V kríze viery sa môžeme veľa naučiť

Najčastejším dôvodom krízy našej viery sú podľa saleziána Mariána Husára nesprávne predstavy o Bohu.

„Koľko karikatúr Boha naháňajúcich strach nosíme v sebe. Viere škodí aj jej zredukovanie len na morálku alebo náuku, tradičná zvyková viera, škandály v Cirkvi, najrozličnejšie ublíženia a zranenia.“

Neprospieva ani, keď chceme Boha príliš vlastniť a vytvárame si vlastný systém viery. Alebo keď čakáme na zázračný, magický účinok, ktorý neprichádza. Do podvedomia sa nám ukladajú otázky typu: čo robím zle, veď sa každý deň modlím...

LEN TICHO A MLČANIE

„Našu vieru môže spochybniť aj permanentný tlak sekulárneho prostredia či sociálnych sietí. Dnes sa doslova topíme vo virtuálnom oceáne,“ hovorí Marián Husár.

Výrazne nás ovplyvňuje aj spoliehanie sa samých na seba či robenie zlých rozhodnutí. Prípadne prílišná vášeň pre niečo, ktorou strácame vnútornú slobodu.

„Niekedy nás zasa otrasie stretnutie s nepochopiteľnou bolesťou, utrpením alebo tmou. Neexistuje slovo, ktoré by naplnilo nekonečnú prázdnotu v srdci matky, ktorá stratila svoje dieťa. Nenájdeme vysvetlenie, prečo sa rakovina zmocnila nášho tela. Keď sa všetko v živote akoby rúca, nikto nevie vysvetliť to ťaživé prečo. Ostáva iba ticho a mlčanie.“

Objavujme blízkosť Boha v drobných znameniach dňa. Nájdime si čas na modlitbu. Ilustračná snímka: unsplash.com/Josh Applegate

POMÔŽE NÁM PAMÄŤ LÁSKY

Kde hľadať vieru, keď ju stratíme? A ako ju znova nájsť? Saleziánsky kňaz upriamuje pozornosť na slová Dietricha Bonhoeffera.

„Boh je blízko tomu, kto je malý. Miluje to, čo je zlomené. Keď ľudia hovoria stratený, on povie nájdený; keď povedia odsúdený, on povie zachránený; keď povedia opovrhnutia hodný, Boh povie požehnaný.“

Všetko má svoje opodstatnenie; pre „temnú noc duše“ (sv. Ján z Kríža) sa ešte netreba od Boha vzdialiť.

Kráčať ku svetlu sa istý čas dá aj potme. Svoju vieru vtedy môžeme podoprieť rôznymi spôsobmi. „Venujme pozornosť okamihom, keď sme citeľnejšie zakúsili pôsobenie milosti.“

Napríklad je dobré a potrebné nájsť si večer krátku chvíľu a vrátiť sa k prežitému dňu. „Tak sa vďaka tejto ‚pamäti lásky‘ môžeme stávať citlivejšími na Božie pôsobenie. Naopak, duchovná skleróza môže byť nebezpečná pasca, ktorá ničí nádej a spôsobuje skreslený pohľad – akoby centrom života boli naše problémy,“ vysvetľuje Marián Husár, SDB.

KRÍZA K NÁM PREHOVÁRA

Kríza vo viere môže nastať aj preto, lebo naša túžba po Bohu sa vytráca. „Keď na našu bytosť klope kríza viery, nechajme nech k nám prehovorí.

Objavujme blízkosť Boha v drobných znameniach dňa, v Božom slove, tichu, v ľuďoch okolo nás, v dobre, ku ktorému sme každý deň volaní, nájdime si čas na modlitbu,“ vysvetľuje ďalej salezián.

Kríza sa tak stane možnosťou posunúť sa ďalej. „Prejdeme procesom očisťovania, ktorý nás privedie k hlbšiemu a pravdivejšiemu obrazu o Bohu i o nás samých. On vždy robí prvý krok a volá nás, aby sme sa mu odovzdali. Vstupuje do hĺbky nášho utrpenia, aby tam trpel spolu s nami a priviedol nás k novému životu.“

Nesmieme dopustiť, aby nás naše pochybnosti premohli. Marián Husár radí, že ak predsa len cítime, že viera sa vytráca, netreba robiť unáhlené závery.

„Kríž a zmŕtvychvstanie jednoducho patria k životu. Tvoria dve neoddeliteľné stránky ľudského života, tvojho i môjho – útecha a bolesť, svetlo a tma, radosť a zármutok, dôvera i pochybnosti.“ Práve pochybnosti sú často kľúčový prvok rozhodnutí v našom živote.

„Mladým, ale aj starším hovorím, aby sa pochybností nebáli. Sú príležitosťou, aby sme opravdivejšie spoznávali Boha, očisťujú naše predstavy o ňom. Veď aj medzi ľuďmi, ktorí sa majú úprimne radi, prepukne občas väčšia či menšia kríza.“ A vzťah sa aj „vďaka“ nej môže nakoniec stať hlbší a ešte krajší.

OČISŤOVANIE OD NEPRAVÉHO

V každej kríze máme dve možnosti. „Buď nás zlomí, alebo sa stane výzvou, šancou, príležitosťou k zmene, procesom očisťovania od nepravého, aby sa ukázalo to pravé. Veľa sa môžeme naučiť. Prekonať to, čo je v našom vzťahu s Bohom skostnatené, nepravdivé, povrchné a zvykové,“ povzbudzuje salezián Marián Husár.

Aj počas obdobia pandémie bojovali niektorí z nás nielen so spoločenskou krízou, ale aj so svojou vlastnou.

„Viac sme začali vnímať smrť, ktorú sa naša civilizácia snaží vytesňovať. Pandémia nás zobudila z ilúzie o našej všemohúcnosti. Stačil malý prvok prírody, vírus, aby nám pripomenul, akí sme slabí a smrteľní.“

Na druhej strane v mnohých toto obdobie ešte viac prebudilo dobro – solidárnosť, pomoc druhým, tvorivosť.

„Začali sme si viac vážiť to, čo sme brali ako samozrejmosť – blízkosť, vzťahy, zdravie, stretávanie sa s ľuďmi, ale aj chodenie do kostola, pristupovanie k sviatostiam, krásu prírody okolo nás. Toto obdobie nás paradoxne učilo viac myslieť na iných ako na seba.“

VIERA AKO KAŽDODENNÝ DAR

Viera nás učí popasovať sa s protichodnými situáciami. Je to príležitosť pre nás upriamiť pozornosť na Ježiša a tiež uvedomiť si, že niet nad osobný vzťah, prijatie, dôveru a blízkosť.

Viera je dar, ktorý nám Boh dáva každý jeden deň. „Viera je dar, milosť. Tak, ako náš celý život. To, že som sa narodil vo veriacej rodine, som si nevybral. Ani to nie je moja zásluha, že som vyrastal v harmonickom prostredí plnom lásky, kde som od malička mohol vdychovať krásu a blízkosť Boha. Neskôr tajné saleziánske stretká, dobrodružné zážitky... Každý človek má svoju cestu, ktorou sa treba dať viesť Ježišom.“

Marián Husár spomína podobenstvo Timothyho Radcliffa, v ktorom prirovnáva naše srdce k spálni. „Boh naň jemne klope a ak je naše srdce otvorené, s radosťou vstúpi. Ak je plné nejakej modly, vášne, prehnaného ega, stiahne sa a čaká, rešpektujúc našu slobodu. Hľadá však najrozličnejšie spôsoby, ako nám prejaviť svoju lásku a túžbu po nás.“

KRÁČAŤ PO HLADINE MORA

S krízou vo viere sa musia popasovať aj kňazi či rehoľníci. „Ani my nie sme žiadni supermani ušetrení od kríz. Pozrime na apoštola Petra – v Galilejskom mori, Cézarei Filipovej či na nádvorí Kajfáša ukazuje, aký je nám blízky. Ukazuje, že viera a nedostatok viery vždy medzi sebou zápasia.“

Pochybnosť z kríža hlboko zasiahne učeníkov dokonca aj po zmŕtvychvstaní (Mt 28, 16-17). „Všetci sme na tejto zemi Petrami kráčajúcimi po hladine mora,“ dodáva na záver saleziánsky kňaz Marián Husár.