Chceli platiť za čaj

„Ľudia sa najprv báli zobrať si od nás čo i len čaj. Pýtali sa, koľko zaň majú zaplatiť. Až po pár dňoch sa osmelili,“ povedala nám Katarína Havrilová zo Spišskej katolíckej charity. „Napokon prijali, že naši dobrovoľníci sú tu pre nich a chcú im pomôcť.“

Charita na hraniciach rozdáva okrem teplého čaju aj džúsy, pochutiny a sladkosti pre deti, plienky a ďalšie veci podľa potreby. Ubytovaných migrantov sprevádzajú sociálni pracovníci Charity k lekárom a za spolupráce dobrovoľníkov trávia s migrantmi prvé chvíle, kým opadne prvotný šok.

ČO EŠTE CHÝBA

Za týždeň sa z celého Slovenska skoncentrovalo veľa materiálnej pomoci, no niektoré veci stále chýbajú. „Naposledy to boli vifonky, polievky, ktoré sa zalejú horúcou vodou a môžu sa hneď jesť. Alebo prostriedky na pranie detskej bielizne.

Aktualizovaný zoznam je na našej webovej stránke, kde sú uvedené aj zberné miesta,“ upozornila Katarína Havrilová. Hovorkyňa Spišskej katolíckej charity tiež dodala, že aktuálne ich púšťajú aj cez hranice na Ukrajinu, dobrovoľníci Charity sa preto snažia pomôcť potravinami a ďalšími potrebnými vecami aj tam.

O dojmy z hraníc sa s nami podelil aj dobrovoľník Daniel. Ľudia prichádzajúci cez hranice sa ho pýtali, ako sa môžu dostať do jednotlivých miest, kam ich môžu prísť vyzdvihnúť členovia rodiny, kde môžu získať slovenské telefónne číslo či prístup na internet, aby mohli rodiny kontaktovať.

Elena z Odesy so synom a starou mamou. Snímka: Spišská katolícka charita

PRÍBEHY PRICHÁDZAJÚCICH

Daniel sa na našich hraniciach stretol s rodinou Malvíny, ktorá prišla na Slovensko s dvomi malými synmi. „Pred časom si na Ukrajine dokončila lekársku atestáciu a chcela by zostať pomáhať ako lekárka na hraniciach a v utečeneckých táboroch.

V Košiciach má známych a vďaka nim možnosť dočasného ubytovania.“ Patriša utiekla z Kyjeva s dvomi dcérami a s manželovou mamou. „Čakali až do poslednej chvíle, no napokon museli ujsť. Pár dní ešte čakali v Užhorode blízko hraníc, či sa situácia nezlepší a nebudú sa môcť vrátiť domov.

No keďže Užhorod bol plný a situácia sa nezlepšovala, rozhodli sa opustiť Ukrajinu. Majú nasmerované do južného Francúzska, kde žije Patrišina sestra. Veria, že sa čoskoro budú môcť vrátiť naspäť do Kyjeva.“

Napokon nám Daniel porozprával aj príbeh Eleny, ktorá pracuje v neziskovom sektore s hendikepovanými ľuďmi. „Cez hranice prešla so svojou mamou a chorým synom.

Chce ich sprevádzať do Prahy k rodine a potom sa čo najskôr vrátiť na Ukrajinu a zabezpečiť dopravu cez hranice a ubytovanie pre hendikepovaných klientov, s ktorými pracuje.“