Čierno–biela optika je krátkozraká

Múdri ľudia sa riadia pravidlom zásadovosť na správnom mieste - nie tvrdohlavosť. Rezultát prijatia ústretového kompromisu sa ukáže zvyčajne neskôr.

Prežívanie viery nie je duálnym videním sveta, i keď sa o to z času na čas usilujeme. Existujú totiž niektoré témy, ako napríklad v oblasti bioetických či manželských problémov, kde nestačí čierno-biela optika, čo naznačuje aj pápež František.

Avšak jedným dychom dodáva, že sa nedá ísť za principiálne hranice. Navrch má mať ale vždy milosrdná láska. A čo my? Svet okolo nás, vzťahy a spoločenstvá, v ktorých existujeme, nie sú len jednoduché línie, ale viacdimenzionálny priestor, ktorý by sme mali vyplniť láskou. 

 

Individuálne posúdenie situácie

 

Mnohí sa nechcú vzdať myslenia spojeného s tradičným, ba až rigidným čierno-bielym vnímaním sveta, ale i konkrétnej situácie. Upustiť od zaužívaného nemusí hneď znamenať katastrofu.

Ak darujeme voľnosť, máme právo chcieť väčšiu mieru zodpovednosti. Zodpovednosť je individuálna veličina. Kto si ju neosvojil ako súčasť osobnej autonómie, nezvláda to ani pod tlakom dozoru.

Zároveň platí, že ak nechceme upustiť od striktného dodržiavania pravidiel, musíme ich uplatňovať voči sebe i iným rovnako. 

Ukazuje sa, že aj v dôsledku pandémie narastá význam a hodnota takzvanej smart work.

V mnohých oblastiach si začíname zvykať na prácu v úplne iných podmienkach, dokonca v priestoroch vlastných domácností. Inovatívna nevyhnutnosť vzišla zo zmenených podmienok.

Čo je zaujímavé, ľudia sa bez vážnejších problémov prispôsobili. Mnohí manažéri  spoločností potvrdili, že výkonnosť a kvalita práce tým vôbec neutrpeli.

Zvládlo sa to aj preto, že bola ochota upustiť od čierno-bieleho videnia sveta, ktoré produkuje zbytočné obavy.  

Analógia s duchovným životom


Niekedy sa ľudia „zvonku“ zamýšľajú nad tým, čo vidia na duchovnom živote veriaci. Veď sú rovnako vystavení problémom, robia chyby a morálne poklesky, či ľudsky nezvládajú rozličné životné situácie ako neveriaci. „Načo by som mal potom veriť?“ pýtajú sa.

A práve v tejto naivnej argumentácii môžeme vidieť už spomínané dvojfarebné videnie. Každý človek pociťuje vo svojom vnútri nezodpovedanú otázku, či je niečo navyše ako len život začínajúci sa počatím a končiaci sa smrťou.

Ľudia, ktorí sa rozhodli zostať v čierno-bielej optike, však nie sú ochotní diskutovať. Žiadne argumenty nie sú dostatočné. 

Duchovný život sa začína vierou. Emeritný pápež Benedikt XVI. ponúka nasledovné: „K Bohu jestvuje toľko ciest, koľko je ľudí, lebo v rámci rovnakej viery je cesta každého človeka celkom osobná.“

Pestrá a farebná cesta, naskicovaná najvyšším architektom života. Preto nik nemá právo posudzovať toho či onoho, keď sa rozhodne pre Boha. 

V pohľade na rôznofarebný život pracoval nemecký sociálny psychológ a psychoanalytik Erich Fromm (1900 – 1980): „Prijímať ťažkosti, neúspechy a smutné chvíle života ako výzvu, ktorej prekonanie nás posilňuje, a nie ako trest, ktorý nás nemal stihnúť, vyžaduje si vieru a odvahu.“

A to nie je možné, ak sa na svet pozeráme iba čierno-bielym pohľadom. 

A na dôvažok niečo od Pavla Kosorina: „Viera nás učí žiť a život nás učí veriť.“ A to sú už oveľa živšie farby kresťanskej optiky, nemyslíte?