Vianoce, ktoré sú dnes pre nás samozrejmosťou, vyjadrujú skutočnosť očakávania odvtedy, ako sa zatvorili brány raja. Celé generácie sa narodili a zomreli v tejto túžbe, ktorú v plnosti vyjadrujú slová piesne Rorate caeli. Až prišla plnosť času, v nenápadnom, malom mestečku Betleheme zažiarilo svetlo. Svetlo, ktoré vo tmách svieti. Je to Kristus – svetlo sveta, ktoré vstupuje do nášho života, aby nás ožiarilo pravdou a láskou. V tom nachádzajme pravú inšpiráciu prežiť sviatky Pánovho narodenia v plnosti kresťanského povolania.

Aj hlboko veriaci ľudia si pomýlia slávnosť Nepoškvrneného počatia Panny Márie so slávnosťou Zvestovania Pána. Možno k tomu prispieva aj skutočnosť, že 8. decembra podobne ako 25. marca počúvame v evanjeliu správu o tom, ako archanjel Gabriel zvestuje počatie Božieho Syna.

Po ukončenom Roku Božieho slova chceme Sväté písmo i naďalej používať ako spoľahlivý návod na život. V ňom síce nenájdeme hotové postupy, ale zdroje a podnety na efektívne konanie a autentické postoje. Vašu pozornosť chcem dnes pritiahnuť na múdrosť a nádej, dve čnosti stvárňované Božím slovom, ktoré môžu zmysluplne dotvárať neľahkú budúcnosť pred nami.

Od začiatku jestvovania Cirkvi boli, sú a budú nasledovníci Ježiša Krista prenasledovaní, mučení, zabíjaní. Prečo? Preto, lebo boli, sú a budú verní Kristovi, svojmu Kráľovi, a viac si cenili, cenia a budú ceniť jeho priateľstvo a večný život v jeho kráľovstve ako vlastný – pozemský život, ktorý by si zachovali za daň zrady Krista.

Zmeny sú prirodzeným dôsledkom vývoja. Vývojovému pohybu, prirodzene, podlieha aj chápanie náboženstva a praktizovanie duchovného života. Sú nové trendy v tejto oblasti, ktoré zachytávajú najmä mládež, dôvodom na zvýšené obavy?