Keď Boh určí smer, treba ísť

Martina od začiatku vníma, že je to Božie dielo. Dnes má komunita okolo 200 Pezinčanov. Slúžia rodinám, mladým ľuďom, deťom, chudobným, seniorom, čo by nebolo možné bez ich intenzívneho duchovného života.

NA ZAČIATKU

Martina najskôr pracovala ako farmaceutická laborantka v lekárni. S manželom Pavlom mali najskôr dcéru a postupne ešte troch synov. Materstvo ju veľmi napĺňalo, no na materskej dovolenke zažila aj osobnostnú krízu hľadania a rozpoznávania Božej cesty.

Životné krédo Martiny Šipošovej je byť ľuďom nablízku.

O využitie sa veľmi intenzívne hlásil jej osobný potenciál, preto poprosila o duchovné sprevádzanie a rozlíšenie kňaza. „Každá kríza má svoj zmysel. Mňa veľmi posunula vpred. Začala som intenzívnejšie a osobnejšie žiť vzťah s Ježišom a s vlastným vnútrom,“ vysvetľuje Martina. Zlom nastal v tom, že zatúžila byť nablízku ľuďom, sprevádzať ich a „liečiť“.

Popritom sa mladé rodiny z jej okolia v Pezinku začali spontánne stretávať na výletoch, opekačkách či v Zámockom parku. „Tvorili sme také mladé jadro farnosti. Nechceli sme ostať uzavretí, a tak sme pozvania na výlety dávali do farských oznamov. Pán farár nás prichýlil na fare. Tak sa začala vytvárať komunita pezinských rodín,“ spomína.

OTVORENÍ PRE VŠETKÝCH

Pre praktické účely sformovali občianske združenie, ktoré sa oficiálne nazýva Centrum pre rodinu – Pezinok a ktoré dodnes sídli na pezinskej fare.

„Napriek tomu, že sa voláme Centrum pre rodinu, chceme byť otvorení pre všetkých. Rodina je mamina, ocko a deti, ale rodina je aj mamina či len ocko s deťmi a do rodiny tiež patria starí rodičia, ale aj slobodní. Z Božieho pohľadu sme si všetci matkami, otcami, bratmi, sestrami, sme súčasťou jednej farskej rodiny.“

Víziou komunity je, aby sa Božie kráľovstvo šírilo do každého domu v našom meste. „Boh Otec chce zhromaždiť všetkých ľudí do Cirkvi svojho Syna. Slúžime vo farnosti tak, ako hovorí pápež František, aby sa všetci ľudia v našom meste stali súčasťou Božieho domu.“

TÁBORY S BIBLICKOU TÉMOU

Toto leto usporiadali už dvadsiaty tábor pezinských rodín, a to v Kráľovej Lehote. Tábor vznikol ako prvé väčšie dielo komunity. Prvý sa uskutočnil pri Oravskej priehrade so siedmimi rodinami. Z roka na rok počet účastníkov narastal, takže bola potrebná väčšia koordinácia.

„Tábory začali mať iný ráz. Už to nebola len dovolenka, ale dali sme mu vždy nejakú biblickú tému. Každý rok, ak je to možné, chodí s nami tiež kňaz. Na tábore si vždy navzájom slúžia rodiny, ktoré sa naň prihlásia, podľa svojich darov a talentov.“

Súčasťou táborov sú sväté omše, detské katechézy, romantický večer, celonočná adorácia či večerné rozhovory rodičov. Tiež spoločné výlety, olympiády. Program je dobrovoľný.

BYŤ ĽUĎOM NABLÍZKU

„Keď sa začala tvoriť naša komunita, začala som veľmi túžiť dať priateľom zo seba viac. Vnímala som ich túžbu žiť s Bohom, upevňovať manželské vzťahy aj záujem o výchovné témy. Využila som preto príležitosť študovať program náuka o rodine pri Teologickej fakulte v Košiciach.“

Program bol zameraný na psychológiu a  teológiu manželstva a rodiny. „Toto štúdium bolo pre mňa veľkým prínosom do osobného, ale aj do komunitného života. Túžila som liečiť ľudí, preto som študovala na strednej farmaceutickej škole, no Boh mi otvoril aj inú cestu a dal milosť liečiť dušu ľudí, pomáhať im otvoriť sa pre svetlo, ktorým je Ježiš.“

Jej životným krédom sa teda stalo byť ľuďom nablízku, sprevádzať ich k životu v plnosti. Toto poslanie napĺňa v pezinskej farnosti, ale aj vo svojej profesii.

PROGRAMY PRE FARNOSTI

Po materskej dovolenke pracovala ako pastoračná asistentka na pezinskej fare, potom robila manželské poradenstvo, v súčasnosti už niekoľko rokov pracuje na Diecéznom katechetickom úrade Bratislavskej arcidiecézy – najprv ako lektorka výchovy k manželstvu, rodičovstvu a sexuálnej výchovy, potom aj ako metodička pre katechézu vo farnosti.

„Mojou túžbou je napomáhať farnostiam rozvíjať autentický Ježišov život a aby sa farnosti stali evanjelizačnými, to znamená otvorenými a prijímajúcimi. V tejto vízii sa snažíme na katechetickom úrade spúšťať viaceré programy, využívajúc synodálne princípy.“ 

Programy sú určené najmä na formáciu kľúčových osôb vo farnostiach. Ponúkajú tiež program života malých spoločenstiev, ktorý pomáha meniť mentalitu ľudí vo farnostiach z uzavretosti na otvorenie sa ľuďom v okolí.

„Program vytvára miesto na prijatie kohokoľvek a zároveň formuje pre živý, osobný vzťah s Ježišom. Tiež ponúkame semináre, formačné programy a mentoring pre animátorov a ostatné kľúčové osoby vo farnostiach, aby sa naučili sprevádzať ľudí.“

KOMUNITA, KTORÁ SLÚŽI

Veľký kus seba dáva Martina komunite pezinských rodín, ktorá slúži farnosti a mestu Pezinok. Komunita sa za dve desaťročia rozrástla na dve stovky aktívnych členov. Medzi ich pravidelné aktivity patria spomínané tábory, prevádzka materského centra, kurzy pre manželov, evanjelizačné Alfa kurzy, malé spoločenstvá, 48-hodinové adorácie, veľké otvorené podujatia ako deň rodiny, pikniky či burzy detských potrieb.

Pravidelne pomáhajú sociálne znevýhodneným rodinám či jednotlivcom, starým osamelým ľuďom oblečením, jedlom, konkrétnym darom, návštevou či pomocou v domácnosti a podobne. Na jednotlivých podujatiach je vždy príležitosť nadviazať nové vzťahy, kamarátstva, prizvať nových ľudí do spoločenstva.

„Našou prioritou nie je rozbiehať stále nové aktivity, ale ísť do hĺbky v tých, ktoré máme. Vážime si všetkých slúžiacich a snažíme sa im poskytnúť blízkosť a tiež farskú a aj odbornú formáciu v oblasti, v ktorej slúžia.“

Napríklad na jeseň pre adoračný tím duchovnú obnovu so sestrou z Komunity blahoslavenstiev o príhovornej modlitbe. „Nato, aby sme mohli verne a vytrvalo slúžiť Bohu a ľuďom, potrebujeme mať živý vzťah s Bohom. Učeník misionár vo farnosti potrebuje neustále komunikovať s Ježišom, aby ho mohol v  konkrétnej službe ohlasovať. Preto každému novému priateľovi, ktorý chce v našej komunite slúžiť, ponúkame seminár Otcovo srdce.“

KEĎ BOH URČÍ SMER

Za 20 rokov života spoločenstva sa ľudia z komunity stretli v živote a v službe aj s krízami. Martina vždy vnímala krízy ako výzvy, dokonca požehnanie, nie ako prekážky. „Božím zámerom a cestám treba byť verný. Keď Boh určí smer, treba ísť. Dá na to milosť. Božie slovo a dobré duchovné sprevádzanie pomôže rozlíšiť, čo je Božie a čo sú moje výmysly.“ Pomocou takéhoto zmýšľania vychádzali z ťažkostí s požehnaním a posúvali sa vpred.

Komunita je otvorená pre všetkých, teda aj pre neveriacich ľudí, ktorí sa v nej cítia dobre a prijatí. Martina sa vždy snaží nachádzať cesty na  vzájomné načúvanie a pochopenie. Je pre ňu nádherné sledovať množstvo konverzií neveriacich alebo tradične veriacich na skutočne veriacich. Ku konverzii prišli práve cez priateľské vzťahy.

DVA PRÍBEHY

„Vnímam prijatie ako veľkú charizmu našej farnosti. Boh nám ju dal asi preto, lebo do Pezinka sa sťahuje mnoho nových mladých rodín.“

Spomína si na jednu žienku. „Raz prišla na spoločnú opekačku, veľmi sa jej zapáčilo a zatúžila prísť aj na iné farské akcie. Ponúkla som jej možnosť chodiť na stretká. Tam začala žiť intenzívnejší duchovný život, prijala podmienečný krst, sviatostné manželstvo a  Ježiša do svojho života. Jej konverzia je príťažlivá pre jej najbližších aj pre tých, ktorým slúži, pretože sa stala aj súčasťou slúžiaceho tímu.“

Martina tiež rozpráva príbeh mamy dvoch chlapcov. „Prišla na rodinný tábor, pretože sa v  nej ozýval vnútorný hlas: Daj svojim chlapcom vieru. Ale ona nemala akú vieru odovzdať, pretože v nej nebola vychovávaná. Na tábore počas eucharistickej adorácie a príhovorných modlitieb začala veľmi silno vnímať Božiu prítomnosť, čo zmenilo celý jej život a pohľad na svet.“

Odvtedy je v ich komunite. „Je spoluanimátorkou stretka, kde duchovne rastie a čerpá, je verná v týždennej službe v adoračnom tíme.“

V komunite sú povzbudzujúce aj konverzie mužov, ktorí sa cez priateľstvá a mužské vzťahy, cez prijatie a  konkrétnu službu vo farnosti dostávajú bližšie k Bohu. „Službou mnohých sa Božie kráľovstvo postupne šíri do každého domu v našom meste.“