Uzdravenie v Ráchelinej vinici

Americká psychologička a psychoterapeutka Theresa Karminski Burke takmer pred štyridsiatimi rokmi vypracovala program zameraný na rozpoznanie, vyjadrenie a uzdravenie deštruktívnych emócií spojených so skúsenosťou potratu. Ráchelina vinica dodnes pomáha ženám na celom svete s bolestivou skúsenosťou potratu.

„Smrť dieťaťa pred narodením je strata a trauma. Zasahuje psychiku človeka, jeho fyzické zdravie, vzťahy aj duchovný život. Priesečníkom týchto dimenzií sú často potláčané negatívne emócie,“ konkretizuje Dušan Škurla, koordinátor Apoštolátu ochrany života v Košickej arcidiecéze a jeden z kňazov v tíme duchovnej obnovy Ráchelina vinica.

BIBLICKÝ PRÍBEH

„Ráchel bola manželka patriarchu Jakuba. Bola to ťažko skúšaná žena. Oklamal ju vlastný otec, keď porušil dohodu a namiesto nej podstrčil Jakubovi staršiu sestru Liu. Dlho nemohla počať dieťa a veľmi tým trpela,“ začína rozprávať otec Dušan.

„Prvé dieťa Jozef jej prinieslo veľkú útechu, no neskôr sa ho vlastní bratia snažili úkladne zlikvidovať. Ráchel zomrela pri pôrode druhého dieťaťa Benjamína neďaleko Betlehema. Vyvolený národ povstal z Ráchelinho materského utrpenia.“

Židia veria, že Ráchel stále žije, trpí so svojimi deťmi a očakáva útechu od Boha. „Uctievajú ju ako matku národa. Ráchel je starozákonným predobrazom trpiacej, ale pevne veriacej Márie, Matky mŕtveho i zmŕtvychvstalého Syna a Matky Cirkvi. Ráchel je symbolom života, ktorý prekvapujúco vyrastá z veľkého utrpenia.“

Symbol vinice je taktiež biblický. „Vinica je miesto celoročného odriekania, kým vinič zarodí hrozno. Nasleduje námaha spojená s lisovaním hrozna a proces kvasenia a čistenia, kým sa získa kvalitné víno. Vinica teda poukazuje na ťažkú prácu, prerod a znovuzrodenie.“

Taká je podľa Dušana Škurlu aj cesta účastníkov Ráchelinej vinice – „cez námahu z tmy do nového svetla, cez tlak lisu ku kvalitnému vínu“.

RÁCHELINA VINICA

Služba v Ráchelinej vinici je postavená na prítomnosti a pomoci ľudí zo širšieho spektra. Slovenský tím tvorí dvanásť členov. Na každú Ráchelinu vinicu nastupuje tímová zostava v počte šesť-sedem osôb. Na čele stojí moderátor.

Nesmie chýbať kňaz a psychoterapeut alebo psychológ. Každý člen tímu musí zvládnuť určitý okruh komunikačných a technických zručností.

„Je pre nás dôležité, aby sme boli aj ľudsky zohratí. Do širšieho tímu patrí duchovná služba na diaľku – ľudia, ktorí sa modlia za účastníkov i za tím pred aj počas Ráchelinej vinice,“ približuje Dušan Škurla a zdôrazňuje dôležitosť duchovného rozmeru programu.

„Kresťanská spiritualita je dušou Ráchelinej vinice. Spočíva v načúvaní Božiemu slovu v Biblii, zvlášť v evanjeliách. Božie slovo je vynikajúci sprievodca do hlbín našej ubolenej duše. Pomáha prekonať strach z priblíženia k našim negatívnym, potlačeným emóciám. Boh je hlavný uzdravovateľ. Členovia tímu sú len asistenti.“

PRIJATIE A DÔVERA

Všeobecne sa uznáva, že žena sa síce rozhoduje a podstupuje potrat, ale zvyčajne nenesie najväčšiu vinu. „Väčších vinníkov treba hľadať v jej najbližšom okolí. Muž, lekár, príbuzní, známi, médiá, politici. Dlhodobo stvárňovaná potratová kultúra, zle nastavený alebo chýbajúci systém pomoci, naša ľahostajnosť...“ vymenúva otec Dušan Škurla.

Najdôležitejšie pri kontakte so ženou či blízkymi, ktorí majú za sebou túto ťaživú skúsenosť, je vytvoriť atmosféru priateľstva, prijatia a dôvery. „Teda akési podhubie, aby daná osoba dokázala vykročiť z izolácie a mlčania o bolestnej minulosti. Cesta uzdravenia nevedie cez mlčanie, ale cez otvorenie.“

BOH VEDIE K NOVEJ NÁDEJI

Do duchovno-terapeutického programu Ráchelina vinica sa zapája aj psychologička Zuzana Straková. Ako vníma svoje poslanie? „Každá služba je o dávaní zo seba. Slúžiť pre mňa znamená nežiť len pre seba, lebo taký život za veľa nestojí. Kto dostal, mal by aj podať ďalej.“

Zuzanina služba spočíva v oblasti individuálnej psychologickej práce s konkrétnou ženou aj so skupinou účastníkov.

„Ráchelina vinica je pre ženy miesto, kde sa cítia prijaté, kde často prvýkrát do hĺbky hovoria o svojej bolestnej skúsenosti. Prežívajú úľavu a sú vďačné, že ich nikto neodsudzuje, že sú hodné lásky. Tak postupne môže prísť aj uzdravenie.“

Počas svojej služby a poradenstva pre ženy po potrate si Zuzana vypočula stovky životných príbehov. Utvrdilo ju to v tom, že všetci sme na ceste rastu.

„Život každého človeka je hlavne o vzťahoch a tie vedia byť riadne zamotané. V oblasti vzťahov máme veľa zranení, ale dobré vzťahy sú, naopak, zdrojom nášho uzdravenia. Či už je to vzťah s Bohom, alebo s ľuďmi. Rovnako to platí pre ženy po potratoch.“

Prítomnosť kresťanskej viery vníma vo svojej práci ako podstatnú. „Aj keď ide o náročné životné situácie a často počúvam o zúfalstve, beznádeji, prázdnote, o to viac vnímam, že aj v týchto tmavých miestach nášho života pôsobí Boh a vedie nás k novej nádeji. Aj v tej najnezmyselnejšej životnej situácii môžeme objaviť nový zmysel,“ tvrdí psychologička Zuzana Straková.

Slovenský tím Ráchelinej vinice ponúka ženám po potrate duchovnú a terapeutickú pomoc. Snímka: archív –DŠ–

PREPRACOVANÝ PROGRAM

Patricia Dobríková je klinická psychologička a psychoterapeutka. Pri zavádzaní programu Ráchelina vinica na Slovensku začala pôsobiť ako jeho terapeutka. Spočiatku vraj bola voči tvrdeniam, že po troch dňoch má tento program na účastníkov taký efekt ako štvrťročná psychoterapia, veľmi skeptická.

„Teraz, po desiatich rokoch, ktoré som v programe strávila, môžem túto informáciu iba potvrdiť. Je naozaj vynikajúco prepracovaný a okrem psychologických poznatkov a intervencií do celkového uzdravenia po potrate veľmi efektívne zahŕňa aj duchovnú dimenziu človeka,“ objasňuje Patricia Dobríková.

Prezradila nám aj to, ako sa jej pohľad na svet i človeka, zvlášť na miesto a postavenie ženy v spoločnosti, potom, čo sa zapojila do tejto služby, zmenil.

„Ešte viac som si začala uvedomovať, že žena počas tehotenstva naozaj potrebuje od svojich najbližších i od spoločnosti veľkú podporu, pretože je oveľa zraniteľnejšia.“

ODPUSTENIE NA PRVOM MIESTE

Najdôležitejšie pri procese uzdravenia hlbokej rany po umelom potrate je, aby žena dokázala odpustiť sama sebe, podčiarkuje ďalej Patricia Dobríková.

„Neodpustenie je jedno z najťažších bremien, ktoré žena nesie. Tiež potrebuje odpustiť ľuďom z najbližšieho okolia, ktorí ju v myšlienke ísť na potrat podporovali, prípadne aj tým, ktorí ju nezastavili. Viaceré ženy nám povedali, že keby im partner alebo aj ktokoľvek iný na sále pred potratom povedal, že ho nemajú podstúpiť, že je aj iná možnosť, tak by z nemocnice odišli.“

Ak už aj došlo k vedomému ukončeniu tehotenstva, „nesmieme ženu odsudzovať, aj keď nepovažujeme jej skutok za správny. Ešte oveľa náročnejšie to má vtedy, ak chce svoju skúsenosť utajiť. Okolie nevie, že prežíva veľkú záťaž, že práve teraz potrebuje veľa podpory a porozumenia“.

EMPATIA A ÚČASŤ NAJBLIŽŠÍCH

Ako je to po spontánnom potrate? „Žena prežíva smútok, trúchli za svojím dieťatkom. Počas tohto obdobia by takisto mala cítiť empatiu najbližších, aby sa s tým o niečo ľahšie vyrovnala. Vo vyrovnávaní s ťažkou realitou jej pomáha aj pohreb dieťatka. Som veľmi rada, že na Slovensku je to už umožnené,“ hovorí psychoterapeutka.

Najbližší teda môžu byť nápomocní vcítením sa do náročnej situácie ženy. „Hlavne sa netreba báť spýtať sa, ako sa takáto žena cíti, či o tom chce hovoriť, prípadne v čom potrebuje pomôcť alebo poradiť. Treba sa však zároveň vyvarovať zľahčovaniu situácie v tom zmysle, že ešte bude mať iné deti a podobne.“

KĽÚČOVÁ ÚLOHA VIERY

Počas rokov organizovania Ráchelinej vinice došlo k mnohým vnútorným uzdraveniam. Dušan Škurla k tomu poznamenáva: „Uzdravenie z traumy potratu zvyčajne prebieha pozvoľna, vo fázach. Nedá sa povedať, že program automaticky zabezpečí úplné vnútorné uzdravenie. Skôr je to tak, že pomôže účastníkovi spoznať osvedčenú cestu uzdravenia a odvážne, veľmi konkrétne a s oporou spoločenstva na túto cestu nastúpiť. No sú aj prípady, keď Boh zasiahne mimoriadne a účastník je v jednej chvíli obdarený úplným uzdravením a naplnený radosťou z daru spásy.“

Pri procese uzdravenia má dôležité miesto viera v Boha, čo potvrdzuje aj kňaz z programu.

„Je kľúčová a sama osebe uzdravujúca. Ježiš na viacerých miestach evanjelia hovorí chorému, že ho uzdravila viera. Uvediem príklad: Ak nazeráme na potrat len biologicky, tak konštatujeme, že zomrelo dieťa. Ale ak naň nazeráme s vierou, povieme, že dieťa síce zomrelo, ale má od Boha nesmrteľnú dušu. Žije v Bohu, môžeme s ním komunikovať a raz ho aj stretnúť. To je celkom iná perspektíva!“