Marek Poláček 01.10.2020
Ako som na vlastnej koži prežil cestu hrdinov
Netypickú autobusovú zastávku v tvare ihlanu zalieva dážď. Vonku sa blýska a podľa predpovede počasia má pršať ešte pár dní. „To je fajn, že prší, veď je sucho. Ale prečo práve teraz?“ pýtam sa sám seba. „A čo tu vlastne robím? Tu na Dukle, na poľsko-slovenskej hranici, s veľkým červeným batohom pri nohách? Chcem naozaj za necelý mesiac prejsť pešo krížom celé Slovensko až na Devín?“ Po dvoch hodinách odhodlávania sa a vnútorného čudovania sa som predsa len vyrazil do dažďa.




