Na Zemi mi je zatiaľ dobre

Prvé skúsenosti s univerzitným vzdelávaním mal Juraj Tóth v roku 1993, keď ako študent nastúpil na vtedajšiu Matematicko-fyzikálnu fakultu, dnešnú Fakultu matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského. Akademickú prácu ešte veľmi nevnímal, skôr sa zameriaval na to, aby chápal učivo a urobil skúšky.

Keď o päť rokov dokončil magisterské štúdium, zamestnal sa v Astronomickom a geofyzikálnom observatóriu v Modre, kde pracoval päť rokov.

„Bola to skôr práca pozorovateľa, astronóma, ktorý s fakultou prichádzal do kontaktu okrajovo. Ale tým, že som si robil doktorát, bol som cez toto akademické vzdelávanie napojený na univerzitu,“ približuje.

STIMULUJÚCE PROSTREDIE

Učiť na univerzite začal pred zhruba dvadsiatimi rokmi. Hovorí, že jeden rozmer vzdelávania je v porovnaní s dneškom rovnaký.

„Akademické prostredie, kde ste v kontakte s kolegami učiteľmi, profesormi, vedcami a študentmi, je stále veľmi stimulujúce. Keď sa človek pripravuje na prednášky, zároveň sa vzdeláva. A keď študenti dávajú nepríjemné otázky, je to výzva doštudovať niečo ďalšie, niečo hlbšie pochopiť. Tento rozmer spred dvadsiatich rokov je identický aj v súčasnosti.“

Juraj Tóth zdôrazňuje hlavne prostredie na fakulte matematiky, fyziky a informatiky, známej tiež ako matfyz, kde podľa jeho slov vládne priateľský a kooperujúci duch.

„Myslím, že študenti oceňujú, keď sa k nim pristupuje nielen ako k nejakej mase, ale keď majú pocit individuálneho prístupu, či už pri záverečných prácach, alebo skúškach. Samozrejme, sú výnimky, ale atmosféra na matfyze je priaznivá. My tomu hovoríme pozitívny ostrov deviácie,“ hovorí s úsmevom.

PRÁCA SO ŠTUDENTMI

Zmenili sa nejako za tie dve dekády samotní študenti? Majú iné otázky? „Trocha sa to mení, ale vidím skôr spoločné menovatele. Tí, ktorí k nám idú na magisterské štúdium astronómie, už vedia, čo chcú, sú cieľavedomejší. Tak to bolo v minulosti a tak je to i dnes.“

Hovorí, že na astronómii majú vybranú vzorku. Dnes sú totiž študenti vo všeobecnosti menej zodpovední, ale tí ich sú cieľavedomí. Vedia, čo chcú a sú motivovaní.

„Veľmi dobre sa s nimi pracuje, pretože väčšinou majú snahu študovať. To je veľká devíza. Môžeme ich nielen učiť nejaké fakty, ale aj pohnúť do pracovitosti, ktorá im dá možnosti do budúcnosti. Lebo dnes sú najžiadanejší zodpovední ľudia, odborníci, ktorí dokážu ľudsky komunikovať a vedia veci dotiahnuť.“

VESMÍRNA DOMOVINA

Juraj sa vedeckému skúmaniu vesmírnych javov venuje dlhé roky. Už ako stredoškolák chcel študovať vesmír komplexne – ako sa vyvíjal, aké základné princípy v ňom fungujú. Nakoniec sa dostal k skúmaniu blízkeho vesmíru, konkrétne slnečnej sústavy. Vidí v tom zaujímavú analógiu.

„Dá sa to prirovnať k tomu, keď človek cestuje po svete a objavuje cudzie krajiny. Zrazu však zistí, že aj na Slovensku je veľa pekných miest a vecí. Takže aj tá naša kvázi vesmírna domovina, slnečná sústava, ma fascinuje tým, aké procesy stáli pri jej zrode a ďalšom vývoji.“

Ako malý sníval o tom, že by raz tieto procesy skúmal aj ako astronaut. Dnes svoje plány upravil. „Keď viem, aké drsné je prostredie nielen na samotných planétach, ale i v medziplanetárnom priestore, tak mi je na Zemi zatiaľ dobre,“ hovorí s úsmevom.

ODOVZDÁVANIE POZNATKOV

Čo Juraja motivovalo, že sa popri vedeckej dráhe dal aj na pedagogickú cestu? „To, že som mohol motivovať ďalších mladých študentov. Baví ma odovzdávať, čo som spoznal, či už počas štúdia, alebo vedeckej práce. A núti ma to prehlbovať poznatky na takú úroveň, aby som ich vedel vysvetliť aj laikovi.

Nebudem sa oháňať nejakými ,zaklínadlami‘, ktorým nikto nerozumie. Chcem, aby učivo pochopili študenti, ale aj ich babky a dedkovia, nadnesene povedané.“ Podľa Juraja Tótha je ideálne spojenie, ak pedagógovia na univerzitnej úrovni robia aj vedeckú činnosť a v danej oblasti učia.

„Sú ponorení vo vede, ale zároveň vedia nadobudnuté poznatky odovzdať. Je to iné, ako si len niečo prečítať a potom to odprednášať. Pracovať v danej oblasti znamená sprostredkovať nielen poznatky, ale aj proces, ako sa k nim prichádza,“ vysvetľuje.

ASTRONÓMIA JE KRÁSNA

O astronómiu je veľký záujem aj medzi staršími generáciami. Juraj s tým má skúsenosti z univerzity tretieho veku, ktorú už dvadsať rokov vedie Univerzita Komenského.

„Týmto ľuďom sa vždy páčila astronómia, lebo je istým spôsobom krásna, romantická, ale nemali možnosť dostať sa k nej skôr. Teraz prichádzajú radi, vidieť to na tom, že počúvajú s otvorenými ušami a očami.“ Rovnako sa o astronómiu zaujímajú aj deti. Juraj chodí o vesmíre hovoriť už drobcom v škôlke.

A aj napriek tomu, že na základných a stredných školách sa astronómii veľa priestoru nevenuje, deti i dospelí vnímajú, že tento odbor je niečím fascinujúci.

„Jedným aspektom je, že astronómia je nevšedná, s vesmírom nemáme kontakt každý deň. Druhým aspektom je, že spája viaceré vedy. Od chémie, geológie, fyziky, matematiky, biológie až po ďalšie vedné disciplíny. Preto je astronómia vhodným nástrojom na syntézu poznatkov, ktoré študenti majú z jednotlivých oblastí,“ konštatuje slovenský astronóm.

BOŽSKÝ ZÁŽITOK

Vesmír fascinuje ľudstvo, odkedy si uvedomuje jeho existenciu. Poňať mysľou niečo, čo každý deň vidíme, no zároveň je to miliardy kilometrov vzdialené, môže však byť ťažká úloha. Čo by Juraj Tóth poradil ľuďom, ktorí riešia otázku poznateľnosti vesmíru?

„Táto otázka zaujíma aj mňa. Vesmír má poriadok, a tým je logický. To je pre nás jediná možnosť, ako ho spoznať. Keby to bol iba chaos a nevideli by sme žiadne zákonitosti, nevypozorovali žiadne princípy fungovania, nikdy by sme mu nemohli porozumieť. Zároveň je fascinujúce, že tieto zákonitosti máme schopnosť nachádzať.“

Naše poznanie je však limitované, vesmír nikdy neobsiahneme v jeho úplnosti. Juraj Tóth v tejto súvislosti spomína Ptolemaia z 2. storočia po Kristovi. Posledný antický astronóm, ktorý hoci bol pohanský učenec, poznávanie hviezd a planét prirovnal k božskému zážitku.

„Aj dnešní vedci zažívajú pri spoznávaní isté duchovné rozmery alebo radosť, nadšenie či úžas už len zo samotných poznatkov.“

LÁSKA HVIEZDY POHÁŇA

Juraj je veriaci a  viera mu dáva odpovede aj v jeho vedeckom bádaní. „Dáva mi základný rámec odpovede na to, že svet, vesmír, život má zmysel a hlbší cieľ, než len sa chvíľu potešiť z jeho objavovania.“ Verí, že sme súčasťou väčšieho príbehu.

„Človek, ktorý nie je veriaci, môže pri bádaní vnímať krásu a harmóniu vesmíru. Mne sa k tomu pridáva, že láska je tým, čo poháňa hviezdy, ako hovorí Dante. Dáva mi osobný zmysel, že aj keď sme v porovnaní s veľkosťou vesmíru len zrniečka, láska s veľkým L mi vysvetľuje, že tu nie sme náhodne. Bol som chcený a môj život má zmysel.“

POZOROVANIE S RODINOU

Juraj má manželku a tri deti. Ako dokáže univerzitný pedagóg skĺbiť rodinu s vedou? „Keď človek robí, čo má rád, aj doma je relaxovaný. To je môj prípad. Na druhej strane to má i úskalia. Práca, ktorá človeka baví, ho aj ľahko pohltí a prináša si ju domov. Často som túto chybu robil a moja rodina tým trpela. Tak som sa zariadil inak.“

Svojim deťom o vesmíre Juraj tak veľa rozprával, že ich zrejme od astronómie odradil, hovorí s úsmevom. „Vidím to ale v pozitívnom zmysle. Idú si vlastnou cestou za tým, čo ich zaujíma, čo by chceli v živote robiť.“

Na štúdium astronómie nezlomil ani svoju manželku lekárku. Rada však pozoruje nočnú oblohu a počúva o vesmíre.

„Aj moje deti, ktoré astronómiu študovať nechcú, majú rady pozorovanie zaujímavých úkazov. Napríklad v auguste chodíme pozerať na meteory, Perzeidy. Párkrát sme mali možnosť vidieť aj tmavú oblohu v Poloninách. Dokonca pred desiatimi-dvanástimi rokmi bola z našich zemepisných šírok viditeľná polárna žiara. Vyšli sme za Stupavu a na severe sme pozorovali červenú oblohu.“

NAJLEPŠIE MIESTA

Ktoré miesto na Slovensku by odporučil na pozorovanie oblohy? „V spomínaných Poloninách na severovýchode Slovenska sa dajú vidieť aj javy, ktoré už bežne nevidíme. Napríklad Mliečnu cestu. Tam je veľmi výrazná. Ale potom sú to aj lokality ako Muránska planina, Veľká Fatra či Kysucké Beskydy. Teda lokality, kde je menej svetelného znečistenia.“

Vzhľadom na súčasnú situáciu však dodáva, že vhodné lokality možno pribudnú. „Niektoré obce budú pri šetrení, ktoré nás zrejme čaká, vypínať v nočných hodinách pouličné osvetlenie. Obloha sa tak bude dať dobre pozorovať aj z bežných dediniek.“