Boh prichádza, Boh je blízko, radujme sa. Nehovorím to len preto, že slávime Nedeľu radosti a do Vianoc je už len krôčik. Boh nás navštevuje každý deň, otázka je, či ho spoznávame.

Téma čistoty a krásy a ľudia, ktorí o nich v tomto čísle KN svedčia, určite obohatia srdce nádejou aj vám, milí čitatelia. Nádejou, že krása ukrytá v čistote spasí svet.

Na začiatok Adventu sa vždy teším. Nielen preto, že zapaľujem prvú sviečku na adventnom venci, ale najmä preto, že sa začína obdobie, keď preverím samu seba. Dať si záväzok a vydržať plniť ho nie je vždy jednoduché.

V našom štáte sa jednou z tém stalo dianie na poli kultúry, v tomto čísle KN sa preto zamýšľame nad kultúrnym dialógom. Bývalý riaditeľ SND Pavol Smolík vraví, že kresťan by mal v kultúre prijímať a odmietať to isté, čo v bežnom živote, a kunsthistorička Daniela Čarná varuje, že odbornosť a kvalita v umení sa u nás dostáva na vedľajšiu koľaj (s. 3, 8).

Keď som začala čítať texty do tohto vydania KN, oslovila ma myšlienka z  homílie v  prílohe Deň Pána. Kňaz Peter Štálnik v nej uvažuje nad životnosťou vecí. Trebárs cestovný lístok, „žije“ minúty, ledva pár hodín. Trvanlivé potraviny zopár mesiacov a diár či kalendár jeden rok. Ale dátumy, ktoré v nich máme zakrúžkované, nestrácajú na „životnej sile“ ani po rokoch, ba priam naberajú na význame a intenzite.