Zakladatelia Únie sú na ceste k blahorečeniu

Robert Schuman a Alcide De Gasperi sa po druhej svetovej vojne podieľali na zjednotení Európy. Ich vízia vychádzala z kresťanského presvedčenia. Títo zakladatelia Európskej únie sú príkladom toho, že jednota náboženského a spoločensko-politického života je možná a dôležitá.

ROBERT SCHUMAN

Štátnik, právnik a francúzsky minister zahraničných vecí v rokoch 1948 až 1952. Narodil sa 29. júna 1886 v Luxembursku, ale ako nemecký občan. Po skončení prvej svetovej vojny a vrátení regiónu Alsasko-Lotrinsko Francúzsku sa stal Francúzom. Študoval ekonómiu, právo, politickú filozofiu, teológiu a štatistiku.

Do politiky sa aktívne zapojil po vojne, ako poslanec vo francúzskom parlamente za región Mosela. Počas druhej svetovej vojny pôsobil ako ministerský tajomník a zapájal sa do francúzskeho odboja. Zatkli ho a hrozila mu deportácia do koncentračného tábora.

Podarilo sa mu však utiecť a zapojil sa do bojov proti Nemcom vo Francúzsku. Po druhej svetovej vojne pôsobil v národnej politike ako minister financií. V roku 1947 ako premiér, v rokoch 1948 – 1952 ako minister zahraničných vecí. Neskôr v rokoch 1955 – 1956 sa vrátil na post ministra financií.

Robert Schuman pracoval na tom, aby medzinárodná spolupráca fungovala na základe pokojných vzájomných vzťahov. Snímka: wikimedia commons/voľné dielo, profimedia.sk

SCHUMANOVA DEKLARÁCIA

Autor projektu európskej integrácie Robert Schuman je známy ako vyjednávač hlavných zmlúv a iniciatív. Sú to zmluvy o Rade Európy, Marshallov plán či vstup do NATO, pri ktorých sa zameral najmä na spoluprácu so západnými spojencami a zjednotenie Európy.

Robert Schuman je autorom deklarácie, ktorá vytvorila podmienky na spoluprácu krajín Európy v oblasti hospodárstva. Nemecko sa z nej nevylúčilo. V prejave z 9. mája 1950 navrhol vytvoriť orgán, ktorý bude riadiť francúzsko-nemeckú produkciu uhlia a ocele.

Tak vzniklo Európske spoločenstvo pre uhlie a oceľ. Základná myšlienka spočívala v tom, že ak niekto nemá kontrolu nad výrobou uhlia a ocele, nie je schopný viesť vojnu.

OTEC EURÓPY

V tomto úsilí pokračoval a v roku 1957 vyhlásil: „Musíme vytvárať Európu nielen v záujme slobodných národov, ale aj preto, aby sa do nej mohli vrátiť národy z Východu, ktoré sa raz vyslobodia zo svojho súčasného poddanstva a budú nás žiadať o prijatie a morálnu podporu.“ O rok neskôr sa stal prvým predsedom Európskeho parlamentu.

Pri odchode z úradu mu pridelili titul „otec Európy“. Prácu zakladateľa vyzdvihol aj bruselský politológ Peter Ludlow: „Schuman bol čestný politik, ktorý sa snažil myslieť ďaleko dopredu a myslel aj na záujmy protivníka. V tom je jeho najväčšia zásluha.“ Zomrel 4. septembra 1963 vo Francúzsku.

PROCES BLAHOREČENIA

Robert Schuman sa netajil tým, že je kresťan. Žil sviatostne, vyhľadával pokoj a ticho kláštora na vnútorné zamyslenie. Vatikán otvoril proces jeho blahorečenia v roku 2004. Cirkev mu priznala hrdinský stupeň čností. Podmienkou blahorečenia v jeho prípade ešte zostáva Cirkvou potvrdený zázrak.

ALCIDE DE GASPERI

Narodil sa 3. apríla 1881 v Pieve Tesino, v oblasti, ktorá patrila Rakúsko-Uhorsku. Študoval filológiu vo Viedni, keďže v tom čase žiadna talianska univerzita neposkytovala štúdium so štipendiom.

Počas štúdia sa zapojil do katolíckeho študentského hnutia. Po štúdiách sa vrátil do Talianska a začal sa aktívne zapájať do politiky prostredníctvom novín Unione Politica Popolare del Trentino.

Alcide De Gasperi získal v roku 1952 Cenu Karola Veľkého Karlspreis za prínos európskej myšlienky a európskeho mieru. Snímka: wikimedia commons/voľné dielo, profimedia.sk

VATIKÁNSKY KNIHOVNÍK

V roku 1911 ho zvolili do rakúskej snemovne ako zástupcu Tridentska. Počas prvej svetovej vojny bol politicky neutrálny a spolu s Vatikánom bol za ukončenie vojny. V roku 1919 spoluzakladal Taliansku ľudovú stranu, ktorú neskôr zakázali a rozpustili, De Gasperiho v roku 1927 odsúdili na štyri roky väzenia.

Po vyše roku ho prepustili a na niekoľko rokov sa zamestnal ako knihovník vo Vatikáne. Zomrel 19. augusta 1954 v Taliansku. Je pochovaný v Basilica di San Lorenzo fuori le Mura v Ríme. Proces jeho blahorečenia otvorili v roku 1993.

POLITICKÉ ÚSPECHY

Alcide De Gasperi v roku 1943 tajne založil Kresťanskodemokratickú stranu a po páde režimu bol jej predsedom. Zároveň sa stal rekordérom v histórii talianskej demokracie. Pozíciu premiéra zastával až osem volebných období.

V rokoch 1945 – 1953 v pozícii predsedu vlády a ministra zahraničných vecí formoval domácu a zahraničnú politiku povojnového Talianska. Počas jeho éry sa veľa zmenilo. Z Talianska sa stala ústavná republika, posilnila sa demokracia. Podporil založenie Rady Európy, Marshallov plán a vstup do NATO.

Pri preberaní Charlemagnovej ceny za prínos k európskej integrácii vyslovil myšlienku, že „budúcnosť sa nedá vybudovať na sile ani na túžbe dobýjať, ale na trpezlivom uplatňovaní demokratických metód, konštruktívnom duchu dohôd a dodržiavaní slobôd“.

Alcide De Gasperi podporoval vytvorenie Európskeho hospodárskeho spoločenstva, aj keď sa jeho oficiálneho založenia nedožil. Jeho prínos sa odzrkadlil pri podpisovaní Rímskych zmlúv z roku 1957.