Duchovná obnova

A predsa život človeka nemožno ohraničiť časom a priestorom. Inými slovami, chceme žiť a nie umierať. Čosi nám našepkáva, že život je večný, a to si vyžaduje úsilie.

Jeden aforizmus vystihuje povzdych ateistu: „Ja som taký ateista, až sa bojím, či ma Pán Boh za to nepotrestá.“ V novembrových dňoch na cintoríne, keď pred človeka vystupuje otázka pominuteľnosti, každý si musí dať odpoveď: Som veriaci alebo ateista? Keď ide o budúcnosť, aj jeden, aj druhý musí veriť - veriaci v život, neveriaci v nič. Keďže niet istoty o budúcnosti, obaja veria, ibaže obsah ich viery sa diferencuje.

Ešte doznievajú diskusie o hrdinskom odpore našej novej blahoslavenej, Anny Kolesárovej, pri obrane svojho panenstva. Vyhrotene sa dokonca riešilo i to, čo je viac: život alebo čistota. No a verejnosť tvrdí, že život. Platí to zakaždým alebo výnimka potvrdzuje pravidlo? 

Z jedinečného rozhovoru, ktorý zachytáva Evanjelium podľa Lukáša, sa otvára príchod Boha k nám. Boh vyzdvihuje mladú židovskú dievčinu. Pozýva ju, aby nosila „Syna Najvyššieho“ pod srdcom. Panna Mária nemyslí na minulosť ani na budúcnosť, ale v prítomnej chvíli hovorí: „ÁNO.“

V nebeskom kráľovstve je veľa svätých a dobrých ľudí. Zmysel blahorečenia je dôležitý skôr pre nás na povzbudenie. Vychádza z dlhej a dobrej povesti daného človeka a jeho života, ktorý nesie posolstvo lásky mimoriadnym spôsobom. Blahorečenie Anny Kolesárovej však rozpútalo veľa vášní, pozitívnych aj negatívnych reakcií. Aj médiá, ktoré nie sú veľmi naklonené náboženstvu, vo viacerých článkoch rozoberali jej prípad. Prečo práve ona?