Na ekologickom smetisku rinčia aj zbrane

Už pred vznikom vojnového konfliktu si budovanie armády vyžaduje množstvo prírodných zdrojov, najmä vodu, ropu a zemný plyn.

„Výroba vojenského materiálu, vozidiel, budovanie infraštruktúry, ale aj samotný výcvik znamená pre planétu environmentálnu záťaž,“ hovorí na úvod odborníčka.

Dôsledky klimatickej krízy budú preto pre pretrvávajúce vojenské konflikty oveľa závažnejšie, než sa predpokladalo.

„Popri ľudských tragédiách a materiálnych škodách spôsobuje vojna obrovské zhoršenie stavu životného prostredia. Ide totiž o výrazné narúšanie všetkých ekosystémov a ohrozenie prírodných zdrojov ešte dlho po skončení samotnej vojny.“

Ako Lenka Bobuľská ďalej upozorňuje, ide tiež o priamu kontamináciu pôdy, vody, ovzdušia a devastáciu lesov, čo v konečnom dôsledku vedie k znižovaniu biologickej diverzity.

„Vo voľnej prírode trpia aj zvieratá, ktoré ohrozuje streľba, požiare, nášľapné míny, hluk... Na rozdiel od rastlinných druhov sú však schopné migrovať na bezpečnejšie miesta.“

DOPADY NEPOZNAJÚ HRANICE

Škody spôsobené vojnami sa rozširujú aj za hranice bojujúcich štátov, denne sa totiž do ovzdušia dostávajú nebezpečné látky, ktoré žiadne územné hranice nezastavia.

V súvislosti s konfliktom na Ukrajine vedecké štúdie upozorňujú na výrazne sa zvyšujúce emisie v porovnaní s dvoma rokmi pred vojnou.

„Veľký problém môže byť aj znečistenie povrchovej vody či znečistenie pobrežnej časti Čierneho mora, čo bude mať globálny dosah,“ objasňuje Lenka Bobuľská.

Za najpálčivejší problém každej vojny považuje nášľapné míny a  kazetové bomby, ktorých výbuchy negatívne ovplyvňujú ekologické procesy v pôdnom aj vodnom ekosystéme.

„Na svete je zamínovaných milión hektárov území, ktoré sú bohatými prírodnými zdrojmi, ale populácie sú nútené sťahovať sa do iných oblastí. Táto migrácia prehlbuje klimatickú krízu a urýchľuje vyčerpanie biologickej rozmanitosti.“

GLOBÁLNA JADROVÁ HROZBA

V čase vojny sú nebezpečnejšie ako obvykle tiež jadrové elektrárne.

„Predstavujú zdroj rádioaktívnych produktov, v dôsledku čoho môžu byť vojenským cieľom. Okupácia týchto elektrární, psychické vyčerpanie ich odborníkov, kradnutie vybavenia – všetky tieto faktory môžu potenciálne spôsobiť katastrofu.“

VOJNA NA VZÁCNYCH ÚZEMIACH

Takmer polovicu chránených území na Ukrajine vojna priamo ohrozuje. „Rezervácia Polesia, ktorá bola príkladom toho, ako sa príroda po jadrovej havárii v černobyľskej elektrárni dokáže sama obnoviť, je opäť v ohrození.“

„Podľa ukrajinského riaditeľa Svetového fondu na ochranu prírody WWF žije na území Ukrajiny až 687 druhov živočíchov a mnohé sa nachádzajú práve na chránených územiach ohrozovaných vojnou,“ konštatuje odborníčka na ekológiu.

Ide predovšetkým o druhy ako medveď hnedý, rys ostrovid alebo vlk sivý. Ohrozených je aj štrnásť mokradí, mimoriadne vzácnych ekosystémov chránených Ramsarským dohovorom.

NÁSLEDKY KLIMATICKEJ KRÍZY

Okrem vojen životné prostredie škodlivo ovplyvňujú aj prírodné katastrofy, najmä tie vyvolané človekom, ako zemetrasenia vznikajúce v dôsledku ťažby uhlia, rudy, plynu či ropy.

„Následné záplavy, cunami, požiare či zosuvy dokážu zničiť až osemdesiat percent chránených rezervácií, ako to bolo pri zemetrasení v Číne v roku 2008.“

Vážnym následkom klimatickej krízy je vysychanie vodných zdrojov. Odhaduje sa, že do roku 2050 bude trpieť smädom až sedem miliárd ľudí.

„Ďalším prioritným problémom je znečistenie vody. Až 80 percent odpadových vôd sa vypúšťa do prírody, čo vedie k obrovskému znečisteniu riek, jazier, morí a oceánov a ovplyvňuje rastlinné a živočíšne druhy.“

Čistá či vlastne znečistená voda významne ovplyvňuje kvalitu pôdy a plodín, ktoré pestujeme, a potravín, ktoré z nich vyrábame a konzumujeme, teda kvalitu nášho života a zdravia.

Boh nám dal túto zem do správy, ale my sme z nej urobili smetisko.

„Je preto nanajvýš dôležité nielen o  ochrane prírody hovoriť, ale v každodennom živote aj robiť kroky, ktoré dokážu dopady klimatickej krízy zmierniť. A tiež rozvíjať environmentálne aktivity, ktoré deti a mládež nastavia na ochranu životného prostredia,“ uzatvára Lenka Bobuľská.