Láska a dobro vždy zvíťazia

J eho rozhodnutie vydať sa na cestu kňaza nebolo jednoduché. „Bolo to veľké rozhodovanie, pretože na jednej strane je človek povolaný buď byť v rodine, to znamená byť otcom a manželom, alebo na druhej strane – ísť do kňazstva povolaný Bohom. Stále hovorím, že Láska zvíťazí,“ vysvetľuje kňaz Peter Gombita.

Aj on spočiatku túžil mať rodinu, rozdávať lásku manžela a otca, no nakoniec prevýšila v jeho živote láska Boha a láska k Bohu.

„S Bohom som zažíval väčšiu lásku ako lásku k žene. A to sú veci, o ktorých sa rozhodujete na základe sily lásky. Aj do manželstva sa vstupuje na základe sily lásky, a neviete, čo vás čaká, či to ustojíte, keď prídu trápenia, krízy alebo skúšky. A takisto je to aj v kňazstve.“

Na druhej strane toto rozhodnutie farára Gombitu posilnilo a uistilo v tom, že je správne „byť Božím priateľom, byť v blízkosti Boha a byť v úlohe, keď môžete plniť poslanie a úlohu Boha, meniť život iným, ale aj sebe k lepšiemu. To je silná výzva a úloha stať sa kňazom – meniť nielen ľudí, ale celú spoločnosť, svet k lepšiemu a šťastnejšiemu, plnohodnotnému životu“.

V puberte zažíval množstvo rebélie proti Bohu. Vedel, že existuje, ale nepripustil ho bližšie, do svojho vnútra. A keď sa tak stalo, pocítil naplnenie, radosť a pokoj. „Trvalo to štyri roky, kým som bol presvedčený, že je to Božia ruka, ktorá ma vedie touto cestou.“

Vraví sa, že Božie cesty sú nevyspytateľné. Pre každého má niečo pripravené. Tak to bolo aj v prípade kňaza Petra Gombitu. Musel si prejsť rôznymi skúškami, ale vždy za tým prišlo Božie požehnanie. „A ja si myslím, že to stálo za to, pretože v nijakej inej profesii by som nebol zažil to, čo som zažil s ľuďmi a s Bohom.“

LIEČIVÁ SILA

Chcel mať rodinu, byť otcom, čo sa mu viac-menej splnilo. Stal sa duchovným otcom. Rovnako ako otec a mama robia všetko preto, aby ich deti mali to, čo potrebujú a boli spokojné a šťastné, tak aj on.

„Tak ako mama a otec chcú vidieť výsledok svojho dieťaťa alebo ho vidieť rásť, vyvíjať sa, takisto je to aj v kňazstve. V synovi, dcére vidíte seba, svoju tvár, svoje prejavy, gény. Je úžasné, keď to človek môže pozorovať. To všetko zažíva otec, mama a to všetko zažíva aj kňaz vo farnosti, keď vidí, že sprostredkúva nielen ľudskú stránku – pomoc človeku, ale aj Božiu silu,“ spresňuje otec Gombita.

Práve Božia sila je kľúčová, pretože nás neustále posúva vpred. Nie je to však len o pozorovaní úspechov a dosahovaní výsledkov, ktoré sú dobré.

„Stále hovorím, že je to málo, pretože úspešný a bohatý je človek vtedy, keď je šťastný a spokojný. Nemusí mať ani veľa titulov a dosiahnuť veľa výsledkov. Takto sa podieľa aj kňaz na výsledku mnohých ľudí. Keď pomáha človeku a odstraňuje bolesť, smútok, utrpenie, zlo alebo hriech, ktorý ho zraňuje a nepríjemne mu sťažuje život.“

BOŽÍ SPROSTREDKOVATEĽ

Kňaz je v pozícii sprostredkovateľa. Nadväzuje kontakt s Bohom, aby ukázal človeku správny smer. „Človek síce môže o Bohu počuť, ale byť spojený s Bohom, žiť s ním je čosi iné.“ Dôležité je prepojenie srdcom, dušou i telom. Ako medzi manželmi, tak aj medzi človekom a Bohom. Sú to úžasné veci, ktoré môže urobiť prostredníctvom kňaza Boh, ktorý nevylučuje nikoho zo svojho priateľstva a každému chce pomôcť, aby sa stal dobrým a úžasným človekom, už tu na zemi zažíval pokoj a potom sa mohol tešiť vo večnosti. Cítim, že to otcovstvo ako keby sa mi splnilo, pretože aj keď nemám vlastnú rodinu a deti, tak vidím a prežívam úspech, radosť, ale i bolesť s ľuďmi, ktorých mi Boh poslal do života,“ rozpráva o duchovnom otcovstve Peter Gombita, ktorý pomáha ľuďom v zložitej životnej situácii.

„Denne vidím množstvo chudobných ľudí, závislých, rozídených manželov, trpiacich ľudí, ktorí sú v nemocnici alebo na vozíčku. A tam potom sami vidíme úspech-neúspech alebo aj to, ako funguje Boh v praxi a v živote každého z nás.“

Snímka: Archív Petra Gombitu

ZAKLOPAL, A ON HO NEPRIJAL

Kňaz s veľkým srdcom Peter Gombita vždy túžil, aby to, čo cítil, počul alebo čítal, posunul ďalej. „To znamená, že počujem, že dom by sa dal postaviť, v záhradke sa dá niečo vypestovať. Ja ju chcem posadiť, vypestovať alebo byť inak účastný. Nestačí mať len dom alebo o týchto veciach rozprávať, ale mať radosť a pokoj v ňom a v živote ľudí, ktorí v ňom bývajú.“

Spokojnosť, pokoj a láska sú pre neho najpodstatnejšie a dáva dôraz nato, aby ľudia v jeho spoločnosti ich dostali.

„Chodievam medzi rôznych ľudí, ale väčšinou sa pohybujem medzi tými, ktorí sú zranení, smutní, ale najmä majú nedostatok lásky, pokoja a radosti. To je impulz, keď chcete vidieť a zažívať, ako Božou mocou i silou a aj vaším pričinením začína človek ožívať, uzdravovať sa a ide opäť do normálneho života.“

Boh prichádza do našich každodenných životov v rôznych situáciách a skrze rôznych ľudí. Tak prišiel Boh aj k farárovi Petrovi, keď ho o ubytovanie prišiel prosiť bezdomovec.

„Bolo to tri dni pred vianočnými sviatkami. Bol december – štedrá večera, polnočná svätá omša – všetci sa tešili na okruh blízkych ľudí, na jedlo a Boha uprostred nás. A ja som ho odmietol. Mal som jednoducho ešte zatvrdnuté srdce. Vravel, že ak mu farár nepomôže, tak že už nie je nikto iný. Otočil sa a odišiel a to ma zlomilo,“ spomína Peter Gombita.

Nedalo mu to spávať a premýšľal nad tým, čo sa vlastne stalo. Na kázni vtedy povedal: „Dnes v tejto farnosti, pri tejto svätej omši neviem, či budete cítiť Boha, pretože ja určite nie. Mal som možnosť ho zažiť, a odmietol som ho. Boh, ktorý ma prišiel prosiť v človeku, ktorý bol utrápený, zmrznutý, rozbitý; ani neviem povedať, ako sa cítim; neviem, čo mám dnes povedať. To znamená, že neviem, či mám právo dnes kázať. Amen.“

ÚTOČISKO PRE SLABÝCH

Situácia, ktorú zažil, ho priviedla k myšlienke, aby robil viac pre tých, čo to potrebujú. Na základe toho vznikla organizácia Oáza – nádej pre nový život. Útočisko pre tých, čo spadli na samé dno.

„Sú to ľudia, ktorých zoberiete z ulice, spod mosta. Najprv im dávame čisté šaty, ošetríme ich, zisťujeme, či majú pri sebe doklady. Zabezpečíme izbu, jedlo, zisťujeme defekty – alkohol, smutná duša a podobne. Snažíme sa pre nich vybaviť čo najviac.“

Kňaz Peter Gombita však hovorí aj o tom, že hoci často majú títo ľudia čisté ošatenie a nemusia žiť v strachu či žobrať, ich srdcia sú prázdne a boľavé.

„A mať prázdne srdce a boľavú dušu sme zažili všetci, ja i vy, každý z nás. Bolí to tak, ako keď človek stratí ruku, nohu, oko alebo čokoľvek iné. Ak je pokojné a zdravé srdce, duša, znamená to, že človeku nechýba nič. Snažíme sa týmto ľuďom vyliečiť alebo pomôcť uzdraviť dušu a naplniť srdce radosťou, láskou, ľudskosťou, priateľmi a spoločnosťou, či už behom, divadlom. Všetko, čo vymýšľame, je nato, aby sa človek priblížil a dostal do spoločnosti, do priateľstva s ľuďmi, aby sa jeho život naplnil. To je to, čo môže človek na zemi získať a byť šťastný a spokojný.“

Samozrejme, ako vo všetkých inštitúciách sa dodržiavajú isté pravidlá, platí to aj pre Oázu. „Systém je nastavený tak, aby človek, ktorý vládze pracovať, pracoval, pretože práca lieči, uzdravuje. Riadime sa mottom: Poďme zarábať na každodenný chlieb.“

Navzájom sa pretvárajú a pomáhajú si ako jedna veľká rodina. „Tí, ktorí pomáhajú, a my, ktorí sa za nich modlíme a jeme s nimi ich chlieb, z ich práce žijeme. A tým sa mení svet alebo sa mení aj ten, ktorý dáva, lebo jeho srdce, jeho rodina je Božím požehnaním a je naplnený pokojom a láskou.“

BEŽ, KTO MÔŽEŠ

Možností a príležitostí pomôcť je veľa. Dôležité je však chcieť pomôcť. Riaditeľ organizácie Oáza Peter Gombita so spolupracovníkmi vytvoril bežecký klub, v rámci ktorého súťažne behávajú a pomáhajú. „A práve touto súťažou – behom Bež, kto môžeš ukazujeme, že všetci môžeme prispieť k dobru, potešiť sa.“

Zapájajú sa a „bežia“ ľudia, ktorí sú na vozíčku, o barlách; bežia tri až deväť kilometrov. „Je tam veľa zábavy, pretože tých na vozíčku musia ostatní tlačiť a bežať s nimi. Stalo sa, že ich aj vysypali,“ dodáva s úsmevom riaditeľ útulku, „ale nadšením a radosťou chceme nielen ukázať ľuďom, ako sa vieme tešiť, ale ako vieme zadovážiť radosť behom sebe aj iným. Kto sa k nám pridá, môže poslať nejaké to euro či poskytnúť materiál na stavbu. Dostali sme napríklad ojazdené autá. My ich poopravujeme a z odpadu vieme ešte žiť a tvoriť. A to je to, z čoho sa môžeme všetci tešiť.“