Živý svedok Ježišovho milosrdenstva

Helena Kowalská, rehoľná sestra a mystička, pochádzala z obce Glogowiec v Poľsku. Narodila sa 25. augusta 1905 Stanislawovi a Marianne Kowalským. Pochádzala z desiatich detí, z ktorých vynikala najviac, hoci do školy chodila len tri roky. Odmalička však bola výnimočné, vzorné a poslušné dievča.

V obci ju chválili ako vzorné, pokorné a nevinné dieťa. „Skromná a tichá, ochotná robiť akúkoľvek prácu a pomáhať všetkým, zároveň veselá a vždy s úsmevom,“ chválila ju aj jej matka.

POVOLANIE DO REHOLE

V siedmich rokoch pocítila budúca sestra Faustína volanie Božej lásky. „Bola som na vešperách a Pán Ježiš bol vystavený v monštrancii. Vtedy mi po prvý raz bola udelená Božia láska, naplnila moje malé srdce a Pán mi dal pochopiť Božie veci,“ napísala v Denníčku.

Chcela vstúpiť do kláštora, ale jej rodičia boli proti. Keď v roku 1924 odišla do Varšavy, začala si hľadať miesto v kláštore. Ale keďže bola z chudobných pomerov, predstavená jej navrhla, aby si zarobila na veno.

A tak začala pracovať ako výpomoc v domácnostiach. O rok nato, 1. augusta 1925, vstúpila do Kongregácie sestier Matky Božieho milosrdenstva vo Varšave.

ŽIŤ PRE INÝCH

Svätá Faustína Kowalská prežila vo svojom živote mnoho rôznych Božích navštívení a mimoriadnych udalostí. Či išlo o zjavenia, bilokácie alebo čítanie v ľudských dušiach. Popritom všetkom ju Boh na pozemskej púti poveril výnimočnou a zároveň náročnou úlohou.

Žiť pre iných, šíriť vieru a úctu k Božiemu milosrdenstvu. Ako to už u svätých často býva, ani sestru Faustínu Boh popri všetkých daroch neušetril od fyzického utrpenia, najmä posledné roky života ju trápila tuberkulóza. Vo všetkých trápeniach však bola vždy trpezlivá a aj posilňovaná sviatostným životom.

Dnes jej preto môžeme byť vďační za rozšírenie úcty k Božiemu milosrdenstvu, za sviatok Božieho milosrdenstva, za obraz Božieho milosrdenstva a aj za jej Denníček.

„Túžim sa celá premeniť na tvoje milosrdenstvo a byť živým príkladom teba, ó, Pane. Nech táto najväčšia Božia vlastnosť, jeho nepochopiteľné milosrdenstvo, prejde cez moje srdce a dušu na mojich blížnych,“ napísala v ňom.

JEŽIŠU, DÔVERUJEM TI

Keď bola svätá Faustína v kláštore v Plocku, zjavil sa jej Pán Ježiš v bielom rúchu a povedal: „Namaľuj obraz podľa toho, ako ma teraz vidíš, s nápisom: Ježišu, dôverujem ti. Túžim, aby bol tento obraz uctievaný najprv vo vašej kaplnke a potom aj na celom svete.“

V novembri 1932 šla Faustína do Varšavy, aby sa pripravila na zloženie doživotných sľubov. Koncom apríla 1933 ich aj zložila a o mesiac ju poslali do Vilniusu, kde sa stretla s duchovným otcom Michalom Sopočkom. Ten jej pomáhal pri splnení Ježišovho želania namaľovať obraz.

Keďže poznal maliara Eugeniusza Kazimirowského, dohodli sa, že sestra Faustína bude k nemu dvakrát do týždňa chodiť a on namaľuje obraz podľa jej inštrukcií. V júni 1934 obraz dokončili.

Keď Faustína nebola spokojná a posťažovala sa Ježišovi, on jej odpovedal: „Veľkosť tohto obrazu nespočíva v kráse farby ani štetca, ale v mojej milosti,“ zaznamenala si v Denníčku.

Aby sa splnilo prianie Pána Ježiša, obraz bol na verejné uctievanie vystavený vo Svätyni Matky Božej Ostrobramskej vo Vilniuse po tri dni Veľkého týždňa. Deň vystavenia sa stal sviatkom Božieho milosrdenstva.

Počas kázne Faustína uvidela Ježiša, ktorý jej povedal: „Ty si svedkom môjho milosrdenstva. Naveky budeš stáť pred mojím trónom ako živý svedok môjho milosrdenstva.“

33 ROKOV MEDZI NAMI

V roku 1936 po diagnostikovaní tuberkulózy podstúpila sestra Faustína liečenie v sanatóriu v krakovských Mestských kúpeľoch. Po niekoľkých mesiacoch sa jej stav zlepšil a vrátila sa do kláštora.

Zdravie sa jej však už nikdy plne nenavrátilo, až napokon 5. októbra 1938 ako 33-ročná zomrela v krakovskom kláštore Łagiewniki. Pápež Ján Pavol II. blahorečil Faustínu 18. apríla 1993 a 30. apríla 2000 ju pripočítal k zástupu svätých.