Zmysel života našla v Bohu a deťoch

Zmysel života našla rodáčka zo Sobraniec v Bohu a svojej rodine. Im obetuje všetok svoj čas a  energiu. Vyštudovaná konzervatoristka je obdivuhodná žena. Mamou sa stala ako dvadsaťjedenročná. Piati synovia Tomáš (23), Martin (16), Jakub (15), Šimon (13), Dávid (9) a štyri dcéry Klaudia (20), Laura (19), Ester (11) a najmladšia Tamara (7) prišli na svet z veľkej lásky.

Skromná a  usmiata mama na plný úväzok hovorí, že hoci s deťmi vo svojom živote počítala, netušila, že ich bude toľko. So životom medzi viacerými členmi, keďže mala piatich súrodencov, mala bezprostrednú skúsenosť. Prijať viac detí a mať okolo seba veľkú rodinu tak nebolo pre ňu cudzie.

BOHA VOLÁ OCKO

Vieru v Boha dostala do vienka, keď ju rodičia dali pokrstiť. Rovnako prijala sviatosť prvého svätého prijímania a birmovku. Bližšie spojenie s Bohom a hlbší vzťah s ním nadobudla počas stredoškolského štúdia na žilinskom konzervatóriu. Nádejná hudobníčka sa spoznala s mladými ľuďmi, ktorí ju pozvali do kresťanského spoločenstva. „Začala som spoznávať, kto je skutočný Boh, a zmenila som naňho svoj dovtedajší pohľad,“ hovorí.

Odvtedy je to pre ňu skutočný a milujúci priateľ a Ocko. A tak ho aj volá. Rovnako si toto oslovenie osvojili aj deti. Pána začala pozorne počúvať a otvorila mu celé srdce. Viera je jej každodennou posilou, svetlom v každodenných búrkach a povinnostiach.

RODINA PRED KARIÉROU

Pri spoznávaní životného povolania si chvíľami nebola istá, či ju Boh volá do kláštora či do manželstva. Odpoveď prišla, keď sa spoznala s budúcim manželom Milošom, ktorý bol tiež členom spoločenstva u kapucínov. Po bezmála dvoch rokoch chodenia sa vzali a natrvalo usadili v meste pod Dubňom. Bolo to hneď po ukončení Luciinho štúdia. Chvíľu aj vyučovala hru na gitare, dokonca premýšľala aj o štúdiu na vysokej škole.

Myšlienky na ďalšie vzdelávanie čoskoro prerušil príchod prvého dieťaťa. Keď sa po svadbe dozvedela, že je v požehnanom stave, bolo rozhodnuté. Povedala si, že jej hodnota sa nemeria školou. Prednosť dostala rodina pred učiteľskou kariérou. Tá sa otočila na dlhé roky iným smerom.

Lucia tak svet hudby vymenila za detské plienky a povinnosti v domácnosti. Starostlivosť o deti a rodinu ju zamestnávala na plný úväzok. Tehotenstvo ju však neobmedzovalo, práve naopak. „Vychutnávala som si ho. Tešila som sa, že mám podiel na stvoriteľskom diele, fascinovalo ma, ako sa rodí nový život,“ konštatuje.

O počte detí Lucia nikdy nezapochybovala, hoci jej niektorí ľudia dávali najavo pochybnosti. „Ako som začala užšie kráčať s Pánom, bola som otvorená aj počtu detí. On je ten, ktorý dáva život. Ja som sa tešila, že som mohla byť jeho nádoba.“

NA HUDBU NEZABUDLA

Na hudbu však celkom nezabudla ani na materskej dovolenke. Sprevádza ju celým životom. Keď môže, hrá a spieva si len tak pre seba, svojim deťom či priateľom pri chválových stretnutiach. Gitara a klavír majú svoje miesto aj v jej v obývačke.

Dnes, keď sú deti odrastenejšie a niektoré už samostatné a dospelé, berie gitaru do rúk častejšie. „Často si zahráme a zaspievame v našej obývačke, kde sa stretávame ako rodina alebo priatelia v rámci cirkevného spoločenstva,“ hovorí.

ŤAŽKÁ SKÚŠKA

Po šťastných sedemnástich rokoch manželstva a materstva doľahla na Luciinu rodinu ťažká skúška. Manželovi lekári diagnostikovali onkologické ochorenie v poslednom štádiu. Po ťaživej správe Lucia ostala pokojná, aj keď tomu nerozumela a nevedela, aký to bude mať priebeh. Napriek všetkému ostala v Pánovej dôvere.

Naďalej sa modlila, čítala Sväté písmo, počúvala chvály a šírila prosbu o modlitbu za chorého manžela. „Bola som tesne po pôrode s najmladšou Tamarkou a navyše sme mali rozostavaný dom. Nevedeli sme, ako to všetko dopadne, ale odovzdali sme to Bohu,“ spomína. Po ľudskej i finančnej stránke.

Pomáhali im príbuzní, známi, ale často aj neznámi ľudia, ktorých nepoznali. Modlitbou, peniazmi či inou formou. Lucia to považuje za Boží zázrak. Pre usilovnú mamu bol v aj tom čase najväčšou nádejou a oporou Boh. Silu čerpala najmä z modlitieb.

Hoci rodina verila, že manžel a otec jej detí sa uzdraví, stal sa opak. Manžel po deviatich mesiacoch boja s ochorením zomrel. Dnes je to už sedem rokov. Na rodinu síce doľahol smútok, ale nie beznádej. Každý z jej členov prežíval ťažkú skúšku ináč. Hoci to nebolo jednoduché, svojím spôsobom ich to aj posilnilo.

EŠTE VIAC MODLITBY

Duchovne založenú ženu bolesť zo straty ani napriek počudovaniu niektorých ľudí od viery a neustálej chvály Boha neodradila. Naopak, ešte viac sa modlila. „Videla som, ako Boh denne robil zázraky. To, čo sa zdalo nemožné, prichádzalo akoby samo od seba. Od ochoty ľudí pomôcť finančne, prácou na stavbe domu až po duchovné povzbudenia.“

Lucia, keďže okrem materského príspevku nemala žiaden príjem, navyše splácala vysokú hypotéku, bola postavená pred voľbu – buď stavbu zastaviť, predať ju, alebo v nej pokračovať. Keďže už všetko bolo rozbehnuté a trojizbový byt im bol už malý, rozhodla sa všetko naplno vložiť do rúk Pána a vo všetkom mu dôverovať.

Pokračovali v pôvodnom pláne, hoci sa to mnohým ľuďom zdalo bláznivé a  opovážlivé. Napokon s Božou pomocou a dobrých ľudí dom dokončili. Jeho priestor dýcha láskou a  porozumením. Vládne v ňom láskavá, pozitívna atmosféra. Pre rodinu a priateľov sa stal domom chvál a modlitby. „Keď sme ho stavali, povedala som si, že keď sa nám ho podarí dokončiť, bude domom chvály a modlitby a naozaj sa to stalo,“ teší sa Lucia.

DETI DOZRIEVAJÚ

Deti vyrástli nielen fyzicky, ale aj duchovne. Každé z nich je iné, avšak mamu milujú nadovšetko na svete. Nikdy neboli proti, že ich je viac. Naopak, sú za to vďačné. Hoci materstvo nie je jednoduchá záležitosť, Lucia si ho užívala od prvej chvíle.

Najstarší Tomáš má už dnes vlastnú rodinku. Šikovný mladý muž má v mame veľký životný vzor. „Vidím to stále, ale videl som to hlavne v ťažkých chvíľach, keď otec ochorel a zomrel. Bol som stredoškolák, bolo ťažké sa s tým vyrovnať. Mamina nás vždy ubezpečovala, že všetko bude v poriadku. Nikdy nezaváhala, nereptala. Nikdy sa nehnevala na Pána. Vždy verila, že Pán sa o nás postará a on sa naozaj postaral. Bol som svedkom mnohých zázrakov, pri ktorých som veľmi silno vnímal, že náš nebeský Otec na nás nikdy nezabudol. Ďakujem mamine za veľa vecí, hlavne za dar viery. Jej dôvera v Pána udržala našu rodinu pokope a vďaka nej sme zvládli najťažšiu chvíľu v živote. Ďakujem, že sa Pán mohol cez ňu takto osláviť,“ hovorí s úctou.

Maturantka Laura potvrdzuje slová svojho brata. Rovnako ako Tomáš aj ona sa snaží byť mame nielen dobrou dcérou, ale aj oporou. Rada jej pomôže v domácnosti či s mladšími súrodencami. Aj pre ňu bola smrť otca náročná. V tom čase mala dvanásť rokov.

„Keď otec zomrel, bola som u starých rodičov na východe. Bol to veľký šok, chcela som ísť hneď domov. Nevedela som to spracovať, spočiatku som neverila. Hnevala som sa na Boha a nechápala, ako to mama môže takto prežívať – s pokojom a dôverou.“ Mamina dôvera v Boha však nakoniec posilnila i Lauru. Dnes je svojej mame vďačná, že ju ovplyvnila i v mnohých ďalších oblastiach.

VĎAČNÁ ZA VŠETKO

Lucia je vďačná životu a Bohu za všetko. Hoci neraz mala ťažké chvíľky, posilnili ju. „Často som nerozumela tomu, čo Boh odo mňa chce, ale tušila som, že tento zámer je na niečo dobrý. Očakávam dobré veci, odovzdávam sa mu denne do rúk. Dnes je on Otcom našej rodiny,“ zamýšľa sa.

Vo voľných chvíľach si rada zacvičí, zahrá na obľúbenom nástroji alebo vezme deti na výlet. Málokedy je sama, dopoludnie, keď sú mladšie deti v škole, je jej obľúbený čas. Ten si rada vychutná. Trávi ho okrem bežných materských povinností premýšľaním, čítaním či modlitbou. „Niekedy netreba ani robiť veľa činností. Občas mi stačí len tak byť a vložiť sa do Božej prítomnosti.“

Zodpovedná žena popri rodičovských aktivitách nezabúda na svoje denné zvyklosti. Predtým ako vstane, pomodlí sa. Povie si: „Ježiš ide budiť deti, idem s ním, chcem púšťať Pána do svojho života a bežných činností. Deti to preberajú prirodzene. Hovoria si, Ježiš ide kráčať a my ideme sním.“ Následne chystá desiatu a raňajky. Potom deti odídu za povinnosťami a popoludní – po škole a krúžkoch sa opäť stretávajú. Večer majú spoločný čas na podelenie sa o zážitky i na modlitbu. Chvály, state zo Svätého písma, kompletórium, ruženec, pieseň...

Každé dieťa tiež osobitne dostáva rodičovské požehnanie, ktoré má podľa Lucie veľký význam a moc. Odovzdávanie viery najmä vlastným príkladom je pre viacnásobnú mamu veľmi dôležité. Semienko viery, ktoré zasiali spoločne s manželom v ich živote a neskôr v ňom pokračovala sama, už v ich živote vyklíčilo a začína prinášať úrodu. Syn evanjelizuje spolužiakov, dcéra založila biblické stretko.