Na čerpacej stanici dobra a lásky

Prví traja dospelí birmovanci, ktorých vám predstavíme, pochádzajú z Ružomberka, ďalší dvaja mladí z Miloslavova. Aj po prijatí sviatosti sa stretávajú či chcú stretávať v spoločenstve, v ktorom sa na ňu pripravovali.

POMOHLA MODLITBA KŇAZA

Lucia Struhárová bola pokrstená a aj prvé sväté prijímanie prijala ako dieťa. Ostatné sviatosti rodičia nechali na ňu. A tak prijala sviatosť birmovania ako 34-ročná v októbri minulého roka.

Vzťah s Bohom začala prehlbovať počas štúdia na strednej škole. Pre viaceré okolnosti sa však k birmovke nedostala. Preto keď sa minulý rok dozvedela, že v mieste jej bydliska sa budú konať prípravné kurzy, neváhala a prihlásila sa. Samotnú prípravu na birmovku prežívala podľa vlastných slov s plnou vážnosťou.

„Vďaka rehoľnej sestre Ivane Dzurňákovej bola príprava nielen vedomostná, ale aj praktická. Páčilo sa mi, že nebola len ‚akademická‘, ale zhovárali sme sa o každodennom živote. Videla som, že nie som sama, čo ma povzbudilo. Následne som sa stala členkou tohto malého spoločenstva, kde som spoznala veľa iných ľudí,“ teší sa Lucia.

Vďaka birmovke išla po šestnástich rokoch na generálnu spoveď. „Uvedomila som si, čo iní nemajú a čo mám ja, a som za to vďačná.“ Po vyslúžení sviatosti začala hlbšie študovať Bibliu a dary Ducha Svätého pocítila intenzívnejšie. Na sebe vníma zmenu v  správaní, najmä spôsob, ako sa pozerá na ľudí.

Silu do ďalšieho života jej dodávajú aj stretnutia s ľuďmi, s ktorými absolvovala prípravu. Navzájom sa povzbudzujú. Stretnú sa alebo si napíšu, čo má kto nové. Lucia pochádza z rodiny, v ktorej ju k  hlbšiemu poznávaniu Boha neviedli. Za jej obrátenie sa modlil kňaz, dokonca za ňu na tento úmysel odslúžil svätú omšu.

Keďže zatiaľ nemá vlastnú rodinu, má viac voľného času. Časť z neho po birmovke venuje dobrovoľníckej práci v charite a domove dôchodcov. „Snažím sa aspoň takto zanechať dobré skutky,“ hovorí. Účinky Ducha Svätého pocítila aj vo svojej hlavnej práci v administratíve. Podľa jej slov predtým bola „viac nervózna a menej sústredená“. So sviatosťou birmovania prišiel do jej života pokoj a rovnováha.

OTVORIL SA NOVÝ SVET

Aj Soňa Urbanová (56) vyrastala v rodine, kde vieru nepraktizovali. Ako dieťa bola pokrstená, ale tým sa u jej rodičov záujem o Cirkev a náboženský život detí skončil. Rovnako aj Eucharistiu prijala ako dospelá, vydatá žena. Aj jej manželstvo sa stalo sviatostným až neskôr.

Zato len čo začala aktívne žiť v Božej prítomnosti, otvoril sa jej podľa vlastných slov nový svet. Nad vierou začala intenzívnejšie premýšľať, keď bol jej syn v ohrození života. „Keď sme za ním išli do nemocnice, prosila som Pannu Máriu o záchranu jeho života. Zároveň som jej dala sľub, že všetky veci vo svojom živote dám do poriadku.“ A sľub aj splnila.

Sonine deti prijali sviatosť prvého svätého prijímania i birmovku ako mladí ľudia. „Mrzelo ma, že deti ich majú a ja nie. Nemohla som chodiť na sväté prijímanie a bolo načase dať do poriadku aj svoj duchovný život,“ zamýšľa sa matka troch detí. Birmovka jej okrem iného priniesla aj hlbšie začlenenie do cirkevnej a farskej rodiny. Hovorí, že to „bolo jedno z najlepších rozhodnutí v jej živote“.

KRÁSNE JE ŽIŤ S BOHOM

Michal Adamča (40) prijal sviatosť birmovania rovnako vlani na jeseň. Predtým bol v júni prvýkrát na svätom prijímaní. Ježiša tak prvýkrát prijal naraz so svojou dcérou, tretiačkou Adelkou. Pre rodinu to teda bol dvojnásobný sviatok.

V  jeho živote zásadný obrat, ktorý spustila otcova nevyliečiteľná choroba i problém vo vlastnej rodine. „Bol som kresťan, ale len ponorkový. Do kostola som ‚načrel‘ len vo sviatky.“

Na jeho vnútorné obrátenie mala veľký vplyv rodina, najmä manželka. Vo svojom živote vidí viacero paralel so životom svätého Augustína. „Preto som aj prijal birmovné meno Augustín, môj život je akoby ‚copywrite‘ jeho. Za Augustínovo obrátenie sa modlila matka Monika, za moje zasa manželka, ktorá sa tiež volá Monika,“ hovorí s úsmevom.

Ako chlapec bol pokrstený, s rodičmi však do kostola nechodili. „Stratil som veľa rokov. Keby som vtedy vedel, aké krásne je žiť s Bohom, začal by som oveľa skôr.“ O to je to však intenzívnejšie. Dvojnásobný otec je vzorom aj pre syna Edka. Spolu chodia každé ráno o 6.00 miništrovať do ružomberského farského Kostola sv. Ondreja. Syn je prvák a robí už pomocného „kostolníka“.

Do kostola dnes chodia pekne spolu, celá štvorčlenná rodina. „Takmer štyridsať rokov som sa hľadal, birmovka prišla až tesne pred štyridsiatkou. Michal je aktívny člen miestnej farskej rodiny. Nedávno účinkoval v predstavení o Ježišovi, kde hral emauzského učeníka. „Išiel som tam s radosťou, nevadilo mi, že mi to odkrojilo kopec voľného času.“ Keď môže, pomáha aj na fare pri jej prerábke.

Za jeden rok od birmovky sa mu radikálne zmenil život. Absolvoval duchovné cvičenia, duchovnú obnovu otcov, chodí aj na „chlapské“ omše.

„Už viem, čo sviatosti a Boh znamenajú. Mal som generálnu spoveď, prvý raz v  živote. Počas dvoch hodín v  spovednici som minul veľa vreckoviek. Pán dekan mi povedal, že takú silnú spoveď už dávno nezažil. Som rád, že som sa našiel, veľmi mi to pomohlo. V rodinných vzťahoch aj pracovných. Mal som vždy známych, ale často som sa obklopoval tými nesprávnymi,“ konštatuje Michal.

Teraz objavil nové spoločenstvo. Aktívnym vstupom do Cirkvi sa objavili v jeho živote nové priateľstvá. Projektový manažér sa síce po obrátení stretol aj s posmeškami, ale tých nebolo veľa. „Reakcia kolegov a známych bola skôr ‚wow‘, ostali zaskočení v dobrom zmysle. Aj vzťahy v rodine sa zlepšili, život sa obrátil k dobrému. Teraz bude rok od obrátenia, snažím sa udržať si to. Jednoducho som šťastný.“

BÁZEŇ PRED PÁNOM

Petra Škulavíková (15) z Miloslavova je žiačka deviateho ročníka miestnej základnej školy. Na sviatosť birmovania, ktorú má prijať v sobotu 18. mája, sa pripravuje od októbra. Keď počula o možnosti ísť na birmovku, neváhala ani sekundu. Keďže vyrastala v ovzduší viery a je aj členkou cirkevného spevokolu i ružencového bratstva, brala to ako prirodzenú vec.

Na vyliatie darov Ducha Svätého sa veľmi teší, zo všetkých siedmich je jej najbližšia nábožnosť a bázeň pred Pánom. Hĺbavá dievčina chce ísť po ukončení základnej školy študovať na cirkevné gymnázium. Po maturite by sa rada naplno venovala ľuďom, najmä mladým, a vstúpila do rehole sestier saleziánok.

Okrem radosti zo sviatosti samotnej sa vždy tešila aj na stretko birmovancov v  ich skupine pod vedením Janky Krnáčovej. „Príprava mi rozšírila obzor poznania, vedomostne aj duchovne som sa posunula ďalej,“ konštatuje. Páčilo sa jej, že popri rozoberaní náboženskej témy, napríklad Desatora, to hneď aplikovali na bežný život.

Jej veľkým vzorom je svätá Angela z Foligna, ktorá napriek svojim chybám našla cestu k Bohu a stala sa mystičkou. Preto ak sa stane rehoľníčkou, chce prijať jej meno.

DAR ROZUMU A VYTRVALOSŤ

Tobias Minárik, takisto z Miloslavova, je ešte len ôsmak na základnej škole, ale birmovky sa nevie dočkať. Prostredný z piatich súrodencov hovorí, že keď sa na prijatie tejto sviatosti chystali dve staršie sestry, až im závidel. Nebol by váhal ísť na birmovku spolu s nimi.

Hoci si pár mesiacov musel počkať, kým trochu vyrastie a dozrie, dočkal sa. Sviatosť kresťanskej dospelosti prijme tiež túto sobotu v miestnej farnosti. Štíhle chlapča bolo vychované a vedené k viere rodičmi. Rád a pravidelne miništruje a je členom ružencového bratstva. Spomedzi desiatkov sa vraj najradšej modlí práve tretí zo slávnostného ruženca – ktorý nám Ducha Svätého zoslal.

Do života farnosti sa aktívne zapája aj účinkovaním na akadémiách. Pred pár dňami si zahral úlohu v pásme o rovesníkovi blahoslavenom Carlovi Acutisovi, ktorý je jeho veľký vzor. Birmovné meno si však vybral iné – Juan Diego – podľa svätca Juana Diega Cuauhtlatoatzina z Mexika. Páčilo sa mu na ňom, že „pomáhal ľuďom, nevzdával sa napriek ťažkostiam, a bol veľmi vytrvalý“.

Tobias sa teší, že počas príprav na prijatie sviatosti bližšie spoznal známych ľudí, hlavne starších spolužiakov. Rovnako ako Petra si pochvaľuje vedenie ich birmovnej skupinky s Jankou a Pavlou Krnáčovými i aktivity farára Felixa Mikulu.

Najviac prosí o dar rozumu, aby vedel správne rozlišovať. Jeho túžbou je byť vytrvalý podobne ako jeho vzory. „Dary Ducha sú čerpacia stanica dobra a lásky, z ktorej môžem naberať silu po celý život.“

Okrem duchovných darov by rád dostal jeden materiálny – zájazd do Mexika po stopách svojho vzoru. Energický chlapec rád hrá futbal, aj v obecnej reprezentácii. Po ukončení základnej školy má záujem študovať na bilingválnom gymnáziu alebo na policajnej strednej škole. Vyniká v cudzích jazykoch, dobre zvládnutú má nemčinu a angličtinu, učí sa španielčinu a francúzštinu.