Piešťanské farnosti sú zázemím rodín

Piešťanské farnosti sú zázemím rodín

V Piešťanoch sú dve rímskokatolícke farnosti – farnosť sv. Cyrila a Metoda s dekanátom a farnosť sv. Štefana, uhorského kráľa. Svoju činnosť tu odvíja aj Spoločnosť Ježišova. Poďme na návštevu!

Symbolom známeho kúpeľného mesta je socha barlolámača, umiestnená pri vstupe na ďalší neodmysliteľný objekt Piešťan – kolonádový most. Socha bola osadená na svoje miesto v roku 1933. Muž z bronzu upiera svoj zrak na prelomené miesto dosluhujúcej barly, no keby zdvihol hlavu, zbadal by takmer pred sebou Kaplnku Božského Srdca Ježišovho, známu aj ako kúpeľná kaplnka. Poloha a príjemný interiér ju robia vyhľadávaným miestom na uzavretie sobáša, kúpeľní hostia sa zas pri promenáde zastavia na omšu. Dekan Jozef Gallovič mi neskôr povedal: „Kaplnku využívajú najmä turisti a obzrieť si ju prídu aj moslimskí návštevníci, a to bez problémov. Chystáme sa ju zrekonštruovať, fasádu a okná, dať jej pôvodné vitráže.“ Vkročil som do nej, keď sa chystala modlitba ruženca...

Rodina na prvom mieste

Fara je architektonickou súčasťou celku spolu s Kostolom sv. Cyrila a Metoda. Výrazným orientačným bodom je jeho predsunutá zvonica, podľa ktorej som sa v hustejšie zastavanej časti poľahky zorientoval. Dekan Jozef Gallovič hovorí: „Pôsobím tu od roku 2014, presne desať rokov od vzniku farnosti – odčlenila sa od farnosti sv. Štefana. Naša farnosť je väčšia (približne 15 000 veriacich) a mladšia ako susedná. Stretávajú sa tu rôzne hnutia a spoločenstvá, spomeňme Neokatechumenátne hnutie či Modlitby matiek.

V roku 2000 kostol posvätil arcibiskup metropolita Ján Sokol. Veľmi ma teší práca s rodinami a deťmi, akurát dnes budem krstiť tri deti, ktoré sa pripravujú na prvé sväté prijímanie. Skúsenosť viery vzniká práve v rodinách prostredníctvom rodičov. Od momentu, keď som sa pred rokmi osobne stretol s pápežom Jánom Pavlom II., ktorý v roku 1990 požehnal základný kameň tohto kostola, osobitne sa ma dotkli jeho slová o rodine a jej katechézu kladiem na jednu z prvých priečok môjho snaženia. Výborne sa v tomto smere ukazujú manželskí animátori pripravujúci snúbencov na sviatosť manželstva podľa inštrukcií KBS (Sekcia pre rodinu).“

Viera je normálna

Manželia Bujnovci, Glossovci, Maronovci a Šulganovci sa už viac ako osem rokov venujú príprave snúbencov – prichádzajú k nim mladé páry nielen z Piešťan a okolia, ale aj z celého Slovenska. Zaujalo ma odporúčanie dekana Jozefa Galloviča, a tak som ich neskôr oslovil. Hovoria manželia Maronovci: „Kľúčovým prvkom ovplyvňujúcim vzťah budúcich manželov je ich vzájomná komunikácia, ktorá tvorí hlavný prvok prakticky v každej téme prednášok. Naše kurzy (ponúkame aj víkendové) tvoria prednášky, ku ktorým majú snúbenci vypracované dotazníky na ,rozprúdenie komunikácie k danej téme´. Chvíle komunikácie vnútri páru sú pre snúbencov veľmi prínosné a intenzívne prežívané. Prichádzajú snúbenci vekovo starší, než pred pár rokmi, zväčša už spolu viac rokov žijú a dokonca prevažujú ľudia, ktorí nežijú intenzívne svoju vieru, skôr sú matrikovo veriaci.

Zároveň je na nich vidieť, že patria k sebe, vytvárajú pár, v ktorom jeden dopĺňa druhého. A to sa im snažíme aj ukázať. Aby pochopili, že ten človek vedľa nich je ten najdôležitejší v ich živote. Aj keď vidno, že ide o novú generáciu, téma ich dvoch ako páru, manželov a ich spoločného života, prežívania a riešenia situácií v rodine je pre nich veľmi zaujímavá. Snúbencov povzbudzujeme, aby žili svoju vieru a že je to niečo normálne. Majú možnosť vidieť a spoznávať manželské páry, tie prezentujú témy, no rozprávajú aj o sebe, o svojom živote, manželstve, vzťahu k Bohu. Práve tá prirodzenosť a otvorenosť patrí k momentom, ktoré sú inšpiráciou pre snúbencov a do ich manželstva, samozrejme, popri informáciách, ktoré sa v príprave dozvedajú. A ostatné už nechávame na tom kompetentnejšom - na Duchu Svätom.“

Kakafkové párty a iné

Okrem pozitívnych momentov a funkčnej práce s rodinami má farnosť sv. Cyrila a Metoda aj svoje problémy. Jeden je akútny: „Z hľadiska bohoslužieb ostáva nedoriešené sídlisko Adama Trajana. Omše slúžime v tamojšej IX. základnej škole, daný stav nie je ideálny a verím, že nebude dlho trvať, kým sa pohneme dopredu,“ prezrádza dekan Jozef Gallovič, a pokračuje: „Živou a vplyvnou súčasťou farnosti sú jezuiti. Spoločnosť Ježišova spravuje kostol – Kaplnku Sedembolestnej Panny Márie a venuje sa aj ďalším činnostiam.“ Akým? To som sa dozvedel od riaditeľa Jezuitského pastoračného centra Leopolda Slaninku SJ: „Spoločnosť Ježišova rozvíja svoju apoštolskú činnosť v Piešťanoch na troch úrovniach: v rámci Exercičného domu, v jezuitskom kostole a špeciálnou pastoráciou na pôde Jezuitského pastoračného centra (JPC). V súčasnosti na pôde JPC sa každý týždeň stretáva 35 spoločenstiev.

Najviac z nich, 28 je tých spoločenstiev, ktoré sa rozvíjajú v ignaciánskej spiritualite. Okrem nich sú tu však aj iné spoločenstvá a aktivity, napríklad: Cenacolo, A – Klub,  Anonymní alkoholici, Materské centrum a podobne. Pokiaľ ide o rozvoj spoločenstiev, ktoré sa formujú v ignaciánskej spiritualite, pôsobí v nich okolo 250 veriacich. Jedinečné na nich je, že po troch rokoch formácie, sú veriaci pozvaní vytvárať spoločenstvá, v ktorých ich spája už nielen duchovná formácia, modlitba a pekné vzťahy, ale hlavne jedna spoločná misijná služba. Od roku 2017 vzniklo v Piešťanoch sedem takýchto spoločenstiev, resp. apoštolských smerovaní, pretože v niektorých smeroch je aj viacero spoločenstiev: KP, resp. Kakafkové párty – je to spoločenstvo zamerané na apoštolát detí II. stupňa základných škôl; Discover – jezuitský formačný program pre stredoškolákov; Magis – program duchovnej formácie pre vysokoškolákov; Kresťanská formácia pre snúbencov a novomanželov; Spoločenstvo prvej pomoci – slúži tým ľuďom, ktorí sa náhle ocitnú v životných ťažkostiach; Spoločenstvo pre službu bezdomovcom a núdznym; Evanjelizácia neveriacich a hľadajúcich.

Osobitne ma teší, že sa tu pomaličky vytvára jasná štruktúra modernej apoštolskej starostlivosti o všetky vekové skupiny veriacich ľudí. Prakticky od detí, keď v nedeľu na rodinnej svätej omši počas bohoslužby slova a homílie, sú katechézy podľa veku vedené tímom asi 40 laických katechétov. Na túto pastoráciu nadväzujú spomenuté formačné programy pre mladých Discover a Magis. Ďalej nasleduje 3–ročný formačný kurz v rámci CVX (Spoločenstvá kresťanského života) a cez tzv. „cieľovo-služobné“ spoločenstvá sú zachytení ľudia v rozličnej situácii a rôzneho veku až pod hodinu zomierania – totiž od januára 2018 funguje „cieľovo-služobné“ spoločenstvo s názvom Rada starejších, ktorých členov spája okrem iného aj osobitná starostlivosť o chorých, starobou zoslabnutých a zomierajúcich členov CVX.“

Od podlahy

Presuniem sa na opačnú stranu mesta, no prevaha rodinných domov v tejto časti Piešťan a ticho na ulici mi skôr evokujú, že som z mesta prešiel na vidiek. Ticho preniká ruch z neďalekého dvora, bránička nasmerovaná hneď proti Kostolu sv. Štefana je otvorená. Na dvore prebieha energická komunikácia. Svojím príchodom ju trochu naštrbím, úplne počujem, ako si títo ľudia pomyslia: to je ten z Katolíckych novín, čo bude písať o našej farnosti. Ja si pomyslím: to sú tí ľudia, ktorých spomínal v e-maili kňaz Branislav Popelka, že ich pozve, aby spoločne svedčili o  farnosti. Vtedy vyjde z dverí človek, ktorý sa mi predstaví ako Branislav Popelka, tunajší farár, a všetkým nám je všetko jasné. Jedna z farníčok ma hneď posiela do kostola: „Nedávno sme rekonštruovali lavice, máme aj novú podlahu, choďte odfotiť!“ Mrzí ma, že v tomto momente musím odmietnuť, lebo najskôr chcem takpovediac od podlahy spoznať farské dianie. Ale kostol odfotím potom.

Výzva pre kňaza

Prechádzame dnu a v spontánnej atmosfére začne prúdiť rozhovor, koláčiky na stole, zapínam nahrávanie. „Ľudia to tu volajú Staré Piešťany, ale to neznamená, že sme tu všetci starí,“ začne so smiechom pán farár. „Naopak. Máme tu cirkevnú školu, ktorá je rodinným typom, omladzujeme sa. Máme spevokol, dve kostolníčky, dve organistky, vedieme množstvo miništrantov a keď máme nejakú akciu vo voľnom čase, tiež má aj kto napiecť. Na faru chodia ľudia, ktorí sú praktizujúci kresťania. Sú však aj iní, tí poznajú farára akurát z filmu o Hornej Dolnej a nemajú žiadny vzťah k viere ani Cirkvi.

Ale stane sa, že sa ocitnú v kritickej situácii, a tá ich donúti hľadať riešenia – niekedy prídu aj za nami, je to pre kňaza vždy výzva!“ Pokračuje kostolníčka Alžbeta Remeňová: „Práve sa opravuje časť fary, a to sa zrodilo pri oprave kostola, poďme niečo robiť, svojpomocne, sú tu mladé rodiny, môžu sa tu stretávať spoločenstvá. Dnes je ťažko zladiť ľudí, ale náš pán farár to vie, dokáže otvoriť srdcia starších, osloviť stredný vek a aj deti priviesť k oltáru. Robíme aj rôzne akcie: charitatívne zameraná je Pôstna polievka, v daných obdobiach roku vytvárame živý betlehem a krížovú cestu znázornenú v živých obrazoch. Vidno aj dobrú spoluprácu s kolegami.“ Jeden z nich sedí oproti mne, je to nemocničný kaplán Miloš Zárecký OT (Bratia domu Panny Márie Jeruzalemskej), hovorí: „Neraz ma vnímajú tak, že do nemocnice chodím len zatlačiť oči...

Beriem to s nadhľadom, veď našou rádovou charizmou je liečiť a pomáhať, starať sa o biednych a sviatosť pomazania chorých je pre mnohých posilou. Pôsobím v oboch farnostiach a popritom učím v škole.“ Do debaty sa pridá aj Alžbeta Ostricová z hnutia Viera a Svetlo: „Sme jedno z deviatich spoločenstiev na Slovensku a venujeme sa ľuďom s mentálnym postihnutím. Títo ľudia sú často odstrkovaní, no my ich nazývame inak obdarovaní, lebo majú rovnako dary stať sa svätými. A hoci ich považujeme za maličkých, často sú to oni, čo obdarúvajú nás veľkých.“

Piatok večer

Zo stretnutí v Piešťanoch si odnášam radosť. Priznávam, niekedy som nevládal všetko vnímavo počúvať, ale na druhej strane už to, ako to ľudia hovorili, s akým nasadením a s akými emóciami, vo mne silno rezonuje; a významy prichádzajú postupne v dozvukoch. Uvedomujem si, aké dôležité sú v Cirkvi stretnutia a rozhovory, živé kontakty. A ovocím kontaktov bol aj tip osloviť niekoho z komunity Cenacolo. Práve v Piešťanoch ako v jedinom meste na Slovensku v základnej škole na ulici E. F. Scherera táto komunita organizuje stretnutia rodičov, ktorí hľadajú riešenia pre závislé deti. Osobné svedectvo mi poslala Rút Šuleková:

„Pred piatimi rokmi som prvýkrát prišla do Piešťan v piatkový večer, rovno na Klub rodičov a priateľov pri komunite Cenacolo, hľadať pomoc pre nášho najmladšieho syna. Piatkový večer – v predstavách jeho prežitie po celom pracovnom týždni vyzerá rôzne: televízia, diskotéka, chalupa; určite sa nespája so školou, kde vojdete do kruhu zúfalých alebo nahnevaných rodičov, ktorí sa nemohúcne pozerajú do tváre závislostí u svojich detí a nevedia im pomôcť. Po niekoľkých rokoch, keď piatkové večery prežívam v tomto duchu, som si uvedomila, že príchod komunity Cenacolo navždy zostane spätý s týmto mestom.

Aj keď chlapčenský Komunitný dom je v Kráľovej pri Senci, vstupná brána je tu: v kluboch, v rozhovoroch o tom, čo doma žijeme, keď do Piešťan prichádzame z celého Slovenska. Rodičia svojím svedectvom - ako oni žili závislosť svojho dieťaťa, čo komunita zmenila v ich živote - nastavia prichádzajúcim zrkadlo, ale aj dajú nádej, že je tu reálna šanca, ako dieťa vytrhnúť zo závislosti. Ťažko uveriť niekomu, kto to neprežil, ale v piatkový večer sa v Piešťanoch stretávajú rodičia, ktorí sú svedkami tejto nádeje. Stretnutia sú podporené modlitbami celej komunity, modlitbami za záchranu syna-dcéry, manželov, rodín. Komunita je cesta pre celú rodinu, cesta k Bohu, zo smrti do života, z tmy do svetla.“