Oduševnený farár, liturgista, básnik

Bystrík Muránsky je jeho pseudonym, keďže bol nielen horlivým saleziánom a pedagógom, ale aj spisovateľom, básnikom, historikom a ako kňaz nemohol publikovať pod vlastným menom.

Vo svojej tvorbe ospevoval najmä prírodné a kultúrne bohatstvo Muráňa, kde prežil tretinu svojho života. Priblížme si duchovné dedičstvo a nadčasové posolstvo tejto inšpiratívnej osobnosti.

ŠTÚDIÁ A BARBARSKÁ NOC

Don Anton Macák zavŕšil svoje štúdiá v Ríme v roku 1938 kňazskou vysviackou a o rok neskôr licenciátom na Pápežskej Gregorovej univerzite. Po návrate na Slovensko získal v Trnave „profesorsko-katechétsky diplom“, čo ho vtedy oprávňovalo používať titul „profesor“.

Pôsobil ako direktor malého seminára a internátu pre študentov gymnázia v Trnave. Neskôr v saleziánskom ústave v Galante a ako duchovný správca v Šaštíne, Trnave-Kopánke a v Gáni. Bol tiež redaktorom časopisu Saleziánske zvesti.

Rok 1950 ho zastihol v Hodoch pri Galante, kde bol predstaveným kláštora a riaditeľom saleziánskeho ústavu; mal 43 rokov.

Deportovali ho do „kárneho kláštora“ v Pezinku, ale po „politickom preškolení“ v Malackách koncom roka 1950 dostal súhlas „na výkon kňazských funkcií“, a tak ho v januári 1951 poslali do Rožňavskej diecézy.

Po krátkych zastávkach vo farnosti Plešivec, Muráň a Lučenec sa napokon od januára 1952 stal farárom v Muráni na viac ako 20 rokov. Napriek svojmu vzdelaniu dokázal rozumieť aj potrebám a starostiam jednoduchých sedliakov a furmanov. Osobne im pomáhal pri prácach a dvíhal ich aj svojou tvorbou.

LITERÁRNA TVORBA

Svoj vzťah k tomuto „divokrásnemu kraju“ zvečnil v početných povestiach, baladách, básňach a piesňach, ktoré zhudobnil jeho spolupracovník a priateľ, hudobný skladateľ Ján Čambál z Kladna.

V roku 2007 pri príležitosti storočnice narodenia Antona Macáka vydali Muránčania dve jeho zbierky: Kytka piesní spod Muráňa (1958) a Žmeň rozprávok spod Muráňa (1968).

V tom istom období na podnet a s podporou zahraničných Slovákov vyšla unikátna zbierka 170 slovenských piesní preložených a prebásnených do latinčiny Resonantia Tatrae (1963). Ideu z čias rímskych štúdií podporil aj Mikuláš Schneider-Trnavský, vynikajúci hudobný skladateľ i latinčinár.

Bystrík Muránsky sa zaujímal aj o históriu kostola, obce i hradu Muráň. Niektoré historické články publikoval, ale viaceré zostali v rukopise, ako napríklad Pamätný spis o Jánovi Šarlošovi (1876 – 1919), muránskom farárovi, ktorý bol ako 43-ročný zastrelený maďarskými boľševikmi v roku 1919.

Don Macák ho mal v úcte ako mučeníka, preto si želal byť pochovaný vedľa neho.

LÁSKA K LITURGII

Ako oduševnený liturgista po sebe zanechal nielen liturgické spevy, ale aj lásku k liturgii. V Muráni mal početný spevácky zbor, intenzívne sa venoval miništrantom.

Aktívne sa podieľal na zavádzaní pokoncilových zmien, farníkom, vrátane miništrantov, vysvetľoval význam koncilu a jeho nariadení, prekladal bohoslužobné texty do slovenčiny.

V rukopise sa zachoval jeho návrh prekladu Rímskeho misála; zostavil aj príručku Pohrebných obradov a spevov. Tie sa svojím dôrazom na kresťanskú nádej zapáčili aj evanjelikom z muránskej doliny.

CESTY DO RÍMA

Po boku Róberta Pobožného (1913 – 1972) bol priamo v centre diania. Keď rožňavský biskup dostal v roku 1963 povolenie zúčastniť sa na zasadnutiach Druhého vatikánskeho koncilu, za sprievodcu a tlmočníka si vybral Antona Macáka, keďže v Ríme študoval a vynikajúco ovládal nielen latinčinu.

 Ich cesty do Ríma pokračovali aj v rokoch 1965 – 1969, keď bol biskup Pobožný predsedom Slovenskej liturgickej komisie. Z tohto obdobia sa zachovala početná dokumentácia, napríklad z roku 1968 fotografia zo súkromnej audiencie u pápeža Pavla VI.

V zápiskoch dona Ernesta Macáka (1920 – 2016) je k roku 1969 poznámka, že „v januári prišiel diplomaticky ako sekretár biskupa Pobožného do Ríma strýko Anton Macák a v kufri priniesol Ernestovi väčšinu jeho rukopisov z Vištuku“.

Don Macák využíval svoje kontakty aj na podporu svojej farnosti. V roku 1957 sa pustil do opravy vojnou zničeného kostola.

Práce sa zavŕšili výmenou strechy v roku 1968, keď sa konala posviacka obnoveného chrámu biskupom Pobožným. V roku 1969 dostal don Anton dar od pápeža Pavla VI. v podobe liturgických predmetov a odevov.

Anton Macák s miništrantmi. Snímka: súkromný archív rodiny Kochjarovej

ODKAZ ANTONA MACÁKA

Pamiatka na pána farára Macáka je v Muráni stále živá.

Svedčia o tom osobné svedectvá jeho pamätníkov, udelenie čestného občianstva obce Muráň in memoriam v roku 2001, ktoré prevzal don Ernest Macák, pamätná tabuľa na budove starej fary, dnešnom múzeu, ale aj pripomienka 50. výročia jeho úmrtia v Kostole sv. Juraja s následným otvorením stálej expozície v múzeu.

Muránčania, ktorí mali šťastie poznať ho, si uvedomujú nadčasovú aktuálnosť jeho odkazu. Z tohto popudu vzniklo aj občianske združenie Pamätníci Antona Macáka, ktorého cieľom je v jeho duchu pestovať lásku k prírode a kultúre, rozširovať duchovný obzor cez vzťah k hudbe, liturgii, umeniu, literatúre, histórii.

Bystrík Muránsky je ako osobnosť veľkou výzvou, preto nestačí len spomínať, hoc s úctou a vďakou, treba – ako on – podnikať konkrétne kroky pre všestranný rozvoj obce a najmä mladej generácie, aby nadobudla hrdosť na svoj rodný kraj a chuť zostať v ňom žiť.