Hra s počítačmi je seriózna práca

Považujete to za reálne? Nahradia raz ľudí stroje?

Myslím, že nové technológie nahradia prácu ľudí niektorého typu a tí ľudia potom budú musieť začať robiť niečo iné. Napríklad právnik, ktorý vytvára len zmluvy o predaji, kde sú jasne opísané algoritmy, aký je to paragraf, písmeno... Na toto by sa mohla umelá inteligencia použiť, lebo by to vedela urobiť rýchlejšie, lacnejšie a možno aj kvalitnejšie.

Nahradí umelá inteligencia aj nás novinárov?

Už som si pomocou umelej inteligencie dal vytvoriť článok o istom produkte. A bolo to použiteľné. Pravdaže, musí tu ešte byť človek, ktorý skontroluje, či je v texte všetko v poriadku, ale základ tam bol.

No aj v tomto prípade dokáže umelá inteligencia pracovať iba s poznatkami, ktoré boli zverejnené na internete, teda ktoré vymysleli ľudia. Umelá inteligencia nepôjde do terénu na investigatívnu reportáž. Takže novinári, ktorí nekopírujú, ale prinášajú úplne nové poznatky, a teda aj novú hodnotu, sú nenahraditeľní.

Už pred takmer štyridsiatimi rokmi spieval Dalibor Janda, že kone a lesy budú pre ľudí v roku 2005 nadbytočné, ale nadbytočný bude aj človek, lebo nastane vek robotov. Aký ste vtedy mali dojem z tejto piesne?

Mne sa veľmi pozdávala, ale nevedel som si predstaviť, že môže prísť taký rok. Zdalo sa mi to veľmi ďaleko. Samozrejme, čas plynie, a tak nadišiel rok 2000, ktorému sme sa ako IT novinári dosť venovali. Onedlho bol aj rok 2005, ale nič také, ako sa spievalo v pesničke, sa nestalo.

Odvtedy prešlo takmer ďalších dvadsať rokov, počas ktorých sa technológie úžasne priblížili bežným ľuďom. Dnes má azda každý človek mobilný telefón. Máme tu sociálne siete a všetky ďalšie vymoženosti.

Vďaka mobilnému telefónu je každý z nás fotograf i kameraman a radi všetko zdieľame. Keď som mal 27-28 rokov a začínal som s IT technológiou, o ľuďoch, ako som ja, sa hovorilo, že sa hrajú s počítačmi. Je to však seriózna práca.

Ale okrem serióznej práce ste zažili aj úsmevné situácie?

Svoju prvú počítačovú myš som si vyrobil sám. Dodnes ju mám odloženú. Kryt bol z obalu na mydlo a namiesto guľôčky som použil pingpongovú loptičku. Papierová ružica sa točila a prerušovala svetlo.

Nebola to moja myšlienka, postupoval som podľa vzoru, len som myš dopracoval do slovenskej podoby (úsmev). Bol som veľmi rád, že to fungovalo.

S akými názormi na počítače ste sa v tých časoch ešte stretli?

Predstava ľudí o počítačoch ešte nebola taká, k akej sme sa nakoniec dostali, že je to niečo, čo máme v ruke čoraz menšie a menšie, až to napokon celkom zmizne. Reálne k tomu smerujeme. Pre bežných ľudí je počítačom ich mobilný telefón.

Celá generácia už nemá kontakt s  počítačom, ako ho poznáme: krabicou pod stolom a separátnym displejom, klávesnicou a myšou na stole. Takíto ľudia sú už dnes len hráči, ktorí majú špeciálnu výbavu a potrebujú oddelené telo počítača. Ak dnes potrebujete počítač, tak si zvolíte notebook alebo laptop.

Myslíte, že onedlho si napríklad nasadíme okuliare a budeme mať počítač na očiach?

Vyskúšal som si to na výstave IFA v Berlíne, kde takéto okuliare predvádzala jedna čínska spoločnosť. Keď som ich mal na očiach, zažil som veci ako z vizionárskeho filmu.

O humanoidných robotoch sa celkom vážne hovorí ako o spoločníkoch či opatrovateľoch starších ľudí.

V Japonsku, kde je veľký počet seniorov, je to už realita. Mladí ľudia nemajú čas, ale zároveň cítia veľkú zodpovednosť, aby sa postarali o svojich blízkych. Videl som ukážku takého robota, ktorú pripravila taiwanská firma.

Z môjho pohľadu to bol len robot. Hoci vedel prečítať denné správy, podať liek, doniesť kávu, stále je to iba vec, ktorá pracuje s jednotkami a nulami. Myslím, že mechanické veci, ktoré sa týkajú základnej starostlivosti o človeka, sa budú určite v rámci humanoidného robota vylepšovať.

Tento robot má dve ruky, dve nohy, hlavu, vizuálne sa trocha blíži človeku, ale keby si mal ktokoľvek vybrať, či ho bude opatrovať jeho rodinný príslušník alebo robot, podľa mňa si iba málo ľudí vyberie robota.

Dokáže vás ešte niečo z nových IT vychytávok ohromiť?

Priznávam, že nie je až také jednoduché nájsť niečo, čo by ma fakt ohromilo, lebo medzi IT vecami skrátka žijem. Keď som mal o tridsať rokov menej, vedel som sa zapáliť za každú vec. No aj dnes, keď píšem článok, chcem sa dostať do tohto stavu nadšenia.

Ktoré IT veci máte stále pri sebe?

Mobilný telefón a powerbank. Hoci testujem veľa IT noviniek, snažím sa stáť nohami pevne na zemi. Nechcem žiť s okuliarmi pre virtuálnu realitu na očiach, pretože najkrajší zážitok je dať si ich dole. Som človek z mäsa a kostí. Mám rád všetku technológiu, ale chcem zostať človekom.