Traja pastierikovia z Fatimy

Sedemročná Hyacinta, deväťročný František a o rok staršia Lucia. Tri deti, ktoré si v roku 1917 vytrpeli urážky, zosmiešňovanie i obety, aby cez ne Panna Mária odovzdala svetu veľké posolstvá. Dve z nich sú už sväté, sestra Lucia čaká na blahorečenie.
Anna Stankayová 13.10.2022
Traja pastierikovia z Fatimy

Portugalským deťom Hyacinte Martovej (vľavo), Lucii Santosovej (v strede) a Františkovi Martovi (vpravo) sa od 13. mája do 13. októbra 1917 zjavovala v údolí Cova da Iria neďaleko Fatimy Panna Mária. Snímka: profimedia.sk

Jednoduché portugalské deti. Pastierikovia, ktorí nevedeli čítať ani písať. A predsa mal s nimi Boh veľký plán.

HYACINTA MARTOVÁ

Najmladšou z trojice detí bola Hyacinta. Narodila sa v marci 1910 a počas zjavení všetko počula aj videla, no s anjelom ani Pannou Máriou nehovorila. Všetky obety a modlitby prinášala za druhých.

Za obrátenie hriešnikov a ako zadosťučinenie za urážky Nepoškvrneného Srdca Panny Márie. Rok po zjaveniach ochorela aj spolu s bratom Františkom. Stali sa obeťami španielskej chrípky.

Hyacintu viackrát previezli do nemocnice s hnisavým zápalom pohrudnice, trpela veľkými bolesťami. Zomrela 20. februára 1920. Pápež Ján Pavol II. ju spolu s jej bratom Františkom v roku 2000 blahorečil. Za svätých ich vyhlásil pápež František v roku 2017.

Veriaci pred fatimskou Bazilikou Panny Márie Ružencovej. Niektorí sa do chrámu presúvajú aj na kolenách. Modli

FRANTIŠEK MARTO

Na svet prišiel v júni 1908. Videl anjela i Pannu Máriu, no nepočul ich. Jeho poslaním bolo utešovať Boha. „Bol som rád, keď som videl anjela, ale omnoho radšej som videl našu Pani. Ale najradšej som videl nášho Pána vo svetle z našej Pani, ktoré prenikalo naše srdcia.“

Aj počas ťažkej choroby bol veselý a pokojný. „Trpím, aby som oslávil Ježiša Krista, ktorý sa z lásky obetoval za nás a čoskoro ma vezme k sebe do neba.“ Vzal ho 4. apríla 1919.

Dnešná Kaplnka zjavení stojí na mieste, kde sa 13. mája 1917 zjavila trom deťom Panna Mária. Okolo poludnia uvideli jasné svetlo a nad dubom krásnu žiariacu Pani s ružencom v rukách. Vyzvala ich na dennú modlitbu ruženca a pozvala ich, aby sa na toto miesto vracali vždy 13. deň v mesiaci počas ďalších piatich mesiacov. Snímka: Andrea Predajňová

LUCIA SANTOSOVÁ

Najstaršou z pastierikov bola ich sesternica Lucia. Narodila sa v marci 1907. Ako jediná z nich sa s Pannou Máriou aj rozprávala. Rodina ňou po zjaveniach pohŕdala a pokladali ju za klamárku. No Ježiš si ju vybral, aby svetu odovzdávala posolstvá o Márii, hlavne o jej Nepoškvrnenom Srdci.

Keď jej Panna Mária povedala, že onedlho vezme k sebe Hyacintu aj Františka a ona zostane sama, zosmutnela, no Mária ju povzbudila: „Moje Nepoškvrnené Srdce bude tvojím útočiskom a cestou, ktorá ťa povedie k Bohu.“

Neskôr vstúpila do kláštora, kde zažila viaceré zjavenia Panny Márie aj s Dieťaťom Ježišom. Hovorila o zasvätení Ruska jej Nepoškvrnenému Srdcu aj o praktizovaní pobožností počas prvých sobôt v mesiaci. Do Fatimy sa vrátila viackrát, najmä počas pápežských pútí či blahorečenia jej bratranca a sesternice.

Sestra Lucia zomrela vo februári 2005 v karmelitánskom kláštore Santa Teresa v Coimbre, kde žila od roku 1948. Tri roky po smrti sa začal proces jej blahorečenia, v roku 2017 dostala titul Božia služobnica.

Sesternice Hyacinta Martová (vľavo) a Lucia Santosová (vpravo) nezostali po zjaveniach dlho spolu. Hyacinta zomrela v roku 1920, Panna Mária jej dopredu avizovala deň i hodinu smrti. Lucia zo všetkých vizionárov žila najdlhšie. Zomrela v roku 2005 vo veku 97 rokov. Panna Mária jej povedala, že si ju na svete nechá dlhšie: „Ježiš si želá použiť si ťa ako nástroj, aby ma poznali a milovali. Chce zaviesť vo svete úctu k môjmu Nepoškvrnenému Srdcu. Tomu, kto ju prijme, sľubujem spásu, tieto duše budú Bohom milované ako kvety, ktorými sa zdobí Boží trón.“ Snímka: wikimedia commons/voľné dielo

Zachrániť čo najviac duší

Akokoľvek ľudia naliehali na pastierikov, aby povedali, čo sa stalo, nevymámili z nich jediné slovo. Len ich poblednuté tváre prezrádzali, že sa udialo niečo veľmi vážne. Deťmi, hlavne Hyacintou, to nevýslovne otriaslo. Často sa zastavovala a premýšľala. Keď sa jej ľudia pýtali, na čo myslí, odpovedala: „Na peklo! Ide tam toľko ľudí!“ „Videnie pekla napĺňalo Hyacintu takou hrôzou, že všetky skutky kajúcnosti a sebazaprenia sa jej zdali ničím, len aby mohla zachrániť niekoľko duší pred peklom.“ Inokedy prejavovala hlboký súcit so zavrhnutými a pýtala sa, či peklo ozaj ani po mnohých rokoch neskončí. Lucia, vďaka domácemu katechizmu dobre poučená o pravdách viery, objasňovala jej pochybnosti.

MANUEL FERNANDO SILVA: FATIMSKÉ TAJOMSTVO, SSV, TRNAVA 2018, S. 222