Krása pôstu je v dávaní

Kým teda máme čas, robme dobre všetkým,“ apeluje na kresťanov apoštol Pavol v Liste Galaťanom (Gal 6, 10). Pred nastávajúcim Pôstnym obdobím je dobré si túto výzvu znova pripomenúť. V našich životoch totiž príliš často prevláda chamtivosť a pýcha, túžba vlastniť, zhromažďovať a konzumovať.

Ale pôstna doba nás povzbudzuje na obrátenie a zmenu zmýšľania, aby pravda a krása života nespočívali natoľko vo vlastnení, ako skôr v dávaní; ani nie tak v zhromažďovaní, ako v rozsievaní dobra a delení sa oň.

Zamyslime sa teda spolu na začiatku tohto Pôstneho obdobia nad tým, či sme naozaj odhodlaní zmeniť sa, a nezabúdajme, že aj malými krokmi sa napokon dá prejsť veľký kus cesty.

ANKETA

Aké sú vaše pôstne predsavzatia?

MARTIN KELLENBERGER, ilustrátor (64)

Snímka: Erika Litváková

Snažím sa byť miernejší v jedení a nepiť počas pôstu alkohol. Nie som dobrý v striktnom dodržiavaní pôstu, často aj zabudnem, a tak začínam znovu. Prehrávam a snažím sa to naprávať dobrými činmi, priateľstvom, radou, povzbudením.

Pôst je zdravý pre telo aj dušu, ale človek k tomu musí dospieť. Viem, že aj maličké vzopretie sa je fajn. Zaveliť si niečo dobré urobiť, prekonať lenivosť, niekomu pomôcť alebo pekne o niekom hovoriť, ak si to zaslúži.

Prajem všetkým milosrdný úsmev pochopenia, ale aj zdravý srd na seba, že sme takí slabí. Nevzdávať sa – hocijaký malý dobrý čin či pôst pomáha, len nesmie na nás byť vidno, že sa postíme.

DANIELA ČARNÁ, kurátorka a galerijná pedagogička (43)

Snímka: Erika Litváková

Obdobie pôstu vnímam ako príležitosť k prehĺbeniu duchovného aj každodenného života, ktorý od života viery nie je oddelený. Dávať si mnoho predsavzatí však môže viesť k snahe o vlastný výkon namiesto rozvíjania vzťahu s Pánom Bohom.

Preto sa v Pôstnom období zvyknem pýtať, ktorú oblasť života by som mala viac otvoriť pre jeho pôsobenie. Ide skôr o malé veci, ktoré ale môžu viesť k väčšej vnímavosti.

Napríklad zavolať či napísať niekomu, s kým nie som v bežnom kontakte, a tiež obmedziť hromadenie vecí. Tiež som objavila pozvanie modliť sa pompejskú novénu za konkrétne potreby ľudí v mojom okolí.

IVETA POSPÍŠILOVÁ, novinárka (62)

Snímka: archív Ivety Pospíšilovej

Každý predveľkonočný pôst je pre mňa trochu iný. Chápem ho v dvoch rovinách. Prvá je odriekať si svoje malé závislosti v rovine zmyslových pôžitkov. Nielen rôzne druhy jedla a nápojov, ale napríklad aj závislosť od zbytočných informácií z internetu – iba hľadanie profesijných informácií.

Tiež pozerám len filmy o svätcoch alebo s náboženskou tematikou. Pre človeka v médiách to nie je také ľahké, ako by sa mohlo zdať, ale týmto odriekaním si upevňujem vôľu a zároveň v druhej rovine si uvedomujem, prečo to robím.

Z vďaky Božiemu Synovi. Tiež šetrím do Pôstnej krabičky od Slovenskej katolíckej charity.

RUDOLF DOBIÁŠ, spisovateľ (87) 

Snímka:Eva Javorská

Spomínam si, že ešte asi pred tridsiatimi rokmi som v Pôstnom období po infarkte riešil svoj problém s fajčením. Tridsať rokov už nefajčím.

Teraz potrebujem menej jesť, a tak si dávam záväzok zdržiavať sa každý piatok mäsitých pokrmov a uctiť si Veľký piatok a aj ostatné piatky Veľkonočného obdobia modlitbou bolestného ruženca.