Povedala som si, že najlepšie bude, keď sa na starobu opýtam svojho desaťročného vnuka.

„Poďte vy sami do ústrania na pusté miesto a trochu si odpočiňte. Lebo stále prichádzalo a odchádzalo mnoho ľudí a nemali sa ani kedy najesť. Odišli teda loďou na pusté miesto do samoty.“ Keď som si čítala evanjelium tejto nedele, zdalo sa mi, že to Ježiš nevraví apoštolom, ale nás všetkých i mňa osobne pozýva na plavbu do tichých zátok. Lebo sa často zmietame v mori povinností, nemáme čas ani na pokojný obed a riadny spánok, nieto ešte na svoju dušu, vzťah so sebou samým a s Bohom.

Šport ako fenomén, ktorý spája, je nosná téma aktuálneho vydania Katolíckych novín. Niektorí ho robíme pre radosť, iní, aby si zlepšili kondičku, a ďalší v ňom dosahujú aj medzinárodné úspechy. V máji sa konali majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji, ktoré sledovalo takmer celé Slovensko. Na jednej strane stoja hokejisti, ktorí tvrdo makajú a pripravujú sa na takýto turnaj niekoľko mesiacov. Nehovoriac o tom, že ešte neukončili sezónu vo svojom klube, kde pôsobia, a už obliekajú reprezentačné dresy. A na druhej strane my fanúšikovia, ktorí to sledujeme a tŕpneme spolu s nimi, či zápas vyhrajú, alebo tlačíme puk do brány aj za nich.

Začiatok letných prázdnin sa mi v mojich školských časoch spájal s národnou púťou k sv. Cyrilovi a Metodovi v Nitre. Chodili sme na ňu každý rok a až po nej sme plánovali dovolenku. Sčasti pre pracovné povinnosti našich rodičov spätých s touto púťou, sčasti preto, že slávnostné pripomenutie si odkazu solúnskych vierozvestov sme brali ako prejav vďaky za ich misionárske dielo.

Vždy sa teším na chvíľu, keď ráno vyjdem z domu a nadýchnem sa vzduchu, v ktorom cítiť prísľub dlhého, horúceho leta. Teraz je pred nami. Celé, slnečné, voňavé. Aspoň verím, že také bude. Aké naozaj bude, závisí od toho, ako tento čas využijeme. Či nám iba pretečie cez mobil v rukách, alebo bude príležitosťou, aby sme sami seba duchovne konfrontovali a stali sa pre iných „letným“ požehnaním