Bez prírody človek nie je človekom

Pred časom som uvažoval na tému medzihviezdnych letov a  kolonizácie iných planét.

Doteraz ľudstvo bolo vo vesmíre len krátky čas a naši astronauti sa majú kde vrátiť. No pri dlhých letoch vesmírom, keď by človek mal stráviť roky, ba desaťročia v kozmickej lodi, nastáva problém.

Nato, aby astronauti mohli žiť, nestačia len umelé systémy vytvárajúce podmienky pre život. Nevyhnutné je preniesť zo zeme kus komplexného života – funkčný ekosystém. Bez prírody človek nemôže byť človekom.

OBRÁBAŤ A STRÁŽIŤ

V Žalme 104 je napísané: „Len čo odvrátiš svoju tvár, už sa trasú; odnímaš im dych a hneď hynú a vracajú sa do prachu. Keď zošleš svojho ducha, sú stvorené a obnovuješ tvárnosť zeme.“

Každý tvor, každá rastlinka, huba aj baktéria je Božie dielo, v ktorom prebýva jeho Duch, ktorý ich oživuje.

Aj v Liste Kolosanom sa potvrdzujú tieto slová. Úcta k stvorenstvu a všetkému živému by mala byť pre nás kresťanov úplnou samozrejmosťou.

Veď ho oživuje samotný Boh. Okrem toho Boh povolal prvého človeka Adama obrábať a strážiť (Gn 2, 15) rajskú záhradu.

Je to naše prvotné ľudské poslanie, ktoré Boh nikdy nezrušil. Iba hriechom sa táto činnosť stala namáhavou.

Vnímajme očakávanie stvorenia, že sa oň budeme starať ako Boží synovia a dcéry.

VO VLASTNÝCH RUKÁCH

Dokážeme cielene pestovať, chovať, zušľachťovať, doslova modelovať ako hlinu.

Len si pozrime plánky a jablká, ktoré pestujeme v záhradách. Boh ich stvoril a my ľudia na jeho obraz tvoríme ďalej.

Zem je jediné známe miesto vo vesmíre, kde dokážeme žiť. Ale ako vypĺňame prikázanie „milujte sa navzájom“ vo vzťahu k prírode?

Tak, že milujem aj ľudí, ktorí tu budú žiť po mne.

Práve my kresťania by sme mali byť prví, ktorí – v jazyku dnešnej doby – žijú ekologicky.  „Veď stvorenie túžobne očakáva, že sa zjavia Boží synovia“ (Rim 8, 19).

Stromy, pod ktorými kráčame, čakajú na Božích synov. Vtáky i všetky zvieratá očakávajú Božích synov.

Tých, vďaka ktorým sa bude obnovovať život. Tých, ktorí sa k nim budú správať ako k Božiemu dielu. Zem a život na nej je v našich rukách.

Všimli ste si, ako stíchli naše lúky za posledných dvadsať rokov? Zmizlo viac než 50 percent škovránkov a iných vtákov.

Tiež výrazne ubudlo hmyzu. Stratilo sa takmer 80 percent odrôd ovocia a zeleniny.

Plasty a iné odpadky nájdeme rýchlejšie než jedlé huby v lese. Je úlohou nás Božích detí, aby sme napravili to, čo zlo ničí.

AKO MÔŽEME ZAČAŤ

Vnímať svet ako veľkolepé Božie dielo. Vnímať vzácnosť života.

Každý kúsok dreva či kvet je oveľa vzácnejší a cennejší ako zlato a diamanty.

Vnímajme očakávanie stvorenia, že sa oň budeme starať ako Boží synovia a dcéry. Potom už stačí krôčik po krôčiku konať.

Tvoriť menej odpadu, nenakupovať zbytočnosti, podporovať miestnu ekonomiku, ak je možné, pestovať vlastné potraviny a chovať zvieratá, podporovať biodiverzitu na vlastnej záhrade, podporovať farmárov a firmy, ktoré šetrne zaobchádzajú s prírodou.

AUTOR JE GRÉCKOKATOLÍCKY KŇAZ