Ísť až na kraj sveta

Na juhu krajiny je doslova hladomor,“ hovorí páter Jaroslav Jaššo, CM (54). „Milióny ľudí sú bez základných podmienok na život. Chceli by sme nakúpiť aspoň niekoľko ton ryže a vyvŕtať studne, aby sme pomohli tým najúbohejším.“
Zuzana Artimová 24.02.2022
Ísť až na kraj sveta

Pred svätou omšou, ktorú slávil pápež František v Antananarive, potrápila obyvateľov Madagaskaru 8. septembra 2019 rozsiahla púštna búrka. Snímka: profimedia.sk

Cesty Božie sú nevyspytateľné. To si páter Jaroslav myslí aj o svojom misijnom povolaní. Na Madagaskar cestoval prvýkrát v roku 2019 na pozvanie generálneho predstaveného vincentínov P. Tomáša Mavriča, CM.

„Počas desaťhodinového letu z Paríža do Antananariva, hlavného mesta Madagaskaru, som bol zahĺbený do modlitby breviára. Zrazu sa ma dotkla milosť nášho Pána.

Bol to fantastický pocit vďačnosti za dar života, mojej pokrvnej rodiny, svätého krstu, kňazstva a misijného povolania.“ Prežíval neopísateľné šťastie, že je veriaci človek a  misionár.

„Potom, a to si budem pamätať do konca života, mi prišli veľmi jasne na um slová Pána Ježiša z Matúšovho evanjelia: A každý, kto pre moje meno opustí domy alebo bratov a sestry, alebo otca a matku, alebo deti, alebo polia, dostane stonásobne viac a bude dedičom večného života.“

NAŠOU FARNOSŤOU JE CELÝ SVET

Zároveň sa pátrovi Jaroslavovi ozvali v duši slová sv. Vincenta de Paul, „že nie sme povolaní do jednej farnosti, ale našou farnosťou je celý svet, preto nemáme váhať ísť ani na kraj sveta.

Vtedy som nadobudol veľkú istotu, že keď skončím službu predstaveného Misijnej spoločnosti sv. Vincenta de Paul na Slovensku, okamžite sa dám k dispozícii generálnemu otcovi, aby ma poslal tam, kam uzná za vhodné. Hoci aj na tú najchudobnejšiu misiu na svete“.

Keď sa páter Jaroslav v septembri 2019 vrátil z Madagaskaru na Slovensko, rezonovali v ňom veľmi silné spomienky. „Uvedomoval som si, že misia na Madagaskare je úplne šitá na mieru pre vincentínov, ktorých heslom je: poslal ma hlásať evanjelium chudobným.

Je tam veľmi veľa chudobných. Tiež som si uvedomoval, že táto misia potrebuje nové posily.“ O rok sa v Ríme opäť stretol s generálnym otcom a ten mu navrhol misijnú službu v madagaskarskom sociálnom projekte Akamasoa, ktorý založil vincentín Pedro Opeka.

„Prijal som to s veľkou radosťou a pokojom v srdci. Od 10. apríla 2021 som členom Madagaskarskej provincie, ktorá patrí k najchudobnejším na svete.“

DOBRO VYKLÍČI AJ NA SMETISKU

Podpora rozsiahleho projektu Akamasoa spočíva nielen v hľadaní podporných finančných zdrojov, ale najmä v duchovnom sprevádzaní vyše 25-tisíc chudobných ľudí v mestečku, ktoré páter Pedro založil doslova na smetisku.

„Ide tiež o duchovnú a materiálnu pomoc pre ďalších šesť centier pomoci núdznym, ktoré vďaka pátrovi Pedrovi vznikli vo veľmi chudobných častiach Madagaskaru,“ vysvetľuje páter Jaroslav.

To, čo ho v hlavnom meste Antananarivo zaujalo najviac, je obrovský potenciál mladých ľudí. „Tvoria tam drvivú väčšinu a majú obrovskú chuť učiť sa, zlepšovať sa, pracovať. Samozrejme, je to dlhá cesta, na konci ktorej mnohí neuvidia konkrétne ovocie.

Nemožno sa však len pasívne prizerať. Veď všetko môžeme v  tom, ktorý nás posilňuje.“ Páter Pedro Opeka patrí k svetovo uznávaným morálnym autoritám. Pápež František ho za jeho prácu počas návštevy Madagaskaru srdečne vyobjímal.

Pre všetkých vincentínov to bolo obrovským povzbudením. „To, ako sa Svätý Otec zvítal s pátrom Pedrom Opekom, bolo niečo veľmi hlboké, bratské, radostné a zároveň veľmi dojímavé. Aj sme od šťastia a dojatia zaslzili.“

Na všetkých dobrodincov páter Jaroslav Jaššo, CM, pamätá vo svojich modlitbách. Snímka: Erika Litváková

CHUDOBA JE VŠADE

Štvrtý najväčší ostrov na svete je plný nádhernej Božej prírody, ale aj nesmiernej chudoby. „Zdá sa mi, že priepasť medzi chudobnými a zvyškom obyvateľov nie je žiadna, lebo chudoba a nedostatok sú všade.

Určite sú tu aj bohatí ľudia, no zatiaľ som ich nestretol. Keď ich stretnem, budem ich motivovať, aby boli solidárni s tými, čo majú oveľa menej.“ A tých je na Madagaskare drvivá väčšina. S ich veľkou biedou má páter Jaroslav skúsenosť i zo svojho misijného pôsobenia v Hondurase. 

Chudoba na Madagaskare má však oveľa vážnejšiu podobu. „V Hondurase je dosť málo pracovných príležitostí, najmä v časti krajiny, kde slúžia vincentíni. Ak si aj domáci nájdu nejaké zamestnanie, nie sú adekvátne ohodnotení.“

Pre mnohých je však pomocou rybolov a obhospodarovanie aspoň malého políčka, ktoré má takmer každá rodina. No na Madagaskare je to oveľa horšie. Hoci ľudia v centre Akamasoa už nežijú na smetisku a majú aspoň strechu nad hlavou, pracovné ponuky pre nich sú limitované. Trpia tiež nedostatkom pitnej vody.

NA PÚŠTI SA NEDÁ ŽIŤ

„V južnej časti ostrova je to ešte zložitejšie. Hrozí tam ekologická katastrofa a hladomor, keďže mnohé územia sa doslova postupne premieňajú na púšť, kde nie je možné žiť. S tým súvisí migrácia obyvateľstva, ktorá prináša ďalšie nevyriešené problémy tisícov ľudí.“

Podľa slov pátra Jaroslava je to celé veľmi smutné. No nie je to neriešiteľná situácia. „Svätý Otec František doslova burcuje k solidarite s tými, ktorí sú na perifériách. Madagaskar a hlavne jeho juh je dnes jedna veľká periféria, ktorej treba akútne pomôcť.“

Vo Francúzsku už prebiehajú čiastočné iniciatívy na pomoc Madagaskaru zo strany Katolíckej cirkvi, Caritasu a rôznych rehoľných spoločenstiev. „Už je rozbehnutá aj potravinová zbierka. Akákoľvek iniciatíva alebo pomoc zo Slovenska je veľmi vítaná.“

CELÝ V SLUŽBE

Služba v takýchto podmienkach je nesmierne náročná, preto je absolútne nevyhnutné, aby sa jej misionár odovzdal celý. „Aby sa odovzdal celý Bohu a snažil sa plniť jeho svätú vôľu.

Preto si vždy zároveň treba, aj napriek mnohým povinnostiam, nájsť čas na stretnutie s Pánom v pravidelnej modlitbe breviára, v adorácii pred Najsvätejšou oltárnou sviatosťou, v modlitbe ruženca, meditácii nad Svätým písmom, duchovnom čítaní a pravidelnej svätej spovedi.“

A, samozrejme, vo svätej omši, ktorá je vrcholom a  mystickým zjednotením kňaza s Ježišom Kristom. „Aby kňaz slávil svätú omšu na svoj veľký úžitok a aj úžitok druhých ľudí, musí byť hlboko zakorenený v Kristovi a Cirkvi.

Misie nemožno robiť ako druhoradú či okrajovú činnosť, lebo celá Cirkev je misijná.“ Preto sme podľa pátra všetci povolaní byť misionármi a treba dovoliť Kristovi, aby prostredníctvom Ducha Svätého pôsobil, ako chce, kedy chce a kde chce.

„Musíme prosiť o pokoru a úplnú odovzdanosť Bohu. Misionár si musí uvedomiť, že nie jeho múdrosť a šikovnosť pomáhajú misijnej činnosti napredovať, ale Božia láska a milosrdenstvo získavajú svet a premieňajú srdcia ľudí.“

V čom by sa chcel páter Jaroslav najviac podobať sv. Vincentovi de Paul? „V jeho úžasnej pokore a  úplnej odovzdanosti do Božej prozreteľnosti. Milovať Boha si vyžaduje vnútornú slobodu od každého vlastníctva a  od všetkých materiálnych vecí.

Láska k Bohu sa prejavuje v zodpovednosti za druhého. Kristus zomrel za všetkých. Žiť pre neho znamená dať sa pohltiť jeho bytím pre druhých.“

Svätý Otec František navštívil v septembri 2019 Madagaskar, kde sa stretol aj s pátrom Pedrom Opekom, CM. Snímka: profimedia.sk

ÚSMEV OTVÁRA SRDCIA

Aj najnáročnejšia situácia sa podľa pátra Jaroslava dá ľahšie prekonať s vnútorným optimizmom.

O tom, že úsmev a zmysel pre humor otvárajú ľudské srdcia, sa páter Jaroslav presvedčil aj počas svojho misionárskeho pôsobenia na Ukrajine, v Rusku, Bielorusku, USA, vo Vietname, na Filipínach, v Libanone, v Hondurase či na Slovensku.

„No nielen úsmev, ale aj láskavosť, ochota počúvať druhého a zdieľať s ním jeho ťažkú životnú situáciu. To je to evanjeliové plakať s plačúcimi a radovať sa s radujúcimi.“

Pátrovi sa preto veľmi páčia slová Svätého Otca Františka, že radosť sa nedá kúpiť ani vynútiť, lebo je ovocím Ducha Svätého, ktorý ju vkladá do našich sŕdc. „Svätý Otec upozorňuje, že radosť neznamená žiť od smiechu k smiechu. Radosť nie je zábava.

Kresťanská radosť je mier, hlboko zakorenený pokoj v srdci, ktorý môže dať iba Boh.“ Páter Jaroslav veľmi prosí o modlitby za misionárov a celú Cirkev na Madagaskare, za vedúcich predstaviteľov štátu a tiež za tak ťažko skúšaný ľud na Madagaskare.

Keďže milióny ľudí tam žijú v strašných životných podmienkach bez jedla, vody a elektriny a tiež nemajú strechu nad hlavou, páter Jaroslav bude veľmi vďačný, ak by ich misiu na Madagaskare bolo možné podporiť aj finančne.

Už aj tak veľmi zložitú sociálnu situáciu na Madagaskare ešte viac zhoršil tropický cyklón, ktorý sa pred niekoľkými dňami prehnal cez značnú časť Madagaskaru a zanechal stovky mŕtvych a veľa materiálnych škôd.

Páter Jaroslav pamätá na všetkých dobrodincov v modlitbách a každý mesiac slúži svätú omšu na ich úmysly. Vyslovuje všetkým dobrodincom veľké Pán Boh odmeň za všetky modlitby, obety a milodary a posiela im svoje misionárske požehnanie.