskupa a prímasa“. Snímka: wikimedia commons

ARCIBISKUP A KARDINÁL

Tretieho júna 2005 ho Benedikt XVI. vymenoval za nástupcu kardinála Franciszka Macharského a stal sa krakovským arcibiskupom. O rok neskôr ho povýšili na kardinála a vtedajšia hlava Cirkvi ho vymenovala za člena Kongregácie pre katolícku výchovu. Stal sa tiež členom viacerých pápežských rád.

V marci 2013 sa zúčastnil na pápežskom konkláve, na ktorom zvolili súčasného pápeža Františka. O tri roky neskôr ho požiadal o rezignáciu z postu krakovského arcibiskupa.

Dziwiszovým nástupcom sa stal Marek Jędraszewski a emeritný arcibiskup do januára 2017 zastával post apoštolského administrátora Krakovskej arcidiecézy.

Počas svojej služby inicioval výstavbu centra Jána Pavla II., napísal o ňom mnoho kníh, intenzívne sa zaoberal jeho kanonizačným procesom, ktorý sa úspešne zavŕšil v apríli 2014.

V Krakove hostil dvoch pápežov – Benedikta XVI. a Františka, zároveň bol iniciátorom a organizátorom 31. svetových dní mládeže v Krakove. Pred dvoma rokmi čelil obvineniu z ututlávania zneužívania zo strany kňazov v Krakovskej diecéze v rokoch 2005 až 2016. Vatikán ho tento rok obvinení zbavil.

JOSEPH RATZINGER

Silný obranca Katolíckej cirkvi, veľký filozof a teológ prišiel na svet do veriacej rodiny v apríli 1927. V mladosti zažil nacistický režim, mal vojenské povinnosti a skončil v zajateckom tábore.

V roku 1951 dokončil filozofické a teologické štúdiá na univerzite v Mníchove a vo Freisingu a spolu s bratom Georgom sa stal kňazom. Od roku 1957 pôsobil ako univerzitný profesor na viacerých vysokých školách.

V rokoch 1962 až 1965 bol prítomný na všetkých štyroch zasadnutiach Druhého vatikánskeho koncilu ako hlavný teologický poradca kolínskeho arcibiskupa, kardinála Josefa Fringsa.

V marci 1977 sa stal arcibiskupom Mníchovsko-freisinskej arcidiecézy a v júni toho istého roku ho pápež Pavol VI. vymenoval za kardinála.

BOŽÍ ROTVAJLER

V roku 1981 si ho Ján Pavol II. vybral za prefekta Kongregácie pre náuku viery, jedného z najvýznamnejších dikastérií rímskej kúrie. Štvrťstoročie bol hlavnou postavou vatikánskej scény. Ako jeden z najbližších dôverníkov vtedajšieho pápeža mal veľký vplyv na stanovovanie cirkevných smerovaní a priorít.

Ako zástanca tvrdej konzervatívnej línie si vyslúžil prezývku Boží rotvajler, no pre jeho inteligenciu ho uznávali aj kritici. Keď mal 70 rokov, chcel na tomto poste skončiť a stať sa archivárom vo Vatikánskom tajnom archíve, no pápež Ján Pavol II. nesúhlasil.

Napokon v kongregácii skončil v roku 2005 po smrti Jána Pavla II. Nie však pre vysoký vek, ale kvôli novej funkcii pápeža. Pôsobil tiež ako predseda Pápežskej biblickej komisie a Medzinárodnej teologickej komisie.

V rokoch 1986 až 1992 intenzívne pracoval na tvorbe Katechizmu Katolíckej cirkvi ako predseda rovnomennej komisie. V roku 1998 sa stal vicedekanom kolégia kardinálov a o štyri roky neskôr dekanom.

NA PETROVOM STOLCI

V piatok 8. apríla 2005 predsedal kardinál Ratzinger svätej omši na Námestí sv. Petra pri pohrebe pápeža Jána Pavla II. Bol to práve Ratzinger, kto bol horúcim kandidátom na nástupcu.

Hoci dúfal, že konečne odíde do dôchodku, o necelé dva týždne ho vo veku 78 rokov zvolili za 265. veľkňaza Rímskokatolíckej cirkvi a prijal meno Benedikt XVI. Napísal 66 diel, tri encykliky a tri exhortácie venované učeniu tradičnej katolíckej viery.

V  roku 2013 pre vysoký vek a  zdravotné problémy nečakane z postu pápeža odstúpil. V Kláštore Mater Ecclesiae vo Vatikánskych záhradách, kde odvtedy žije, ďalej píše a študuje.

Ani on sa nevyhol problémom v súvislosti s kauzami sexuálneho zneužívania v rokoch 1977 – 1982, keď bol mníchovským arcibiskupom, pričom ako predseda Kongregácie pre náuku viery sa všemožne usiloval o očistenie Cirkvi a odhaľovanie podobných prípadov.

Vo februári tohto roka preto uviedol: „V Katolíckej cirkvi som mal veľkú zodpovednosť. O to väčšia je moja bolesť za zneužívanie a chyby, ktoré sa vyskytli na rôznych miestach počas môjho mandátu.“