V tichosti rastú kvety aj duša človeka

Kňazské a rehoľné povolanie Miroslava Kulicha malo pevný základ vo výchove. „Vyrastal som v kresťanskej rodine, kde som mal veľmi dobré zázemie. Mama zahŕňala moje dve staršie sestry a mňa veľkou láskou a veľa nás naučila. Dodnes z toho čerpám.“

Po období puberty začal aktívnejšie navštevovať zbor v dolnokubínskej farnosti a pravidelne miništrovať. „Hoci bola totalita, ľudia, ktorí chodili v Dolnom Kubíne do kostola, tam vytvárali fantastické prostredie a atmosféru. Našiel som si medzi nimi veľa priateľov.“

STÁLE JE SVETLO

Najväčší zlom v jeho živote nastal v Hnutí Svetlo – Život. Veľmi mu pomohlo, aby viac spoznal Boha a išiel do hĺbky. „Neskôr sa to prejavilo v mojom duchovnom povolaní.“

Hoci ako hovorí, rozmýšľal aj o manželstve. „Mal som jeden veľmi pekný vzťah, ale rozišli sme sa, a tak som sa pýtal sám seba, ako a čo ďalej.“ Cesta do rehole začala naberať reálne kontúry, keď mal 26 rokov.

„Vtedy sa to vo mne lámalo, ale nebolo to zo dňa na deň. Pracoval som v jednej dolnokubínskej firme, ktorej šéfoval môj dobrý priateľ Peter. Bol to veľkoobchod s batériami a žiarovkami. Mal som sa dobre ako človek, ale stále mi čosi chýbalo. Ustavične ma to viac ťahalo k službe.“

V tom čase ho veľmi intenzívne oslovila spiritualita svätého Františka z Assisi a Matky Terezy. „Boli pre mňa veľkou inšpiráciou v bezhraničnej službe chudobným.“ Aj medzi prácou v  elektroobchode a službou v kapucínskej reholi vidí prepojenie.

„Stále je tam svetlo,“ hovorí a usmieva sa, že „služba prináša Božie svetlo a silu Božej moci.“ V Hnutí Svetlo – Život spoznal veľa rehoľných aj diecéznych kňazov. Vďaka nim pochopil, aký je rozdiel medzi rehoľným prostredím a diecéznym kňazstvom.

„Zvíťazilo u mňa spoločenstvo, teda rehoľa.“ Keďže mal vždy v srdci misie, najprv rozmýšľal, že pôjde k verbistom. „Ale v roku 1996 sa niečo vo mne zmenilo a povedal som si, že ešte musím počkať.“ Potom si ho už nadobro získal svätý František.

ONI SÚ FANTASTICKÍ

„Syn môjho dolnokubínskeho zamestnávateľa študoval v Bratislave a s úsmevom mi odporúčal, aby som išiel ku kapucínom. Povedal: Oni sú fantastickí, aj mne ako študentovi dajú občas najesť (smiech). Vtedy som už niektorých bratov kapucínov osobne poznal: Jozefa Konca, Leopolda Nemčeka. Začal som aktívne komunikovať s kapucínmi a v roku 1998 som k nim vstúpil.“

Prvé sľuby mal v roku 1999 a o tri roky zložil aj slávnostné. Za kňaza bol vysvätený v roku 2006. Život v kapucínskom bratskom spoločenstve si dnes nevie vynachváliť.

„Mám dve rodné sestry, ktoré sú úžasné, a vďaka tomu, že som kapucín, mám aj desaťtisíce bratov po celom svete. Je skvelé, že môžeme žiť v spoločenstve, lebo sa navzájom okresávame a to nás drží pri zemi.“

A duchovne držia aj tisíce veriacich. Na Slovensku i na Islande, kde majú misiu. Brat Miroslav hovorí, že otvoriť sa pre misijnú činnosť aj mimo našej krajiny je veľmi dôležité a aktuálne.

Zároveň však zdôrazňuje, že i na Slovensku potrebujeme misie. „Keby by sme zrátali, koľko svätých omší sa slávi v nedeľu v Bratislave a koľko spovedných hodín kňazi odslúžia, boli by sme veľmi prekvapení, aké misie a evanjelizácia sa tu dejú.“

Bratislavský kapucínsky kostol je dlhé desaťročia plný až na prasknutie. Okrem „stálej klientely“ prichádzajú ďalšie generácie mladých ľudí.

„Podľa mňa to súvisí s tým, že sme synovia svätého Františka, veľmi biedni, vetchí a až príliš ľudskí. Také chudiatka (úsmev). Ale veľa ľudí, ktorí v Bratislave študujú alebo pracujú, hovorí, že sa tu cítia ako vo svojej farnosti. A to je super. My bratia na tom nemáme zásluhu, my sme len k dispozícii. To Pán Boh si priťahuje, koho chce.“

Spiritualita Matky Terezy oslovuje Miroslava Kulicha predovšetkým rozmerom odovzdanosti Bohu a služby núdznym. Veľmi symbolicky si 5. septembra prevzal Cenu svätej Matky Terezy, ktorú mu udelila Sociálna subkomisia Teologickej komisie KBS. Snímka: Erika Litváková

CENA SVÄTEJ MATKY TEREZY

Za dielo Doma u Kapucínov, n. o., si Miroslav Kulich prevzal 5. septembra Cenu svätej Matky Terezy. Aby mohli adekvátne pomáhať, najprv sa museli naučiť, ako túto službu robiť dobre.

„Začali sme s potravinovými balíkmi, no zistili sme, že ľudia potrebujú aj odbornú pomoc v otázkach finančnej gramotnosti, oddlženia, sociálnych dávok, ale aj motiváciu riešiť svoju situáciu. Momentálne máme troch sociálnych pracovníkov a okolo tridsať dobrovoľníkov, všetci odvádzajú skvelú službu.“

Väčšina dobrovoľníkov pracuje vo sfére potravinovej pomoci v projekte Stolček, prestri sa! Slúžia ako skladníci, baliči a rozvážači balíkov trvanlivých potravín. Komunikujú aj so školami a škôlkami, kde organizujú zbierky, ktoré „majú nádherný efekt – už malé deti sa vzdelávajú v delení sa o dobrá, ktoré dostávajú“.

Dielo Doma u Kapucínov je konkrétne a adresné. „Máme evidovaných všetkých prijímateľov našej pomoci. Sme si vedomí, že nie každému dokážeme pomôcť tak, ako by si predstavoval.

Ale už to, že odbornou pomocou pomôžeme niekomu zbaviť sa dlhov, alebo potravinovými balíkmi vyriešiť krízovú situáciu v rodine, je veľká vec.“

Podpora obvykle trvá pol roka, ale dá sa dohodnúť aj na inom období. No nie v prípade ľudí, ktorí skúšajú systém pomoci zneužiť. Podpora dobrého diela prichádza z rôznych strán.

„Pri sakristii v bratislavskom kostole kapucínov je debnička, do ktorej možno doniesť trvanlivé potraviny. Niektorí ľudia nám objednajú konkrétne potraviny cez obchodný reťazec. Ozývajú sa nám konkrétne firmy, že zorganizovali zbierku potravín a chceli by nám ju odovzdať. Alebo nás dobrí ľudia podporia finančným darom na účet našej neziskovej organizácie.“

MODLITBA A TICHO

Hoci brat Miroslav srší dobrou náladou, priznáva, že pomáhajúce profesie sú extrémne náročné na psychiku.

„Veľa ľudí o mne hovorí, že mám pohodovú povahu. Pre mňa je to Božia milosť a dar charakteru. Poviem si, toto ma nemôže naštvať! Obrátim list a idem ďalej. Mám rád slnko a teplo, vtedy sa hneď prepnem do lepšej nálady. Keď je daždivo a tma, som trošku smutnejší. Ale len chvíľu, lebo sa snažím myslieť na niečo pozitívne.“

Dôležité je zachovať si priestor modlitby, zvnútornenia, ticha. „Svätá Matka Tereza nás vyzýva pozrieť sa, ako sa v tichosti pohybuje slnko a mesiac, ako v tichosti rastú kvety. Aj človek potrebuje v tichosti zostúpiť do hĺbky svojej duše. Aby spoznal, kde je pravda. Aby vedel reagovať na to, čo je okolo neho. Aby si priznal chybu, dokázal sa zmieriť, ale aj nadchnúť pre nové veci. Bez Božej pomoci to nejde, ale musí to byť duchovne živené aj z našej strany.“

Kapucíni majú ruženec na habitoch, takže stačí vziať ho do rúk a modlitba je tu. „Ruženec je veľká sila. Škoda, že nie vždy ju dokážeme využiť vo svoj prospech. Niekedy sa modlím každý deň niekoľko ružencov, inokedy mám problém pomodliť sa desiatok.“

Práce aj služby je totiž veľa, takže sa namiesto modlitby núka výhovorka, že ak niečo neurobím ja, neurobí to ani nikto iný.

„To sú však len narcistické, egoistické predstavy. Bohu buď vďaka, že v našom spoločenstve si povieme: Kde si počas celého dňa, keď ťa nevidíme na modlitbe? Alebo za mnou príde brat a opýta sa, ako sa mám, čo ma trápi, a navrhne, aby sme sa na tento úmysel spolu pomodlili. Mnohí hovoria, že čas je luxus, ale my máme kľúče od toho, aby sme si tento luxus mohli dovoliť. Je to len o nás.“

Brat Miroslav nevie byť v modlitbe, ako hovorí, robotický. „Niekedy sa modlím len Zdravas’, Mária a nerátam, koľko sa ich pomodlím. K Panne Márii mám blízko aj preto, že som mal rád svoju mamu Alžbetu, ktorú vnímam ako fantastický príklad mariánskej ctiteľky v láske a v službe.“

JEŽIŠ V NAŠOM NÁRUČÍ

Tento rok slávime 800. výročie jasličiek, ktoré svätý František postavil v Grecciu. Kedy potrebuje brat Miroslav držať Boha v náručí ako Dieťa? „Držanie Dieťaťa Ježiša v náručí spočíva v tom, že Ježiš ponúka seba kvôli mne samému. Otázka je, či ho chcem prijať do svojho náručia, alebo sa len z diaľky pozerám.“

Každé Vianoce bratia kapucíni pozorujú, že deti by sa rady dotkli jasličiek v kostole. „A v tom to je. Ježiš prichádza a pozýva ma: Poď, dotkni sa ma, ži to, čo som žil ja. Nebuď ten, čo sa iba pozerá, čo celú atmosféru vníma len z diaľky... Myslím, že každý človek je vnímavý na dotyk, na hmatateľnosť. Ježiš sa nám geniálne priblížil, keď prišiel na svet a daroval sa nám ako Dieťa.“